Najvyšší súd
2Sžo/10/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z. Č., nar. X., trvale bytom N., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej
správy, odbor priestupkov, so sídlom v Bratislave, Drieňová 22, o preskúmanie zákonnosti
postupu rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02156/TMC zo 18. novembra 2009,
o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, konajúc o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-48 zo dňa 24. februára 2012, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 252/2009-48 zo dňa 24. februára 2012 tak, že žalobkyni p r i z n á v a oslobodenie
od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 4S 252/2009-48 z 24. februára
2012 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice (suma
16,50 €). V odôvodnení uviedol, že ide o druhú žiadosť žalobkyne o oslobodenie od súdnych
poplatkov. O prvej žiadosti žalobkyne krajský súd rozhodol uznesením č. k. 4S/252/2009-32
zo dňa 8. februára 2011 a oslobodenie od súdnych poplatkov jej nepriznal. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/9/2011 zo dňa 28. septembra 2011 zmenil
citované uznesenie krajského súdu tak, že žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov v rozsahu jednej polovice. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že manžel
žalobkyne bol vtedy práceneschopný a dlhodobo nezamestnaný, žalobkyňa bola poberateľkou
dávky v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. vo výške 261,47 €; žalobkyňa mala
dlh v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 3.330 €. Tieto skutočnosti podľa Najvyššieho súdu
odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov aspoň čiastočne, a to v rozsahu
jednej polovice (16,50 €).
Krajský súd konštatoval, že v prípade druhej žiadosti žalobkyne ide o zmenu finančnej
situácie žalobkyne, keď z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
detašované pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/2011/03408/24 MKL zo 16. novembra
2011 vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v zmysle zákona
č. 599/2003 Z. z. vo výške 198,40 € od 1. novembra 2011; došlo teda k zníženiu dávky
v hmotnej núdzi z 261,47 € na 198,40 €. Podľa názoru krajského súdu toto zníženie dávky
v hmotnej núdzi je nedostačujúce na to, aby súd žalobkyňu oslobodil od súdnych poplatkov v celom rozsahu aj z toho dôvodu, že sa jej príjem javí ako postačujúci vzhľadom k výške
požadovaného súdneho poplatku, ktorý predstavuje v danom prípade sumu 16,50 €, teda len
jednu polovicu súdneho poplatku. Preto krajský súd žalobkyni priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice, jej ústavné práva jej týmto rozhodnutím
zostávajú zachované.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Uviedla, že súdny poplatok
vo výške 16,50 € nemá z čoho uhradiť, pretože sa spolu s manželom nachádzajú v hmotnej
núdzi. Obaja sú nezamestnaní, sú vedení na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Ich
spoločný príjem predstavuje sumu 177,98 €, z pracovnej dohody manžela za január 2012 ide
o sumu 55,11 €. Po zaplatení elektriny vo výške 82,64 € im zvyšok zostane na kritické
prežitie, a preto nemá z čoho súdny poplatok uhradiť. Dávka v hmotnej núdzi predstavuje
jediný príjem pre žalobkyňu. K odvolaniu pripojila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, detašované pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/2012/09705/05/MKL
zo dňa 29. februára 2012.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa
prvýkrát požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov 11. decembra 2010 (žiadosť doručená
krajskému súdu 15. decembra 2010). Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 252/2009-32 z 8. februára 2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžo/9/2011 z 28. septembra 2011 vyplýva, že žalobkyni bolo priznané
čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v jednej polovici. Dôvodom čiastočného
oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov bola skutočnosť, že žalobkyňa je dlhodobo
nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 261,47 € (podľa zákona č.
599/2003 Z. z.), má dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 3.330 €. Manžel žalobkyne
je tiež dlhodobo nezamestnaný a v tej dobe bol práceneschopný. Jediným príjmom žalobkyne
a jej manžela je dávka v hmotnej núdzi.
Žalobkyňa druhýkrát požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním
zo 6. decembra 2011, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Dôvodila, že jej jediný
a spolu s manželom spoločný príjem je dávka v hmotnej núdzi vo výške 197 €. Z tejto sumy
musí uhradiť poplatok za elektrinu vo výške 82,64 €, zvyšok im zostane na živobytie na celý
mesiac. Z tohto dôvodu nemôže zaplatiť ani o polovicu krátený súdny poplatok (16,50 €). Jej
manžel nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detašované pracovisko
Kysucké Nové Mesto č. A/2011/03408/20/MKL z 28. októbra 2011 vyplýva, že žalobkyni
bola znížená dávka v hmotnej núdzi na 198,40 € mesačne od 1. novembra 2011.
Z ďalšieho rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detašované
pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/2012/09705/05/MKL z 29. februára 2012 vyplýva, že
žalobkyni bola znížená dávka v hmotnej núdzi na 177,98 € mesačne od 1. februára 2012.
Z uvedeného vyplýva, že u žalobkyne prišlo k (negatívnej) zmene finančných
pomerov z 261,47 € (ktoré poberala v čase vydania uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžo/9/2011 z 28. septembra 2011 o čiastočnom oslobodení žalobkyne
od súdnych poplatkov vo výške jednej polovice) na 177,98 €, ktoré žalobkyňa poberá
od 1. februára 2012 mesačne. Ide teda o rozdiel vo výške 83,49 €, o ktorý sa znížil príjem
žalobkyne.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zníženie príjmu žalobkyne
o 83,49 € v podobe dávky v hmotnej núdzi, keď iný príjem žalobkyňa ani jej manžel (ktorý je
tiež dlhodobo nezamestnaný) nemá, odôvodňuje oslobodenie žalobkyne od súdnych
poplatkov v celom rozsahu, pretože ide o výrazné zníženie príjmov žalobkyne a v takej
situácii (s mesačným príjmom 177,98 € v podobe dávky v hmotnej núdzi) nemožno
od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby zaplatila súdny poplatok, čo aj krátený o polovicu
(33 € alebo krátený na 16,50 €).
V zmysle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-48 zo dňa 24. februára 2012, tak že žalobkyni priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
postupoval podľa § 220 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta, § 138 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, keď nebol dôvod na potvrdenie ani zrušenie napadnutého uznesenia
krajského súdu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2, § 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, keď úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žalovanému
náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 6. júna 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth