ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanej Obec Ľubietová, Nám. V. Dunajského 1/1, 976 77 Ľubietová za účasti ďalších účastníkov 1/ A.. D. A., bytom J. XX, XXX XX L. L., X/ A.. H. A., L. J. XX, XXX XX L. L., 3/ A.. J. B., bytom X.. Y.. G. X/X, XXX XX Ľ., 4/ G. B., bytom X.H.. Y.. G. X/X, XXX XX Ľ., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej sp. zn. 49/2016/VS zo dňa 4. marca 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/57/2017-78 zo dňa 2. februára 2018 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Žalobou podanou podľa § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len SSP) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, konajúceho ako príslušný stavebný úrad vydaného pod sp. zn. 49/2016/VS ev. č. 3/2016 dňa 04.03.2016, právoplatného dňa 29.3.2016, ktorým bolo na základe žiadosti označených účastníkov 1/, 2/ ako stavebníkov vydané podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) dodatočné stavebné povolenie a zároveň bolo podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolené užívať stavbu - Rekreačná chata Ľ. Č.. J.. XXXX/X na pozemku č. CKN XXXX/X v k. ú. Ľ. (ďalej len stavba).
2. Podaniu žaloby predchádzalo podanie protestu prokurátora z dôvodov zhodných so žalobnými dôvodmi, ktorému Obec Ľubietová nevyhovela a vec postúpila na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky protestu nevyhovel rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP2-2016/032542/02-Px zo dňa 30.11.2016 vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti jednotlivých pochybení v konaní obce Ľubietová vytýkaných v proteste a so zdôraznením, že cieľ zamýšľaný prokurátorom v rámci prokurátorského dohľaduzákonnosti by mal byť v proporcionalite s právami účastníkov nadobudnutými dobromyseľne, pričom revízia právoplatne priznaných práv a povinností by mala nastať iba v prípade porušenia hmotného práva, resp. z dôvodu chybnej procedúra, ktorá spôsobí nesprávnu aplikáciu práva. Na základe odvolania žalobcu Ministerstvo výstavby a dopravy Slovenskej republiky, sekcia výstavby o rozhodnutím č. 10430/2017/SV/12867 odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, stotožnilo sa s právnym vyhodnotením namietaných nedostatkov vykonaných Okresným úradom Banská Bystrica a zároveň uviedlo, že protest okresného prokurátora ako aj jeho odvolanie boli nasmerované k odstráneniu procesných vád v právoplatnom rozhodnutí stavebného úradu, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.
3. Na osvetlenie celej veci treba uviesť, že konaniu o návrhu zo dňa 25.11.2016 na dodatočné povolenie a užívanie stavby označenej ako „Rekreačná chata Ľ. na p. č. XXXX/X“ predchádzali ďalšie konania, účelom ktorých bolo dosiahnuť legalizáciu užívania predmetnej stavby (bez ohľadu na jej kategorizáciu).
4. Na základe žiadosti stavebníkov A.. D. A. a H. A., zo dňa 29.4.2010 vydala Obec Ľubietová ako stavebný úrad pod č. 432/2010 dňa 13.10.2010 v konaní podľa § 88 a § 88a ods. 1 stavebného zákona dodatočné povolenie na stavbu „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemku parc. č. C KN XXXX/X - rekreačný dom, C KN XXXX/XX,XXXX/X - prípojky inžinierskych sietí v k.ú. Ľ.. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že existencia stavby nie je v rozpore so zámermi a cieľmi územného plánovania a starostlivosti o životné prostredie.
5. Rozhodnutím č. KSUBB 2012-860-5:OŠSP zo dňa 7.12.2012 Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku v mimoodvolacom konaní začatom na podnet G. F.P., obyvateľa obce Ľ., zrušil právoplatné rozhodnutie Obce Ľubietová č. 432/2010. Rozhodnutie aj s poukazom na neaktualizovanie územného plánu odôvodnil tým, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby nepožadoval od stavebníka vymenované záväzné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, neskúmal súlad dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom Obce Ľubietová, zároveň uložil stavebnému úradu zadefinovať jednoznačne účel a funkciu povoľovanej stavby, či sa jedná o rekreačný alebo rodinný dom, nakoľko projektová dokumentácia je vypracovaná na „Rekreačný dom“ avšak napadnuté rozhodnutie je vydané na „Rekreačný rodinný dom“.
6. Ministerstvo výstavby a dopravy regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 10906/2013/B622-SV-19535-2/Šu odvolanie stavebníkov proti rozhodnutiu vydanému v mimoodvolacom konaní zamietlo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že po preskúmaní spisového materiálu zistilo, že rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby je zmätočné, a preto nepreskúmateľné z dôvodu, že stavba označená ako „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ je označená zmätočne, nakoľko rodinný dom je stavba určená na trvalé bývanie a rekreačný dom je určený na krátkodobé využívanie. Stavebník žiadal o dodatočné povolenie stavby rekreačného domu. Povolenie rodinného domu by bolo v rozpore aj s návrhom využitia priľahlého územia so zastavovacou štúdiou rekreačnej lokality „Č., R., Ľ.“, ktorá bola jedným z podkladov rozhodnutia. Uviedol, že zastavovacia štúdia nie je relevantnou dokumentáciou preukazujúcou súlad posudzovanej stavby s verejným záujmom a pozemok pod stavbou podľa tejto štúdie sa nachádza mimo územia určeného zastavovacou štúdiou na účely rekreácie, výrok rozhodnutia neumožňuje určiť, v akom rozsahu už bola stavba uskutočnená a čo je predmetom dodatočného povolenia. Ďalej argumentoval, že vo výroku sú citované vyjadrenia dotknutých orgánov z roku 2010, ktoré sa v spisovom materiáli nenachádzajú, a teda nie je možná ich verifikácia.
7. Stavebníci podali ďalšiu žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s návrhom na kolaudáciu, ktorá bola doručená stavebnému úradu 21.1.2016. Zároveň bola predložená projektová dokumentácia a chýbajúce stanoviská dotknutých orgánov tak, ako boli uvedené v zrušujúcom rozhodnutí krajského stavebného úradu. V administratívnom spise sa nachádza výpis z listu vlastníctva na pozemky, na ktorých je stavba umiestnená, snímka z katastrálnej mapy a územný plán Obce Ľubietová, komplexný výkres priestorového usporiadania pozemkov.
8. Stavebný úrad dňa 26.1.2016 oznámil začatie dodatočného stavebného konania spojeného s kolaudačným konaním vo veci dodatočného povolenia stavby Rekreačná chata Ľ. Č.. J.. XXXX/X na pozemku CKN XXXX/X k. ú. Ľ. a týmto oznámením zvolal aj miestne zisťovanie a ústne pojednávanie podľa ust. § 61 ods. 3 a § 88a ods. 7 a 9 a § 88b stavebného zákona. O ústnom konaní spojeným s miestnym zisťovaním o dodatočnom povolení stavby bol spísaný protokol z 10.2.2016.
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 49/2016/VS zo dňa 4. marca 2016 v konaní o žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby na základe preskúmania podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 88a stavebného zákona dodatočne povolil vykonané stavebné práce a súčasne podľa § 88a ods. 9 a § 82 ods.1stavebného zákona vydal povolenie na užívanie stavby Rekreačná chata Ľ. č. p. XXXX/X na pozemku na parc. č. CKN XXXX/X v k. ú. Ľ., vedeného na LV č. XXX vo vlastníctve stavebníkov s účelom stavby rekreácia a charakterom stavby „stavba trvalá“. V rozhodnutí opísal stavbu a uviedol podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré presne špecifikoval, takisto uviedol vyjadrenia správcu inžinierskych sietí a rozhodnutie o námietkach účastníkov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebníci podali 4.3.2008 žiadosť o dodatočné povolenie stavby, následne 21.1.2016 podali žiadosť o dodatočné stavebné povolenie dokončenej stavby spojené s kolaudáciou stavby. Ďalej uviedol, že stavebný úrad v konaní podľa § 62 v spojení s § 81 stavebného zákona preskúmal, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie predloženej k žiadosti. Skonštatoval, že z dôvodu, že stavba bola už zhotovená, spojil konanie s kolaudačným konaním, v ktorom zistil, že stavba je užívania schopná, jej riadnym užívaním na povolený účel nie je ohrozený verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia. Ďalej skonštatoval, že z dokladov predložených stavebníkom, ktoré vymenoval vyplýva, že stavba je schopná bezpečného užívania.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Zdôraznil, že žalobca ako „skutkové dôvody“ uviedol iba stručný priebeh administratívneho konania, bez toho aby uviedol, čo konkrétne v tomto konaní je v rozpore so zákonom, v časti „právne dôvody“ boli namietané dôvody nezákonnosti uplatnené len všeobecne.
11. K žalobcovmu tvrdeniu že žalovaný riadne neskúmal súlad stavby s verejným záujmom uviedol, že táto samotná námietka nestačí na preukázanie záveru o nezákonnosti rozhodnutia. Žalobca netvrdil, že stavba nebola v súlade s verejným záujmom a ani v čom konkrétne žalovaný pochybil. Námietka, že rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie súladu stavby s verejným záujmom, nebola konkretizovaná vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia. Žalobca neuviedol, či a ako ním tvrdený chýbajúci obsah odôvodnenia mal za následok nezákonnosť rozhodnutia a prečo. Žalobca netvrdil, že rozhodnutie nebolo vecne správne a ani netvrdil, že nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu alebo skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu správneho spisu. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie je nezákonné, pretože v odôvodnení nie je uvedená správna úvaha, ktorou správny orgán dospel k záveru, že stavba je v súlade s územným plánom. Krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku nakoľko rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj úvahu, ktorou boli zhromaždené doklady vykonané dôkazy vyhodnotené, keď sa v odôvodnení uvádzalo, že bolo v konaní preskúmané, či stavba spĺňa požiadavky súladu s verejným záujmom a tiež, že správny orgán zistil, že stavbou nie je ohrozený verejný záujem. Pripustil, že ide o veľmi strohé odôvodnenie, avšak táto strohosť nespôsobila nepreskúmateľnosť a rozhodnutie netrpí ani vadou nezrozumiteľnosti.
12. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku zmätočnosti konania pre uvedenie nesprávneho ustanovenia stavebného zákona v oznámení o začatí konania, pričom ani táto námietka tiež neobsahovala žiadny dôvod, pre ktorý tvrdená zmätočnosť konania mala spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Oznámenie o začatí konania obsahovalo presné označenie stavby ako aj údaj o tom, že správny orgán začína konanie o jej dodatočnom povolení a tiež poučenie o právach účastníkov konania. Krajskému súdu z uvedeného vyplývalo, že poukaz na nesprávne ustanovenie stavebného zákona, ktorým sa konanie riadilo, bolo porušením procesných predpisov, avšak nemohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko účastnícineboli zbavení žiadneho zo svojich práv a z obsahu spisu nevyplýva, že stavebník nepredložil doklady tak, ako to predpokladá § 88a ods. 1 stavebného zákona a ako ich vyšpecifikoval Krajský stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení predmetnej stavby zrušené. Žalobca ani nenamietal, že sa tak nestalo a že v dôsledku nesprávneho odkazu na § 88b stavebného zákona neboli v konaní predložené doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.
13. Pre všeobecnosť nemohla obstáť žalobná námietka formulovaná tak, že žalovaný opomenul skutočnosť, že predmetná stavba má charakter individuálnej rekreácie, pričom § 12 ods. 14 Vyhlášky č. 55/2001 Z. z. znie tak, že: „Rekreačné územia podľa odseku 4 písm. f) obsahujú časti územia obcí, ktoré zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstvo a turistov. Podstatnú časť rekreačných zón musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady a záhradkárske osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej plochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifikovanou funkciou“. Takto uplatnená námietka nezákonnosti nie je konkretizovaná vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Navyše, predmetná stavba bola umiestnená do zmiešaného územia, ako to vyplýva zo záväznej časti Územného plánu Obce Ľubietová, obsiahnutej vo VZN Obce Ľubietová č. 23/2003.
14. Ako všeobecná a nekonkrétna bola vyhodnotená aj posledná zo žalobných námietok, nakoľko žalobca neuviedol, v čom konkrétne výrok napadnutého rozhodnutia nezodpovedá úprave § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 66 stavebného zákona a tiež, čo konkrétne chýba odôvodnenie toho, že nemá náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a aký vplyv mali tvrdené nedostatky zápisnice na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené dôvody bez konkretizácie na prejednávaný prípad neumožňujú súdny prieskum, pričom súd nebol oprávnený dôvody nezákonnosti nijakým spôsobom modifikovať, teda dopĺňať alebo konkretizovať.
15. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/57/2017 zo dňa 02.02.2018 podal žalobca kasačnú sťažnosť v ktorej poukázal na odôvodnenie rozsudku a k jeho dôvodom uviedol, že z podanej žaloby boli zrejmé dôvody nezákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. V nadväznosti na bod 19 odôvodnenia rozsudku (stavba v rekreačnom území v zmysle vyhlášky č. 55/2001 Z. z.) uviedol, že mu nie je zrejmé, akú mieru konkretizácie krajský súd požaduje a ako by táto mala byť vyjadrená. Mal za to, že z podanej žaloby bolo zrejmé, že touto námietkou napádal nesúlad s verejným záujmom a územným plánom obce. V žalobe bolo doslovne uvedené, že predmetná stavba sa v zmysle ÚPO Ľubietová nachádza v extraviláne v lokalite Y. (lokalita č. 11), ktorá má funkčnú plochu vymedzenú ako zmiešané územie. Predmetná stavba - rekreačná chata má charakter individuálnej rekreácie, pričom je citované ustanovenie § 12 ods. 14 Vyhlášky č. 55/2001 Z. z. z ktorého bolo zrejmé aké stavby bolo možné umiestniť do rekreačnej plochy, pričom stavba ktorá bola predmetom rozhodnutia tam uvedená nebola. Jedná sa o individuálnu rekreáciu a nie verejnú v zmysle citovaného ustanovenia. Považoval za irelevantné zohľadnenie skutočnosti, že stavba bola umiestnená do zmiešaného územia. Uviedol, že aj ostatné dôvody uvedené v žalobe, a to že žalovaný neskúmal súlad stavby s verejným záujmom, absencia riadneho odôvodnenia rozhodnutia, uvedenie nesprávneho ustanovenia stavebného zákona v oznámení o začatí konania a ďalšie, boli sformulované dostatočne určito, aby poskytovali súdu podklad na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil povinnosť správneho súdu dbať pri rozhodovaní na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP).
16. Žalobca navrhol aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alternatívne najvyšší súd zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
17. Účastník 1/ - stavebník, sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13.06.2018, v ktorom navrhol aby najvyšší súd kasačnej sťažnosti okresného prokurátora nevyhovel a potvrdil rozsudok krajského súdu.
18. Účastník 4/ - spolumajiteľ susediacej nehnuteľnosti, sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 29.05.2018, v ktorom navrhol aby najvyšší súd kasačnej sťažnosti okresného prokurátora nevyhovel a potvrdil rozsudok krajského súdu.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
20. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného ako stavebného úradu, ktorým pod sp. zn. 49/2016/VS ev. č. 3/2016 zo dňa 04.03.2016 právoplatným dňa 29.3.2016 bolo vydané dodatočné stavebné povolenie podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 88a stavebného zákona a zároveň bolo podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolené užívať stavbu - Rekreačná chata Ľ. č. p. XXXX/X na pozemku č. CKN XXXX/X v k. ú. Ľ.. Obec Ľubietová vecne súvisiacemu protestu prokurátora podanému proti tomuto rozhodnutiu nevyhovela a vec postúpila na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky protestu nevyhovel rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP2-2016/032542/02-Px zo dňa 30.11.2016.
21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/57/2017-78 zo dňa 02.02.2018, ktorým nebolo vyhovené žalobe prokurátora, podanej po tom, ako nebolo vyhovené jeho protestu proti predmetnému rozhodnutiu stavebného úradu.
22. Kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
23. Podľa § 88a stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. (2) Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).
24. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
25. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení stavebného zákona, o stavebné povolenie možno žiadať pred tým, ako sa začalo so samotnou výstavbou, ku ktorej sa povolenie žiada. V prípade, že stavba alebojej časť už stojí (ako je tomu v tomto prípade), nepostupuje sa podľa § 58 až § 66 stavebného zákona, ale právny poriadok pozná inštitút tzv. dodatočného stavebného povolenia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona.
26. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona a v rámci toho je povinnosťou stavebníka (nelegálnej stavby) preukázať v lehote stanovenej stavebným úradom, že stavba postavená bez povolenia vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. Na preukázanie tejto skutočnosti musí stavebník predložiť stavebnému úradu požadované doklady, ktoré sú spolu s ďalšími dokladmi, prípadne aj zabezpečenými stavebným úradom, spôsobilé dostatočne preukázať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Pri nesplnení tejto povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby.
27. Právna úprava § 88a v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona určuje procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby, ktorý ju uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Osobitná úprava v§ 88b stavebného zákona, upravuje situáciu, keď predchádzajúce právoplatné stavebné povolenie bolo zrušené na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. V takomto prípade je stavebný úrad povinný pri novom prejednávaní veci postupovať primerane podľa § 58 až § 66 stavebného zákona.
28. V prejednávanej veci je podstatné, že v predchádzajúcom konaní (rozhodnutím č. 432/2010 dňa 13.10.2010) bolo v konaní podľa § 88 a § 88a ods. 1 stavebného zákona vydané dodatočné povolenie na stavbu „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemku parc. č. C KN XXXX/X - rekreačný dom, C KN XXXX/XX,XXXX/X - prípojky inžinierskych sietí v k. ú. Ľ., ktoré bolo rozhodnutím Krajského stavebného úradu Banská Bystrica č. 2012-860-5:OŠSS zo dňa 07.12.2012 podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku ako nezákonne zrušené. Jednou zo zásadných výhrad uvedených tak v zrušujúcom rozhodnutí krajského stavebného úradu ako aj príslušného ministerstva ako odvolacieho orgánu bolo zistenie, že rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby je zmätočné a preto nepreskúmateľné z dôvodu, že stavba označená ako „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ je označená zmätočne, nakoľko rodinný dom je stavba určená na trvalé bývanie a rekreačný dom je určený na krátkodobé využívanie. Táto skutočnosť bola logicky podstatná pri posudzovaní súladu dodatočného stavebného povolenia a zároveň kolaudácie.
29. Určenie charakteru stavby (zjednodušene či sa jedná o rodinný dom alebo o chatu) limituje rozsah a závery posudzovania najmä v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) b) stavebného zákona, v zmysle ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.
30. Oproti zrušenému rozhodnutiu z 13.10.2010, z ktorého sa mohlo javiť, že bola dodatočne povolená stavba rodinného domu, pri rozhodnutí zo dňa 4.3.2016 je jednoznačne určené, že bola povoľovaná výstavba rekreačnej chaty a v nadväznosti na to bolo posudzované aj splnenie kritérií § 62 ods. 1 písm. a), b) stavebného zákona. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval zistenie, že stavba je užívania schopná, jej riadnym užívaním na povolený účel nie je ohrozený verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia vzhľadom na neuvedenie správnej úvahy na základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že povolená stavba (vrátane jej umiestnenia) je v súlade s územným plánom. Krajský súd vyhodnotil vyslovenie uvedeného záveru z hľadiska požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia za dostatočné, aj keď veľmi strohé.
31. Z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise vyplýva, že sporná stavba sa nachádza spolu s ďalšími rekreačnými chatami v lokalite Y.X.. Je preukázané, že pozemok na ktorom sa rekreačná chatanachádza nadobudli stavebníci odplatne od obce Ľubietová, na účely výstavby rekreačnej chaty ktorej výmera nepresiahne 65 m2 (Uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Ľubietová zo dňa 12. marca 2008 číslo OcZ 10 - 5/2018). Podľa Územného plánu obce Ľubietová schváleného 14.2.2003, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 23/2003, lokalita Y. je rekreačnou lokalitou mimo zastavaného územia obce, v rámci optimálneho využitia rekreologického potenciálu Ľubietovej je v rámci umiestnenia navrhovaných ubytovacích kapacít zariadení pre turizmus a individuálnu rekreáciu akceptovaný stav individuálnych rekreačných zariadení s počtom postelí 15 (údaje dostupné na oficiálnej stránke obce www. lubietova.sk).
32. Pokiaľ prokurátor po nevyhovení protestu prokurátora podľa § zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre podá žalobu na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu vo veci dodatočného povolenia stavby, jedná sa o konanie funkčne súvisiace s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa zákona o prokuratúre (§ 5 ods. 11 SSP), ale zároveň sa jedná o zásah do stavu právnej istoty kreovanej právoplatnosťou stavebného rozhodnutia, ktorého dôsledky by mali byť z hľadiska ochrany spoločenského záujmu zabezpečovanej prostredníctvom výkonu dozoru prokurátora také závažné, že sú dôvodom na zásah orgánu prokuratúry.
33. V prejednávanej veci protest prokurátora primárne poukazoval na nepreukázanie, resp. nesprávne vyhodnotenie skutočnosti že stavba (rekreačná chata) resp. jej dodatočné povolenie, nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi územného plánovania a osobitnými predpismi. Aj keď pominieme účastníkmi správneho konania opakovane namietané okolnosti podania podnetu osobou ktorá je s účastníkmi v konflikte, nepochybne je v zmysle § 20 zákona o prokuratúre v kompetencii prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy, a v rámci toho v odôvodnených prípadoch podať protest a následne prípadne žalobu. Je však je povinnosťou preukázať, že v konaní správnych orgánov došlo k takým pochybeniam pri aplikácii právnych predpisov, že nevyhnutným dôsledkom je odstránenie vzniknutého právneho stavu cestou zrušenia napadnutého rozhodnutia. Spoločenský záujem na ochrane životného prostredia (predmetná lokalita je v prvom stupni ochrany prírody) je nepochybný, rovnako ako požiadavka na jeho ochranu aj cestou dohľadu nad umiestňovaním stavieb v súlade s požiadavkami územného plánovania.
34. V prejednávanej veci až pri druhom rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby bolo jednoznačne ustálené, že predmetom správneho konania je povolenie stavby rekreačnej chaty. Účelom konania podľa § 88a stavebného zákona je buď dodatočné povolenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo nariadenie jej odstránenia, v prípade nepreukázania súladu s verejným záujmom. V prejednávanej veci prokurátor nesúlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania odvodzoval od rozhodnutí vydaných v predchádzajúcom mimoodvolacom konaní, v ktorom bola zrušené rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „Rekreačný rodinný dom a stavby inžinierskych sietí“ s akcentom na význam jednoznačného určenia charakteru stavby, pričom samozrejme sa zásadne odlišne posudzuje súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania v prípade rodinného domu ako v prípade rekreačnej chaty.
