Najvyšší súd  

2Sžo/10/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z. Č., nar. X., trvale bytom N., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej

správy, odbor priestupkov, so sídlom v Bratislave, Drieňová 22, o preskúmanie zákonnosti

postupu rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02156/TMC zo 18. novembra 2009,

o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, konajúc o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-48 zo dňa 24. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   m e n í uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. 4S 252/2009-48 zo dňa 24. februára 2012 tak, že žalobkyni   p r i z n á v a   oslobodenie

od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 4S 252/2009-48 z 24. februára

2012 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice (suma

16,50 €). V odôvodnení uviedol, že ide o druhú žiadosť žalobkyne o oslobodenie od súdnych

poplatkov. O prvej žiadosti žalobkyne krajský súd rozhodol uznesením č. k. 4S/252/2009-32

zo dňa 8. februára 2011 a oslobodenie od súdnych poplatkov jej nepriznal. Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/9/2011 zo dňa 28. septembra 2011 zmenil

citované uznesenie krajského súdu tak, že žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov v rozsahu jednej polovice. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že manžel

žalobkyne bol vtedy práceneschopný a dlhodobo nezamestnaný, žalobkyňa bola poberateľkou

dávky v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. vo výške 261,47 €; žalobkyňa mala

dlh v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 3.330 €. Tieto skutočnosti podľa Najvyššieho súdu

odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov aspoň čiastočne, a to v rozsahu

jednej polovice (16,50 €).

Krajský súd konštatoval, že v prípade druhej žiadosti žalobkyne ide o zmenu finančnej

situácie žalobkyne, keď z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,

detašované pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/2011/03408/24 MKL zo 16. novembra

2011 vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v zmysle zákona  

č. 599/2003 Z. z. vo výške 198,40 € od 1. novembra 2011; došlo teda k zníženiu dávky

v hmotnej núdzi z 261,47 € na 198,40 €. Podľa názoru krajského súdu toto zníženie dávky

v hmotnej núdzi je nedostačujúce na to, aby súd žalobkyňu oslobodil od súdnych poplatkov v celom rozsahu aj z toho dôvodu, že sa jej príjem javí ako postačujúci vzhľadom k výške

požadovaného súdneho poplatku, ktorý predstavuje v danom prípade sumu 16,50 €, teda len

jednu polovicu súdneho poplatku. Preto krajský súd žalobkyni priznal oslobodenie  

od súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice, jej ústavné práva jej týmto rozhodnutím

zostávajú zachované.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Uviedla, že súdny poplatok

vo výške 16,50 € nemá z čoho uhradiť, pretože sa spolu s manželom nachádzajú v hmotnej

núdzi. Obaja sú nezamestnaní, sú vedení na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Ich

spoločný príjem predstavuje sumu 177,98 €, z pracovnej dohody manžela za január 2012 ide

o sumu 55,11 €. Po zaplatení elektriny vo výške 82,64 € im zvyšok zostane na kritické

prežitie, a preto nemá z čoho súdny poplatok uhradiť. Dávka v hmotnej núdzi predstavuje

jediný príjem pre žalobkyňu. K odvolaniu pripojila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Žilina, detašované pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/2012/09705/05/MKL  

zo dňa 29. februára 2012.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa

prvýkrát požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov 11. decembra 2010 (žiadosť doručená

krajskému súdu 15. decembra 2010). Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 252/2009-32 z 8. februára 2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Sžo/9/2011 z 28. septembra 2011 vyplýva, že žalobkyni bolo priznané

čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v jednej polovici. Dôvodom čiastočného

oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov bola skutočnosť, že žalobkyňa je dlhodobo

nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 261,47 € (podľa zákona č.

599/2003 Z. z.), má dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 3.330 €. Manžel žalobkyne

je tiež dlhodobo nezamestnaný a v tej dobe bol práceneschopný. Jediným príjmom žalobkyne

a jej manžela je dávka v hmotnej núdzi.

Žalobkyňa druhýkrát požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním  

zo 6. decembra 2011, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Dôvodila, že jej jediný

a spolu s manželom spoločný príjem je dávka v hmotnej núdzi vo výške 197 €. Z tejto sumy

musí uhradiť poplatok za elektrinu vo výške 82,64 €, zvyšok im zostane na živobytie na celý

mesiac. Z tohto dôvodu nemôže zaplatiť ani o polovicu krátený súdny poplatok (16,50 €). Jej

manžel nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detašované pracovisko

Kysucké Nové Mesto č. A/2011/03408/20/MKL z 28. októbra 2011 vyplýva, že žalobkyni

bola znížená dávka v hmotnej núdzi na 198,40 € mesačne od 1. novembra 2011.

Z ďalšieho rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detašované

pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/2012/09705/05/MKL z 29. februára 2012 vyplýva, že

žalobkyni bola znížená dávka v hmotnej núdzi na 177,98 € mesačne od 1. februára 2012.

Z uvedeného vyplýva, že u žalobkyne prišlo k (negatívnej) zmene finančných

pomerov z 261,47 € (ktoré poberala v čase vydania uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Sžo/9/2011 z 28. septembra 2011 o čiastočnom oslobodení žalobkyne  

od súdnych poplatkov vo výške jednej polovice) na 177,98 €, ktoré žalobkyňa poberá  

od 1. februára 2012 mesačne. Ide teda o rozdiel vo výške 83,49 €, o ktorý sa znížil príjem

žalobkyne.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zníženie príjmu žalobkyne

o 83,49 € v podobe dávky v hmotnej núdzi, keď iný príjem žalobkyňa ani jej manžel (ktorý je

tiež dlhodobo nezamestnaný) nemá, odôvodňuje oslobodenie žalobkyne od súdnych

poplatkov v celom rozsahu, pretože ide o výrazné zníženie príjmov žalobkyne a v takej

situácii (s mesačným príjmom 177,98 € v podobe dávky v hmotnej núdzi) nemožno  

od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby zaplatila súdny poplatok, čo aj krátený o polovicu

(33 € alebo krátený na 16,50 €).

V zmysle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-48 zo dňa 24. februára 2012, tak že žalobkyni priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky

postupoval podľa § 220 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta, § 138 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, keď nebol dôvod na potvrdenie ani zrušenie napadnutého uznesenia

krajského súdu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2, § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, keď úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žalovanému

náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 6. júna 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth