UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E. Y., nar. XX. G. XXXX, bytom v F. X. H., R., proti odporcovi Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Švermu 43, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 19. marca 2011, pôvodne podanom na Okresnom súde Trenčín dňa 23. marca 2011, postúpeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 1. júna 2012, podľa ustanovenia § 250t ods. 1, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku domáhal uloženia povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť, resp. zaregistrovať ochrannú známku do registra vo veci vedenej pod č. VS 6-2011. Podľa ustanovenia § 250v ods. 1, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa domáhal, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní navrhovateľovho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva vlastniť majetok, jeho zákonný obsah a ochranu podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasne malo byť odporcovi prikázané obnoviť stav pred zásahom, ak je to možné.
Navrhovateľ uviedol, že požadoval zaregistrovať svoju ochrannú známku pre absolútne všetky tovary a služby, preto považuje postup odporcu za nezákonný. Uviedol, že zákon neukladá navrhovateľovi povinnosť špecifikovať zoznam tovarov a služieb v konkrétnej forme, preto aj navrhovateľovi písomné vyjadrenie „absolútne všetky tovary a služby“ je snáď určité a zrozumiteľné. Ani odporca neuviedol, v akej forme si predstavuje konkrétny zoznam, ibaže odporca je zvyknutý na numerické vyjadrenie. Navrhovateľova žiadosť je po obsahovej a formálnej stránke perfektná v súlade s § 34, § 35 a § 40 Občianskeho zákonníka a zákona č. 506/2009 Z.z. Navrhovateľ preto považuje výzvu odporcu z 23. februára 2011 na doplnenie žiadosti za nadbytočnú. Riadne nezaevidovanie a neakceptovanie prihlášky je podľa navrhovateľa protiprávnym zásahom do navrhovateľových práv.
Navrhovateľ uviedol, že podáva návrh bez vyčerpania prostriedkov, ktoré neexistujú (§ 250v ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) ako aj v zákonnej subjektívnej lehote plynúcej dňom nasledujúcim po dni doručenia listu z 23. februára 2011. Podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a podnetu prokuratúre považuje za nadbytočné a nereálne. Je preto jeho slobodnou vôľou, ktoré právo a prostriedok nápravy využije, keďže sú navzájom viaceré prípustné odhliadnuc od ich obsahu. Podaním ktoréhokoľvek iného prostriedku nápravy by došlo k zmeškaniu lehoty 30 dní na podanie. Rešpektujúc zásadu subsidiarity zakotvenú v ustanovení § 250v ods. 3 a § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ považuje svoj návrh za objektívne prípustný.
K návrhu podľa 250t Občianskeho súdneho poriadku tiež uviedol, že nepovažoval za potrebné využiť iné prostriedky nápravy, hoci procesná prípustnosť tohto konania je pomerne menej prísna, než v prípade konania podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ považuje za správnu iba reštriktívnu interpretáciu a aplikáciu § 250t ods. 1 druhá veta, § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v organickom spojení s konkrétnym osobitným predpisom, ktorý sa bezprostredne návrhu týka. Navrhovateľ požiadal súd podľa § 100 ods. 1 tretej vety pri aplikácii § 114 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku o predbežné písomné vyjadrenie k právnemu posúdenie merita veci, ak je to možné. Súhlasil a navrhol rozhodnúť vo veci samej bez pojednávania (na „HP“, resp. „VP“).
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Odporca uviedol, že dňa 21. februára 2011 mu bola doručená žiadosť navrhovateľa o zápis ochrannej známky „EURO, € + všetky (absolútne všetky) ďalšie možné obrazové, kombinované a trojrozmerné druhy vyššie uvedenej ochrannej známky, pričom uviedol, že označenie žiada zapísať „pre absolútne všetky tovary a služby“. Odporca navrhovateľa listom zo dňa 23. februára 2011 vyzval na odstránenie nedostatkov a určil mu lehotu na ich odstránenie; zároveň navrhovateľa poučil, ktoré náležitosti má v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len,,zákon č. 506/2009 Z.z.“) podanie obsahovať, aby mohlo byť považované za prihlášku ochrannej známky. Navrhovateľ na výzvu odporcu neodpovedal a ešte skôr, ako mu uplynula lehota na odstránenie nedostatkov (25. apríla 2011), podal žalobu (23. marca 2011) na Okresný súd Trenčín. Vo vyjadrení poukázal na to, že zápis ochrannej známky do registra vyžaduje jednoznačné vymedzenie tovarov a služieb, pre ktoré má byť chránená. Zoznam tovarov a služieb podľa Niceskej klasifikácie obsahuje 325 strán tovarov a služieb zaradených do 45 tried. Vymedzenie tovarov a služieb, ako to urobil navrhovateľ, nezodpovedá požiadavke na jasné a presné určenie zoznamu tovarov a služieb, ktorú vo svojej judikatúre zohľadnil aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-307/10 Chartered Institute of Patent Attorneys (CIPA).
Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nebol v konaní nečinný. Obratom po zaslaní navrhovateľovej žiadosti zaslal navrhovateľovi list, v ktorom ho upozornil na nedostatky jeho podania, poukázal na zákonnú úpravu prihlášky ochrannej známky a vyzval ho na odstránenie nedostatkov v primeranej lehote. Ak by navrhovateľ nedostatky svojho podania odstránil, odporca by vo veci ďalej konal. Keďže navrhovateľ nedostatky svojho podania neodstránil a odporcu už nekontaktoval, odporca postupoval podľa § 25 ods. 2 druhá veta zákona č. 506/2009 Z.z. a prihlášku ochrannej známky považoval za nepodanú. Podľa odporcu takéto konanie nemožno charakterizovať ako nečinnosť. Navyše, podanie návrhu podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku je podľa odporcu predčasné, pretože navrhovateľ nevyčerpal možné prostriedky nápravy, ako napríklad sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/7/2010 z 29. septembra 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250t ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánuverejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Základným pojmovým znakom konania podľa citovaného ustanovenia je teda nečinnosť orgánu verejnej správy. Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal (bez ohľadu na to, či sa správne konanie začalo na návrh účastníka konania alebo z podnetu správneho orgánu). Nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. iba s neodôvodnenými prieťahmi, správny orgán tvrdí, že nemá právomoc na vydanie rozhodnutia a vec namiesto rozhodnutím vybaví listom alebo informáciou, resp. zastaví konanie.
V zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z. ak podanie neobsahuje údaje a náležitosti podľa odseku 1, úrad prihlasovateľa vyzve, v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dva mesiace, na ich doplnenie. V tomto prípade je dňom podania prihlášky deň doručenia podania, ktorým prihlasovateľ tieto údaje a náležitosti doplnil, inak sa prihláška považuje za nepodanú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu odporcu č. VS 6-2011 zistil, že navrhovateľ dňa 21. februára 2011 podal žiadosť o zápis ochrannej známky do registra na ochrannú známku „EURO € + všetky (absolútne všetky) ďalšie možné obrazové, kombinované a trojrozmerné druhy vyššie uvedenej ochrannej známky, a to pre absolútne všetky tovary a služby.“
Odporca dňa 23. februára 2011 (teda dva dni po podaní žiadosti) navrhovateľa upozornil na obsahové nedostatky žiadosti, v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. ho poučil o náležitostiach ochrannej známky a navrhovateľa vyzval na zaslanie konkrétneho zoznamu tovarov alebo služieb, pre ktoré má byť označenie zapísané ako ochranná známka do registra, a to v lehote do 25. apríla 2011. Zároveň odporca vo výzve uviedol, že až po doplnení náležitostí úrad vyznačí dátum podania, pridelí jej spisovú značku a vydá navrhovateľovi potvrdenie o podaní prihlášky.
Navrhovateľ na výzvu odporcu nereagoval a podal návrh na začatie konania na Okresnom súde Trenčín proti nečinnosti odporcu podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku a nezákonnému zásahu podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku.
V predmetnej veci podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky absentuje základný predpoklad konania podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku, a to nečinnosť odporcu. Odporca dva dni po podaní žiadosti o zápis ochrannej známky do registra navrhovateľa upozornil na nedostatky žiadosti, uviedol náležitosti, ktoré má žiadosť obsahovať a navrhovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov jeho žiadosti. Odporca teda konal promptne a svojím konaním nenaplnil pojmové znaky nečinnosti orgánu verejnej správy. Ak by navrhovateľ reagoval na výzvu odporcu a žiadosť o zápis ochrannej známky by opravil v zmysle § 25 zákona č. 506/2009 Z.z., odporca by vo veci ďalej konal; na tomto mieste Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že na náležitosti ochrannej známky podľa zákona č. 506/2009 Z.z. sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 35 ani § 40 Občianskeho zákonníka, tak ako to uvádza navrhovateľ. Navrhovateľ si však musí uvedomiť, že on sám svojou nečinnosťou spôsobil, že odporca vo veci ďalej nemohol konať o jeho žiadosti v takom znení, v akom ju navrhovateľ podal, čoho následkom bol postup podľa § 25 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z., a teda odporca musel zo zákona považoval prihlášku (žiadosť) navrhovateľa za nepodanú a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže postup odporcu hodnotiť inak, než ako súladný so zákonom č. 506/2009 Z.z.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh navrhovateľa na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy nedôvodný pre absenciu nečinnosti odporcu, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zamietol podľa ustanovenia § 250t ods. 4 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku. Keďže odporca nebol v konaní nečinný, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už nezaoberal možnosťou vyčerpania prostriedkov nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 250t ods. 5Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.