ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKERT - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. 2466-3/2012-382 zo dňa 28. septembra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2509/2012-52 zo dňa 7. novembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2509/2012-52 zo dňa 7. novembra 2013, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j. 2466-3/2012-382 zo dňa 28.09.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) Poprad č. 1494/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku uložená pokuta podľa § 10a ods. 1 písm. a/ zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov vo výške 7000 € za porušenie osobitných predpisov v oblasti organizovania trhu.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že u žalobcu bola dňa 25.06.2010 vykonaná kontrola, zameraná na dodržiavanie právnych predpisov Európskej únie, týkajúcich sa kvality predávaného ovocia a zeleniny. Pri tejto kontrole bolo zistené, že žalobca uvádza natrh aj produkty, ktoré nespĺňajú ani minimálne požiadavky na kvalitu čerstvého ovocia a zeleniny. O nedostatkoch, ktoré boli zistené pri uvedenej kontrole boli spísané záznamy č. 250610-VJ/1, č. 250610- VJ/2, č. 250610-VJ/3, č. 250610-VJ/4 a č. 250610-VJ/5, ktorých súčasťou sú nálezy o nezhode č. 250610-VJ/A, č. 250610-VJ/B, č. 250610-VJ/C a č. 250610-VJ/D. Voči žalobcovi bolo začaté správne konanie vo veci nedodržiavania požiadaviek pri skladovaní a manipulácii s potravinami, o čom bol žalobca upovedomený listom dňa 21.07.2010.
Podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne nezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie, avšak toto urobil na záver rozhodnutia, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie ustanovenie § 10a ods. 1 zákona č. 491/2001 Z. z. Správny orgán prvého stupňa pri určovaní výšky pokuty vychádzal z kritérií, určených uvedeným zákonom a v jeho rozhodnutí je každé kritérium dostatočne a náležite odôvodnené. Výška pokuty podľa názoru krajského súdu zodpovedá zisteným nedostatkom vzhľadom na veľký počet porušení, rozdelených podľa jednotlivých komodít. Výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré nie sú v zhode s obchodnými normami, sa nesmú vystavovať, ponúkať na predaj, dodávať a ani uvádzať na trh v rámci Spoločenstva. Boli zistené nedostatky v kvalite a v označovaní v 18 prípadoch pri predaji tovaru v celkovom množstve 1183 kg. Krajský súd mal za dostatočne preukázané, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, za ktoré mu bola uložená úhrnná pokuta za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, čo v danej veci predstavovalo porušenie v znaku kvality podľa § 10a zákona č. 491/2001 Z. z. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd posúdil preskúmavané rozhodnutie ako súladné so zákonom, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktoré obsahuje všetky predpísané náležitosti; konaní nezistil porušenie procesných práv účastníka.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zruší, a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 OSP. Uplatnil náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Tvrdil, že aplikácia absorpčnej zásady je v správnom konaní pri postihu právnických osôb vylúčená z dôvodu zakotvenia objektívnej zodpovednosti právnickej osoby. Uviedol, že nesúhlasí s obmedzením svojich zákonných nárokov na náhradu škody s ohľadom na mieru zavinenia, rozsah a výšku zodpovednosti. Ďalej uviedol že sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalovaného a krajského súdu o aplikácii absorpčnej zásady v konaní, ako ani s uložením úhrnnej sankcie a určenia výšky sankcie s ohľadom na jednotlivé postihované protiprávne konanie samostatne. Na to, aby si mohol uplatniť nárok na kompenzáciu pokuty, uloženej pri výkone kontroly, je nevyhnutné, aby správny orgán prerozdelil výšku pokuty a konkretizoval ju v peňažnom vyjadrení za každé jednotlivé porušenie povinností samostatne. Zotrval aj na tvrdení, že sankcia vo výške 7000 € za zistené nedostatky je neprimeraná, prísna a navyše nie je náležite odôvodnená, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní, ktorá sa týkala použitia absorpčnej zásady v správnom trestaní, uviedol, že postup bol v súlade s judikatúrou slovenských a českých súdov. Ďalej uviedol, že by bolo v rozpore so zásadami správneho konania vyjadriť pri súbehu správnych deliktov výšku pokuty za každé protiprávne konanie a následne vyjadriť celkovú pokutu ako súčet čiastkových sankcií, teda uložiť súhrnnú pokutu tak, ako to požaduje žalobca, aby mohol prefakturovať pokutu dodávateľom nevyhovujúcich výrobkov. Ak by sa pri každom dielčom porušení zákona uvádzala výška sankcie, došlo by k negovaniu uplatneného princípu úhrnného trestu. Uložením úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej, teda sčítacej zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute. Postup správnych orgánov v danej veci bol teda v prospech žalobcu ako účastníka konania a neviedol k ujme na hodnotách, na ktorých je verejný záujem. Pokiaľ ide o namietanú výšku pokuty, táto vychádzala z kritérií, určených zákonom č. 491/2001 Z. z. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa je každé jedno kritérium dostatočne a náležite odôvodnené. Výška pokuty zodpovedá zisteným nedostatkom vzhľadom na veľký počet porušení, rozdelených podľa jednotlivých komodít.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).
Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu a z ktorého v stručnosti vyberá.
Dňa 25.06.2010 bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Poprad vykonaná kontrola potravín v prevádzke žalobcu Poprad, Moyzesova 4067, o ktorej boli spísané úradné záznamy č. 250610-VJ/1, č. 250610-VJ/2, č. 250610-VJ/3, č. 250610-VJ/4 a č. 250610-VJ/5, ktorých súčasťou sú nálezy o nezhode č. 250610-VJ/A, č. 250610-VJ/B, č. 250610-VJ/C a č. 250610-VJ/D. Kontrolou bolo zistené, že účastník konania uvádzal na trh aj produkty, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky, týkajúce sa kvality v II. triede a požiadavky na označovanie čerstvého ovocia a zeleniny. Boli zistené nedostatky v kvalite a v označovaní v 18 prípadoch pri predaji tovaru v celkovom množstve 1183 kg. Na základe týchto zistení vydal prvostupňový orgán dňa 17.07.2012 rozhodnutie č. 1494/2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 7000 € podľa § 10a ods. 1 písm. a/ zákona č. 491/2001 Z. z.
Podané odvolanie spoločnosti - prevádzkovateľa potravinárskeho podniku Kaufland Slovenská republika v.o.s., žalovaný ako odvolací orgán preskúmal, napadnutým rozhodnutím č. j. 2466-3/2012 - 382 zo dňa 28.09.2012 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:
Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu a rozhodnutí správnych orgánov dospel najvyšší súd k záveru, že podstatou rozsudku krajského súdu je odôvodnená požiadavka preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie 7000 € podľa § 10a ods. 1 písm. a/ zákona č. 491/2001 Z. z., t. j. trvanie, miera zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Prvostupňový orgán vyslovil rozhodnutím porušenie ustanovení zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami a nariadení (ES) č. 1234/2007 a (ES) č. 1580/2007. Dodávateľ (žalobca) v prevádzkarni ponúkal na predaj a uvádzal na trh výrobky, ktoré nespĺňali požiadavky všeobecnej obchodnej normy v znaku minimálne kvalitatívne požiadavky, výrobky, v tesnej blízkosti ktorých vystavil informačné náležitosti (vývesnú tabuľu) s nesprávnym údajom, uvádzajúcim krajinu pôvodu, výrobky, v tesnej blízkosti ktorých nebol vystavený viditeľný a čitateľný údaj uvádzajúci krajinu pôvodu a výrobky s chýbajúcou adresou dovozcu v označení výrobku.
Odvolací orgán, ktorý nezistil nedostatky vo vydanom rozhodnutí konštatoval, že výška pokuty zodpovedá zisteným nedostatkom vzhľadom na veľký počet porušení rozdelených podľa jednotlivýchkomodít, keď (prvostupňový) správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že došlo k spáchaniu viacerých deliktov a v súlade s absorpčnou zásadou uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a spáchanie viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť.
Na základe uvedeného a obsahu preskúmavaného rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu dostatočne vyporiadal, rozhodol vecne správne a výška uloženej sankcie bola v zmysle § 10a ods. 1 písm. a/ zákona č. 491/2001 Z. z. odôvodnená najmä z hľadiska závažnosti zistených porušení zákona a opakovane zistených porušení zákona.
Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Rozhodnutie žalovaného dalo odpoveď na skutkovú a právnu podstatu sporu a jeho obsah je v súlade s právom účastníkov na spravodlivý proces v rozsahu ich nároku. Krajský súd vo veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom, jeho odôvodnenie, najmä z hľadiska závažnosti a predovšetkým opakovaných zistení porušení zákona je dostatočné, výstižné a presvedčivé, dáva odpoveď na všetky námietky žalobcu, preto najvyšší súd v podrobnostiach na dôvody v ňom uvedené odkazuje.
Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. l, 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l v spojení s § 246c ods. l veta prvá a § 250k ods. l OSP. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.