2Sžnč/3/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C.. G. F., bytom B. XX, R., proti odporcovi: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, zastúpeného JUDr. Martou Srncovou, advokátkou so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému na konanie o návrhu navrhovateľa bol 24. septembra 2013 podaný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2010 tak, že rozhodnutie žalovaného z 8. novembra 2007, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 10. septembra 2007 súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ministerstvo spravodlivosti doposiaľ bez vážneho dôvodu nekonalo podľa príslušného právneho predpisu a v zmysle zákona o správnom konaní ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo nečinné a neukončilo konanie zákonným spôsobom. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby súd uložil odporcovi vo veci konať a rozhodnúť. Na základe žiadosti súdu sa k podanému návrhu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v postavení zamestnávateľa vyzval zamestnanca k pohovoru vo veci jeho zaradenia do výkonu štátnej služby. V danom období roku 2010 nemal služobný úrad MZ SR voľné štátnozamestnanecké miesto v organizačnom útvare: sekcia legislatívno - právna, odbor štátnej služby: legislatíva, vo funkcii: hlavný štátny radca, zamestnávateľ, teda pristúpil so štátnym zamestnancom na vedenie aktívneho dialógu s cieľom uzatvorenia služobnej zmluvy o ďalšom služobnom zaradení s možnosťou výberu z aktuálne voľných štátnozamestnaneckých miest v inom odbore štátnej služby, resp. v inom služobnom úrade a v odbore štátnej služby, v akom bol zaradený C.. G. F. v služobnom úrade MZ SR do 3l. augusta 2007. C.. G. F. bol 22. októbra 2010 zaradený vslužobnom úrade Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, organizačný útvar: projektová koordinačná jednotka, odbor štátnej služby: Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev. Po predchádzajúcom súhlase C.. G. F. uzatvoril s vedúcim služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 29. októbra 2010 dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením zo služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do služobného úradu, Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, odbor štátnej služby: legislatíva, vo funkcii: odborný radca s účinnosťou od l. novembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci konalo v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 v zmysle, že zamestnávateľ musí viesť so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, aktívny dialóg o jeho ďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. Podľa § 250t ods. l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP") fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozsudkom z 31. augusta 2010, sp. zn. 4Sžo/6/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2010, č. k. 2S/4/2008- 117 tak, že rozhodnutie žalovaného z 8. novembra 2007, č. 23506-10/2007, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - vedúceho služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 22880-1/2007-OÚ z 10. septembra 2007 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe vyššie citovaného rozsudku Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky viedlo so zamestnancom aktívny dialóg o služobnom zaradení zamestnanca s možnosťou výberu z aktuálne voľných štátnozamestnaneckých miest. Vzhľadom k uvedenému bol C.. G. F. dňa 22. októbra 2010 zaradený v služobnom úrade Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, organizačný útvar: projektová koordinačná jednotka, odbor štátnej služby: Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev a následne dňa 29. októbra 2010 uzatvoril dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením zo služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do služobného úradu, Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, odbor štátnej služby: legislatíva, vo funkcii: odborný radca. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci procesne konalo a preto nemôže byť vo veci nečinné. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky nedôvodný návrh podľa § 250t ods. 4 OSP zamietol. Podľa § 250t ods. 5 OSP navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. V tomto prípade súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.