Najvyšší súd  

2 Sžo 108/2008

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci navrhovateľa: Š. K., zastúpený advokátom JUDr. J. U., proti odporcovi: Správa katastra Košice – okolie, za účasti: M. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-701/2007 zo dňa 26. apríla 2007, konajúc   o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.   1 Sp 11/2007-26 zo dňa 28. marca 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach   č.k. 1 Sp 11/2007-26 zo dňa 28. marca 2008   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č.k. 1 Sp 11/2007-26 zo dňa 28.marca 2008 podľa ustanovenia § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozhodnutie odporcu č. V-701/2007 zo dňa 26.apríla 2007, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti   na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a jeho dcérou M. Z. Krajský súd vychádzal z administratívneho spisu odporcu a rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 14 C 251/2002 zo dňa 27.septembra 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Co 25/2006-143 zo dňa 15.januára 2007. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5 Co 25/2006-143 zo dňa 15.januára 2007 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 14 C 251/2002 zo dňa 27.septembra 2005 vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov konania (P. B. a Š. K.) k rodinnému domu nachádzajúceho sa na parcele č. X. v katastrálnom území B., okres K, zapísaného na LV č. X., ale zmenil rozsudok vo výroku o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k uvedenému domu tak, že rodinný dom nachádzajúci sa na parcele č. X. v katastrálnom území B., okres K, zapísaný na LV č. X. prikázal do výlučného vlastníctva P. B., bytom K. – B. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.marca 2007.

Krajský súd v Košiciach preto v predmetnej právnej veci dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu navrhovateľ už nebol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom sa dňom právoplatnosti uvedených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu stal P. B.. To znamená, že nielen v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ale už v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľ ako nevlastník už nebol oprávnený nakladať s touto nehnuteľnosťou. Krajský súd považoval rozhodnutie odporcu za súladné so zákonom (§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov; ďalej len katastrálny zákon).

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, požiadal o odročenie pojednávania a o zmenu vytýčeného pojednávania. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd ho ukrátil na jeho základných právach vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam v konaní ako účastník konania, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa, čím zasiahol   do práva navrhovateľa vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V konaní pred súdom prvého stupňa došlo teda k vade podľa ustanovenia § 221   písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. K odvolaniu pripojil fotokópiu žiadosti navrhovateľa (bez uvedenia dátumu) o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať na krajskom súde dňa 29.februára 2008, dňa 14.marca 2008 spolu s lekárskymi potvrdeniami zo dňa 26.februára 2008 a 7.marca 2008; ospravedlnenie a žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 26.marca 2008 o odročenie pojednávania, ktoré sa malo na krajskom súde konať dňa 26.apríla 2007.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení   s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 18.marca 2009 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 250ja ods. 2, § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky bol v odvolacom konaní viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto sa v odvolacom konaní zaoberal otázkou možného odňatia možnosti konať pred súdom a tým aj porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v prípade, že krajský súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa aj jeho právneho zástupcu, napriek ospravedlneniu právneho zástupcu navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní   na rozdielnych súdoch.

Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 1 Sp 11/2007 odvolací súd zistil, že Krajský súd v Košiciach výzvou zo dňa 19.septembra 2007 č.k. 1 Sp 11/2007-10 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez pojednávania   (§ 205f ods. 1, § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ na túto výzvu reagoval podaním bez uvedenia dátumu, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 9.októbra 2007, tak že nesúhlasil s tým, aby súd rozhodol o jeho návrhu bez pojednávania.

Krajský súd v Košiciach určil termín pojednávania vo veci na deň 29.02.2008 o 9.00 hod. Navrhovateľ predvolanie prevzal dňa 20.februára 2008. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním bez uvedenia dátumu, ktoré osobne doručil krajskému súdu dňa 27.februára 2008, z dôvodu náhleho ochorenia. K ospravedlneniu predložil lekársku správu.

Krajský súd v Košiciach odročil pojednávanie na deň 14.marca 2008 o 8.30 hod. Navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 6.marca 2008. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní podaním opätovne bez uvedenia dátumu, ktoré osobne doručil Krajskému súdu v Košiciach dňa 12.marca 2008. Dôvodom jeho neúčasti bol jeho nepriaznivý zdravotný stav; k ospravedlneniu predložil lekárske potvrdenie.

Krajský súd v Košiciach odročil pojednávanie na deň 28.marca 2008 o 8.30 hod. Navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 20.marca 2008. Podaním zo dňa 26.03.2008, doručeným osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.marca 2008, právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Michalovce o 10.15 hod. Na základe toho požiadal o odročenie pojednávania a o zmenu termínu pojednávania. Predložil do spisu plnú moc, ktorú mu udelil navrhovateľ.

Krajský súd v Košiciach ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní nevyhodnotil ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a dňa 28.marca 2008 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa aj jeho právneho zástupcu; na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 250q Občianskeho súdneho poriadku súd nariadi vo veci pojednávanie. Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť (§ 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Na základe ustanovenia   § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne   do právomoci konajúceho súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.januára 1999, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999 pod č. 11/1999, s. 183-186).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že Krajský súd v Košiciach odročil pojednávanie vždy, keď o to navrhovateľ požiadal zo zdravotných dôvodov, ktoré považoval za dôležitý dôvod podľa ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práce- neschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (napríklad R 31/1994). V týchto prípadoch krajský súd navrhovateľovi neodňal možnosť konať pred súdom, pretože pojednávanie v obidvoch prípadoch odročil.

Pokiaľ ide o ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní pred krajským súdom dňa 28.marca 2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, že kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania (vyššie citovaný nález I. ÚS 68/1998). K rovnakému záveru sa už prv priklonil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutiach 5 Cdo 77/02, 4 Obo 245/04, 2 Cdo 111/92.

Napokon z plnomocenstva zo dňa 25.marca 2008, ktoré predložil právny zástupca navrhovateľa do súdneho spisu (č.l.20), vyplýva, že navrhovateľ zobral   na vedomie a súhlasil, aby advokát za seba ustanovil zástupcu a ak by ich ustanovil viac, súhlasil, aby každý z nich konal samostatne. Preto právny zástupca navrhovateľa v čase prevzatia zastupovania (najneskôr dňa 25.marca 2008, keďže plnomocenstvo založené v spise je z 25.marca 2008) vedel, že sa nemôže zúčastniť pojednávania pred Krajským súdom v Košiciach dňa 28.marca 2008. V tom prípade mal na to účastníka konania upozorniť a v prípade, žeby účastník konania – navrhovateľ – trval na tom, že ho má zastupovať JUDr. U. (čo však v ospravedlnení uvedené nebolo, a o opaku svedčí aj dodatok v plnej moci, že navrhovateľ súhlasil, aby si advokát za seba ustanovil zástupcu), mal za seba ustanoviť zástupcu, čo však právny zástupca neurobil. Právny zástupca navrhovateľa iný dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní neuviedol.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že Krajský súd v Košiciach tým, že uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, neporušil ústavného právo navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka na iných súdoch nie je dôležitým dôvodom podľa ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 1 Sp 11/2007-26 zo dňa 28.marca 2008 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Vecné námietky ani tvrdenia odvolanie neobsahovalo. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v znení platnom   od 15.10.2008).

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení   s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, odporcovi v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží a účastníčka konania M. Z. si náhradu trov konania neuplatnila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. marca 2009

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová