2Sžo/1/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: L. X., bytom F. XXXX/XX, M. O. U., proti odporcovi: Mesto Kysucké Nové Mesto, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Mesta Kysucké Nové Mesto o proteste zo dňa 8. augusta 2011, vydané bez spisovej značky, v konaní pod číslom 2545/2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/93/2012-18 z 15. novembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/93/2012-18 z 15. novembra 2012, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/93/2012-18 z 15. novembra 2012 zastavil konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 19. januára 2012 na vydanie predbežného opatrenia, odmietol opravný prostriedok a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že dňa 24. januára 2012 prijal krajský súd podanie navrhovateľa zo dňa 19. januára 2012 označené ako „Návrh podľa § 250m ods. 1 OSP“, ktorým sa domáhal, aby krajský súd podľa § 250q ods. 2 in fine OSP samostatne alebo v spojení s § 250j ods. 3 inak ods. 2 písm. a/ až e/ OSP zrušil v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie odporcu o proteste (zmenky), vydané 8. augusta 2011 bez spisovej značky, v konaní pod č. 2545/2011 a vec mu vrátil späť na ďalší proces a rozhodnutie lége artis. Zároveň sa domáhal, aby krajský súd podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP odporcovi predbežným opatrením uložil povinnosť bezodkladne vykonať všetky relevantné procesné a protestné úkony v platobnom mieste zmenky prostredníctvom legitímneho orgánu a súčasne povinnosť zdržať sa nečinnosti (pasivity) a procesných obštrukcií v k. č. 2545/20011 do troch dní po doručení inak právoplatnosti tohto rozhodnutia do rozhodnutia súdu in meritum. Z obsahu podaného návrhu mal krajský súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a podanie podľa obsahu predstavuje opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu v zmysle § 250m ods. 1 a 2 OSP a ďalej v konaní postupoval podľa § 250l a nasl. OSP, t.j. podľa III.hlavy, V. časti OSP - Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Krajský súd poukázal na to, že postup súdov na základe podaných žalôb a opravných prostriedkov proti rozhodnutiam správnych orgánov, ktorými sa navrhovatelia, resp. žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutí správnych orgánov a postup súdov pri preskúmavaní nečinnosti a zásahov orgánov verejnej správy je komplexne upravený v piatej časti OSP. S poukazom na § 2501 ods. 1, § 2501 ods. 2, § 246c ods. 1 vety prvej, § 103 a § 104 ods. 1 vety prvej OSP skonštatoval, že právna úprava predbežných opatrení je upravená v druhej časti OSP. V správnom súdnictve je vylúčené použitie druhej časti OSP - predbežné opatrenie a zabezpečenie dôkazu, a preto v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu v konaní podľa piatej časti OSP nemožno vydať predbežné opatrenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd nemohol o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia meritórne rozhodnúť, a preto konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pre nedostatok podmienok konania podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a v spojení s § 2501 ods. 2 OSP zastavil.

Pokiaľ išlo o samotný návrh navrhovateľa na preskúmanie protestu zmenky, k tomuto krajský súd uviedol, že tretia hlava piatej časti OSP upravuje konanie o preskúmaní neprávoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Táto úprava sa spravuje enumeratívnym princípom. Vzťah tretej hlavy k druhej hlave je vzťahom špeciálnych noriem k všeobecným normám. Ak hmotné právo proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy pripúšťa podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, vylučuje sa tým zároveň prípustnosť žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom na základe opravného prostriedku je prípustné len vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon. Z toho vyplýva, že na začatie konania podľa tejto časti môže navrhovateľa procesne oprávniť len zákon. Zákon musí výslovne ustanoviť, že namiesto odvolania ako riadneho opravného prostriedku sa proti prvostupňovému rozhodnutiu alebo rozhodnutiu správneho orgánu vydanom v jednom stupni treba procesne brániť návrhom na preskúmanie správneho rozhodnutia súdom bez ohľadu na označenie tohto návrhu. V niektorých zákonoch sa objavila formulácia o práve podať odvolanie proti správnemu rozhodnutiu, o ktorom rozhoduje súd. Toto odvolanie je len nepresným vyjadrením opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje správny súd. Podľa názoru krajského súdu, zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový neobsahuje ustanovenia, ktoré zakladajú prípustnosť opravného prostriedku proti protestu podľa § 79 a nasl. cit. zákona, a preto je potrebné opravný prostriedok navrhovateľa pri aplikácii § 250p OSP odmietnuť, keďže sa ním napáda rozhodnutie, ktoré prieskumu nepodlieha. Zároveň krajský súd poukázal na právny názor vyslovený v jeho uznesení č. k. 21S/63/2011-67 zo dňa 2. mája 2012, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v ktorom sa navrhovateľ domáhal vydania protestu (ešte pred vydaním protestu zo dňa 8.8.2011), týkajúci sa postavenia odporcu pri vydávaní protestov, kde krajský súd vyslovil, že materiálne činnosť odporcu pri vydávaní protestu nepredstavuje výkon verejnej správy. V cit. uznesení krajský súd uviedol: „Keďže súd považuje protest vykonaný notárom alebo obcou za činnosť založenú na predchádzajúcom prejavu vôle v podobe objednania protestu a následného osvedčenia skutočností, ktorou sa nerozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmenky, a kedy sa za vykonanie protestu uhrádza odmena, nejedná sa o činnosť s charakterom výkonu verejnej správy, ale ide len o súkromnoprávny vzťah medzi občanom a obcou a teda aj Mesto Kysucké Nové Mesto pri vykonávaní protestných úkonov nevystupovalo ako orgán verejnej správy.“ Preto krajský súd uzavrel, že právna otázka pasívnej procesnej legitimácie odporcu bola v tom istom prípade (rovnaké skutkové okolnosti veci, tí istí účastníci konania) vyriešená, a preto v dôsledku rešpektovania princípu právnej istoty na túto otázku pri opakovaní v novom návrhu krajský súd nemohol dať inú odpoveď, ako už raz vyslovil. Navyše zdôraznil, že nielenže protest nepredstavuje rozhodnutie, ktoré nepodlieha prieskumu, ale vôbec sa nejedná o rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 2 OSP a vec nespadá pod žiaden inštitút správneho súdnictva. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súdrozhodnutie krajského súdu zrušil vrátil vec krajskému súdu na nové konanie, nakoľko podľa jeho názoru je predmetný protest spôsobilý súdneho prieskumu.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 250p OSP, ak je návrh podaný oneskorene, alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom uznesení.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom súdnom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.