35. Územné plánovanie v zmysle stavebného zákona je priestorové plánovanie a určuje sa ním ako budú jednotlivé priestory územia využívané. Územné plánovanie na území obce je normotvornou činnosťou obce, ktorá príslušným schvaľovacím postupom v územnom pláne premietne svoje rozvojové plány a ciele pre jednotlivé priestory obce. Ide o ucelené priestory s rovnakými predpokladmi, ktoré sa pri územnom plánovaní vyhodnocujú. Záväznou časťou územného plánu obce je urbanistický priestor Y. určený pre poľnohospodárstvo a rekreáciu. Spolu so susedným urbanizovaným priestorom „R.“ majú tvoriť ucelenú agroturistickú zónu „J.“. Jedná sa o monofunkčné využitie tohto priestoru v extraviláne obce. Stavba je súčasťou lokality Y., spĺňa funkčný regulatív rekreácie a môže byť súčasťou ucelenej agroturistickej zóny „J.“. V konaní boli predložené stanoviská dotknutých orgánov (Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkového a lesného odboru a odboru starostlivosti o životné prostredie), ktorými sa preukázalo, že umiestnenie stavby (rekreačnej chaty) týmto cieľom územného plánovania neodporuje.
36. V konaní o nepovolenej stavbe je povinnosťou stavebného úradu ustáliť právny názor, či je stavba súladná s verejným záujmom. Za týmto účelom si aj prostredníctvom vlastníka nepovolenej stavby zaobstará potrebné doklady a jeho právne závery by sa mali prejaviť aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
37. V prejednávanej veci stavebný úrad uviedol právny záver v tejto otázke, pričom ho bližšie nezdôvodňoval. Je logické, ako uviedol aj krajský súd, že v prípade neexistencie prekážky povolenia stavby nie je dôvod jej neexistenciu podrobne odôvodňovať. Na druhej strane sa jednalo o špecifickú situáciu, keď otázka súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a verejným záujmom k tej istej stavbe ale inak právne kvalifikovanej (potencionálne rodinný dom) bola riešená v predchádzajúcom konaní vedúcom k zrušeniu dodatočného povolenia stavby v mimoodvolacom konaní. V prejednávanej veci sa však vytýkané sporné otázky odstránili, je jednoznačné, že predmetom dodatočného povolenia bola rekreačná chata a stavebný úrad nezistil rozpor jej dodatočného povolenia s verejným záujmom a územnoplánovacou dokumentáciou.
38. Pokiaľ sa týka právneho názoru prokuratúry, že povolenie stavby rekreačnej chaty nie je v súlade s verejným záujmom a príslušnou dokumentáciou, v súlade s jeho oprávnením na podanie protestu prokurátora a podanie správnej žaloby bola táto otázka správne doriešená v konaní pred správnym súdom, ktorý odôvodnil, že z obsahu žaloby nie sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K poukazovaniu žalobcu na nesprávne vyhodnotenie namietaného nesúladu zisteného stavu s ust. §12 ods. 14 vyhláškou č. 55/2001 Z. z. v súvislosti s vymedzením rekreačného územia, kasačný súd uvádza, že z definície „zabezpečuje požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov“, vyplýva, že je opodstatnené predpokladať v danom území umiestnenie individuálnych rekreačných zariadení, ako sú rekreačné chaty. Tento záver naviac korešponduje s vyššieuvedeným obsahom všeobecnej časti územného plánu obce Ľubietová.
39. Pokiaľ žalobca v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia zdôrazňoval porušenie procesných ustanovení v konaní správneho orgánu, kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že v konaní neboli namietané a zistené žiadne také procesné pochybenia, dôsledkom ktorých by boli také závažné hmotnoprávne následky, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
40. Kasačný súd dospel k záveru, že s otázkou súladu stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom sa stavebný úrad dostatočne vysporiadal už skonštatovaním, že neboli zistené žiadne rozpory povoľovanej stavby s verejnými záujmami. Vecná správnosť tohto záveru nebola relevantne spochybnená obsahom žalobných dôvodov a žalobcom neboli preukázané ani také procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa pri vydávaní rozhodnutia nedopustil žiadnych pochybení, ktoré by boli dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia, ktorým žalobu sťažovateľa/žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
41. O nepriznaní náhrady trov kasačného konania účastníkom rozhodol kasačný súd z dôvodu, že kasačný sťažovateľ bol procesne neúspešný (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP), ich priznanie žalovanému nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky § 168 SSP) a na priznanie náhrady trov kasačného konania ostatným účastníkom neboli splnené zákonné podmienky.
42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok pomerom hlasov 3:0 jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: