2Sžk/31/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: R.. G. Z., I.. XX. T. XXXX, G. Z. X. G. XXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Stredoslovenská distribučná, a.s. (pôvodne Stredoslovenská energetika-Distribúcia, a.s.), so sídlom Pri Rajčianke 2927, 010 47 Žilina, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/025608/KRA zo dňa 25. júla 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017 z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

III. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OVBP2-2016/025608/KRA zo dňa 25.07.2016, potvrdzujúceho stavebné povolenie číslo: 88072016- 3006/2016-OSP-MLA zo dňa 02.02.2016 vydané Mestom E. ako príslušným stavebným úradom.

2. Krajský súd preskúmaval rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom o stavebné povolenie v zmyslevýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia - rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie, kataster G., požiadal ďalší účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu Elektroenergetické montáže, a.s. Žilina žiadosťou zo dňa 11.3.2015. Podkladom k žiadosti bolo právoplatné územné rozhodnutie. V žiadosti boli v prílohe špecifikované pozemky, na ktorých sa má stavba realizovať. Dohodou o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 21.10.2014 bola preukázaná zmena stavebníka oproti územnému rozhodnutiu, práva pôvodného stavebníka prešli na účastníka konania Stredoslovenská energetika- Distribúcia, a.s. Žilina.

3. Mesto E. ako príslušný stavebný úrad Oznámením o začatí stavebného konania pod č. 4585/2015- 38034/2015-OSP-0A zo dňa 13.08.2015, oznámilo začatie stavebného konania vo vzťahu k stavebným objektom - rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie, na pozemku líniovej stavby k. ú. G., ktorá obsahuje - PS 01 kiosková trafostanica MKP 800, 22/0,4 kV, 1x400 kVA, SO 01 úprava VN vedenia, SO 02 VN káblová prípojka navrhovanej trafostanice, SO 03 NN káblový rozvod z navrhovanej trafostanice. Stavebný úrad v súlade s § 61 ods. 4 Stavebného zákona oznámil začatie stavebného konania verejnou vyhláškou s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky podať do 7 pracovných dní, odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Predmetné oznámenie o začatí konania bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta E. a internetovej stránke Mesta E., vyvesené od 19.08.2015 do 03.09.2015, s dátumom zvesenia 04.09.2015.

4. Žalobca v priebehu prvostupňového konania o žiadosti ďalšieho účastníka konania o vydanie stavebného povolenia v zmysle oznámenia o začatí stavebného konania v tam uvedenej stanovenej lehote 7 pracovných dní, odo dňa doručenia oznámenia o začatí stavebného konania nevzniesol žiadne námietky a pripomienky vo vzťahu k predmetnému stavebnému konaniu.

5. Krajský súd v súvislosti s tým uviedol, uviedol, že v stavebnom konaní obdobne ako v územnom konaní platí tzv. koncentračná zásada, ktorá je vyjadrená v § 61 ods. 1 a nasl. Stavebného zákona. Pri líniových stavbách (§ 61 ods. 4 Stavebného zákona) stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou, najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej v ods. 3. Žalobca v stanovenej lehote nevyužil možnosť podať v rámci stanovenej lehoty v oznámení o začatí stavebného konania námietky a pripomienky, bez ohľadu na to, že bol o možnosti ich podať ako aj o dôsledkoch nevyužitia tejto možnosti riadne poučený. Následne bolo vydané stavebné povolenie pre ďalšieho účastníka konania vo vzťahu k špecifikovanej stavbe, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zo dňa 2.2.2016, pričom toto rovnako bolo doručované prostredníctvom verejnej vyhlášky, vyvesené na úradnej tabuli Mesta E. a internetovej stránke Mesta E. od 10.2.1016, do 25.2.2016, resp. zvesené dňa 26.2.2016. Zo strany stavebného úradu bol dodržaný postup v súlade s § 69 ods. 1, 2 Stavebného zákona.

6. Krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobca, podal námietky proti stavebnému konaniu na stavebný úrad až dňa 11.3.2016 (námietky žalobcu zo dňa 10.3.2016 ) t.j. až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o stavebnom povolení, tieto sú uplatnené po stanovenej lehote uvedenej v oznámení o začatí konania, a nie je možné v zmysle uvedenej koncentračnej zásady na tieto prihliadať. Všetky uplatnené námietky, tak ako boli vznesené až v podanom odvolaní, mal možnosť žalobca uplatniť v stanovenej lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia o začatí konania, t.j. od 4.9.2015 do 16.9.2015. Na možnosť nahliadnuť do podkladov k rozhodnutiu, t.j. do spisovej dokumentácie a navrhnúť doplnenie tejto dokumentácie bol žalobca rovnako poučený v predmetnom oznámení o začatí stavebného konania, ktoré bolo na úradnej tabuli a internetovej stránke Mesta E. vyvesené od 19.8.2015 do 4.9.2015. Z uvedeného dôvodu nemal na tieto námietky z dôvodu rešpektovania koncentračnej zásady prihliadať ani žalovaný správny orgán. (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Sžp/6/2012 zo dňa 28.2.2013).

7. Následne sa krajský súd konkrétne vysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami. Vo vzťahu k prvej žalobnej námietke - správne označenie stavebníka poukázal na výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina vo vzťahu k subjektu Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 z ktorého bolo zistené, že skrátenú formu tentosubjekt v skratke SSE-D, a.s. používal od 08.04.2006 do 30.06.2011. Ak bolo v správnom konaní používané takéto označenie, za daných okolností nie je možné z toho vyvodzovať, že by sa jednalo o neexistujúci subjekt.

8. Vo vzťahu k druhej žalobnej námietke, že v stavebnom povolení nie sú uvedené parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, čo je v rozpore s § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. správny súd poukázal na to, že stavebný úrad vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o stavebnom povolení uviedol parcelné čísla pozemkov, na ktorých sa líniová stavba rozšírenie NN siete a jednotlivé stavebné objekty budú uskutočňovať. Je jednoznačne preukázané, na ktorom pozemku bude umiestnená kiosková trafostanica PS 01, úprava VN vedenia SO 01, zemná prípojka VN vzdušného vedenia SO 02 a káblový rozvod SO 03 a opis vedenia jednotlivých trás. K žalobnej námietke č. 3 ohľadne používania skratky NNK ( ktorá nie je nikde vysvetlená) v stavebnom povolení, súd sa stotožňoval s vyjadrením žalovaného poukazujúcim na obvyklú technickú prax.

9. Vo vzťahu k žalobnej námietke č. 4, že v stavebnom povolení sú uvedené iné stavebné objekty SO, ako v územnom rozhodnutí krajský súd poukázal na to, že územné rozhodnutie bolo vydané stavebným úradom pod č. 310/2014-11068/2014-OS-HL zo dňa 15.05.2014 a potvrdené odvolacím orgánom, teda žalovaným zo dňa 29.09.2014. Uvedené územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014. Stavba IBV Trnové - Záhumnie a ostatné stavebné objekty sa týmto územným rozhodnutím umiestňovali. Stavebný objekt, ktorý bol predmetom stavebného konania bol v územnom rozhodnutí označený ako stavebný objekt SO 03 - elektrická inštalácia. Stavebný úrad v stavebnom konaní, ktoré na územné konanie nadväzovalo postupoval správne, keď v tomto konaní posudzoval predloženú žiadosť, vrátane jej príloh už len z hľadiska dodržiavania záväzných podmienok ním určených územným rozhodnutím a z hľadiska splnenia záväzných podmienok uložených dotknutými orgánmi tak, ako to vyplýva z ust. § 62 Stavebného zákona, pretože nízkonapäťové káblové vedenie sa má uskutočniť podľa stavebníkom predloženej a stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie v území IBV Trnové

- Záhumnie, ktorého pozemky sú vo vlastníctve viacerých vlastníkov, s vedením trasy cez tieto pozemky súhlasili, nakoľko k zmene plánovanej trasy podľa projektovej dokumentácie nedošlo, nemohli tak byť splnené zákonné predpoklady, aby stavebný úrad žiadosť stavebníka podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona zamietol.

10. Vo vzťahu k žalobnej námietke č. 5, že nie je v stavebnom povolení nikde uvedené, k akým konkrétnym pozemkom stavebník preukázal vlastnícke právo a k akým pozemkom iné právo v zmysle § 139 stavebného zákona, a aké konkrétne právo je iným právom v zmysle § 139 stavebného zákona, správny súd poukázal na platnú právnu úpravu danej problematiky (stavebný zákon a zákon o energetike ) vyhodnotil ako nesporné, že v danom prípade išlo o výstavbu nízkeho napätia, stavbu elekroenergetického zariadenia v súlade s § 2 písm. b) bod 4, 5 a 9 zákona č. 251//2012 Z.z., išlo o líniovú stavbu v zmysle ust. § 139 ods. 3 Stavebného zákona, teda zo strany stavebníka bolo preukázané

- iné právo k stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, a to v súlade a s poukazom na ust. § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Ako bezpredmetnú vyhodnotil námietku č. 6, ohľadne správnosti údaja o určení územného plánu s ktorým má byť umiestnenie stavby v súlade (E. alebo obec G.).

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku č. 7 týkajúcu sa nedostatkov predloženia originálneho splnomocnenia na územné konanie, rovnako námietka č. 8, že sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami v bode 1 písm. b), c), d) odvolania, ktorá nebola dostatočným spôsobom špecifikovaná. Vo vzťahu k žalobnej námietke č. 9, zistenie skutkového stavu stavebným úradom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, krajský súd uviedol, že aj podľa názoru správneho súdu žalovaný nemal v odvolacom konaní prihliadnuť na všetky námietky žalobcu, nakoľko žalobca sám nevyužil svoje právo v priebehu stavebného konania podať námietky a pripomienky k umiestňovanej, resp. povoľovanej stavbe, tieto námietky si mohol už uplatniť v územnom konaní a následnom súdnom prieskume, ktorý bol právoplatne skončený. Predloženými dokladmi je dostatočne preukázané, že stavebníkom a teda aj žiadateľom o vydanie stavebného povolenia vo vzťahu k špecifikovanej stavbe je ďalší účastník konania (v súčasnosti Stredoslovenská distribučná a.s.).

12. K námietkam v bodoch 10 až 16 žaloby správny súd uviedol, že všetky podklady, záväzné stanoviská boli vydané vo vzťahu k územnému rozhodnutiu na stavbu IBV Trnové - Záhumnie, ktorá obsahovala aj umiestnenie stavebných objektov SO 01 až SO 04, a tieto boli predmetom posúdenia z hľadiska ochrany verejných záujmov podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad v stavebnom povolení uviedol jednotlivo obsah vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ktorých záujmy mohli byť stavbou a jej umiestnením dotknuté a ktoré vo svojich stanoviskách uviedli svoje požiadavky k územnému ale aj k stavebnému konaniu, resp. o ktoré bolo potrebné požiadať znovu spolu s predložením projektovej dokumentácie pre stavebné konanie. Námietky voči stanoviskám v územnom konaní žalobca mohol a mal právo vzniesť v rámci stanovenej 7 dňovej lehoty, ktorú stavebný úrad, ako prvostupňový správny orgán stanovil v oznámení o začatí konania. Takisto námietka, že stavebný úrad oznámil začatie konanie ešte predtým, ako žiadosť o stavebné povolenie nespochybňuje zákonnosť postupu pripúšťajúceho v stanovených prípadoch prerušenie konania podľa. § 29 Správneho poriadku. Vyjadrenie Mesta E. č. 56632/2015-23394/2015-OTM-NI zo dňa 25.11.2015, v ktorom súhlasilo s výstavbou a rozšírením NNK pre IBV Trnové - Záhumnie bolo doručené stavebnému úradu pred vydaním rozhodnutia vo veci a týkalo sa posúdenia NNK káblového rozvodu z navrhovanej trafostanice v časti územia, ktorého je mesto vlastníkom, naviac nebolo vyžadované, bolo doručené z iniciatívy stavebníka a vzhľadom na jeho obsah nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ ide o zapracovanie zmeny v názve označeného stavebného objektu pôvodne uvedeného v územnom rozhodnutí SO 03 - elektrická inštalácia, ako rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie, teda rozšírenie nízkonapäťovej elektrickej siete v danej lokalite, táto zmena označenia vyplýva z administratívneho rozhodnutia a nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

13. Žalobné o námietky v bode 16. a 17. žaloby, pritom korešpondujú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný podrobne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, stavebný úrad správne v podmienkach pre dokončenie stavby v bode 14. uviedol celkový rozpočtový náklad stavby v hodnote 153.918,00 Eur a poukázal aj na opodstatnenosť stavby. Pokiaľ sa stavba uskutoční dodávateľsky, stavebník oznámi podľa § 66 ods. 3 písm. h) Stavebného zákona meno a adresu zhotoviteľa stavby. Vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci. Meno stavebného dozoru stavebník uvádza vtedy, ak sa stavba bude uskutočňovať svojpomocne, preto uvedená žalobná námietka nie je dôvodná. K žalobnej námietke č. 18, že v stavebnom povolení chýbala situácia stavby krajský súd uviedol, že výkres situácie umiestnenia stavby sa už neprikladá, pretože tento výkres je povinnou prílohou územného rozhodnutia, stavebné povolenie tak, ako bolo zverejnené na úradnej tabuli mesta bolo úplné a nedošlo k porušeniu § 3 ods. 6 Správneho poriadku.

14. K žalobnej námietke č. 19, že sa žalovaný nezaoberal námietkou uvedenou v odvolaní pod bodom 19, podotkol že, samotný žalobca uviedol, že rozhodnutie nebolo preskúmané na základe mimo odvolacieho konania a ani nebola povolená obnova konania. Vo vzťahu k nečinnosti stavebného úradu v prípade iných nelegálnych stavieb správny súd poukázal na to, že tieto námietky nesúvisia s predmetom prieskumu v predmetnej veci. Krajský súd v predmetnej veci zdôraznil, že trasa nízkeho napätia nevedie cez pozemky žalobcu, preto je možné konštatovať, že uskutočnením stavby reálne nedôjde k zásahom do výkonu jeho vlastníckych a užívacích práv k jeho nehnuteľnostiam, resp. že by bol na svojich právach žalobca vzhľadom na uvedenú skutočnosť ukrátený. Pokiaľ žalobca pokiaľ poukazoval na to, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom stavebných pozemkov č. KN C XXXX/XX,XXXX/XX a XXXX/XX, z výpisov z jednotlivých LV (č. XXXX a XXXX) vo vzťahu k týmto pozemkom vyplynulo, že podielovým spoluvlastníkom je tu zapísaný ako vlastník - Urbárske pozemkové spoločenstvo Žilina- Trnové, teda nie žalobca ako spoluvlastník ako to tvrdil, bez ohľadu na predložené potvrdenie, že ide o člena Urbárskeho spoločenstva Žilina - Trnové.

15. Krajský súd v konečnom dôsledku konštatoval, pokiaľ žalobca brojí najmä proti umiestneniu predmetnej stavby ako takej, jeho námietky v tomto smere nemôžu byť dôvodné, nakoľko stavba bola umiestňovaná na základe už citovaného právoplatného územného rozhodnutia. Krajský súd sa napokon vyjadril a vyhodnotil aj námietky žalobcu tak ako sú tieto uvedené v odôvodnení a považoval ich v celomrozsahu za nedôvodné aj napriek skutočnosti, že primárnym dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobca nevyužil lehotu 7 dní od doručenia oznámenia o začatí stavebného konania a v tejto lehote neuplatnil námietky proti predmetnému stavebnému konaniu, tieto uplatnil až v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v stavebnom konaní, s tým, že v danom prípade, na tieto námietky v zmysle koncentračnej zásady nemohol a nemal tak ako učinil žalovaný) prihliadnuť žalovaný.

16. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 a § 167 ods. 1, § 168 SSP. Uviedol, že žalobca v konaní nebol úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle § 168 SSP ani žalovanému trovy konania nepriznal.

17.Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 100%. Uplatnil si náhradu všetkých trov konania. Súčasne navrhoval, aby najvyšší súd kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok. Ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP).

18. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal že právne posúdenie žalobnej námietky v bode 1) je nesprávne. Krajský súd akceptovaním označenia stavebníka skrátenou formou, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri ku dňu vydania stavebného povolenia 5 rokov, nesprávne aplikoval § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky a akceptoval konanie s neexistujúcim subjektom. K bodu 50. rozsudku krajského súdu namietal, že v stavebnom povolení nie sú uvedené všetky parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa líniová stavba povoľuje, čo je overiteľné z projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní. K bodu 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku namietal, že právna úprava nepovoľuje používať v rozhodnutiach skratky. Účastníkom stavebného konania nie je len stavebník, ale aj žalobca a pre zrozumiteľnosť každého rozhodnutia je nevyhnutné, aby v prípade, ak sa v ňom používajú skratky, tieto boli v texte vysvetlené. V stavebnom povolení sa používa skratka „NNK", ktorá nie je nikde v texte vysvetlená, čím je stavebné povolenie je nezrozumiteľné.

19.. K bodu 52 napadnutého rozsudku uviedol, že výklad krajského súdu je v rozpore s účelom stavebného zákona a znižuje význam územného rozhodnutia. Krajskému súdu vytkol, že sa nevysporiadal so žalobnou námietkou o chýbajúcom statickom výpočte k základom pod novo navrhnuté stožiare v zmysle STN 33 33 00 čl. 3.21.-3.28. Statické posúdenie stavby je základnou náležitosťou projektu stavby podľa § 9 ods. 1 písm. f) Vyhlášky. Rovnako trval na žalobnej námietke v súvislosti s nedostatočným špecifikovaním vlastníckych a iných práv k jednotlivým pozemkom (§139 stavebného zákona) ako aj oneskorené a len súdom vykonané ustálenie, že sa jedná o elektroenergetické zariadenie. Rovnako zotrvával na spochybňovaní akceptovanej kópie splnomocnenia a dohody o prevode práv stavebníka. Trval aj na pochybení v súvislosti s akceptovaním záväzných stanovísk vyhotovovaných na účely územného konania, neuvedením všetkých stanovísk v rozhodnutí a začatím stavebného konania na základe nekompletného návrhu (žiadosti o vydanie stavebného povolenia).

20. Vytkol krajskému súdu, že relativizuje zásadnú zmenu projektu v stavebnom konaní v porovnaní s dokumentáciou schválenou územným rozhodnutím, keď projekt stavby išiel nad rámec územného rozhodnutia (stavebnému povoleniu na stavbu „Technická infraštruktúra pre IBV Trnové-Záhumnie, stavebné objekty: Rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie" nepredchádzalo územné rozhodnutie, ktoré by riešilo umiestnenie stavebných objektov a PS tak, ako to schválil stavebný úrad v projektovej dokumentácii v územnom konaní), čiže stavebné povolenie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo je porušením § 3 ods. 1, 5, § 46 správneho poriadku č. 71/1967 Zb. 21. Rovnako vytkol pochybenie, keď mu (vzhľadom na záver o publikovaní oznámenia o začatí konaniaverejnou vyhláškou a zákonnej lehote 7 dní na podanie námietok) bola odňatá možnosť oboznámiť s doplnením žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 12.01.2016, pričom doplnenie žiadosti stavebný úrad neoznámil účastníkovi pred vydaním rozhodnutia. Rovnako trval na pochybení v súvislosti s určením celkového rozpočtového nákladu stavby, nepublikovanie úplného stavebného povolenia, neriešenie iných nelegálnych stavieb. Správnemu súdu vytkol, aj nevysporiadanie sa s jeho námietkou, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku p.č. N. XXXX/X, k.ú. G., ktorý je susedným pozemkom k stavebným pozemkom, nesprávne ustálil, že jeho odvolanie bolo zamietnuté na základe koncentračnej zásady.

22. Žalobca súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu, že stavebné povolenie umožňuje realizovať stavbu aj na jeho pozemkoch, čím došlo k výraznému zásahu do jeho vlastníckeho práva rozhodnutím, ktoré nespĺňa základné zákonné náležitosti, ako aj z dôvodu, že stavba sa realizuje na pozemkoch, na ktorých sa so stavbou v územnom konaní neuvažovalo, výkonom tohto rozhodnutia hrozí závažná ujma.

23. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 SSP ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

25. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017, ktorým správny súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol.

26. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/025608/KRA zo dňa 25.07.2016 ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta E. č. j. 880/2016- 3006/2016-OSP-MLA zo dňa 02.02.2016. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu „Technická infraštruktúra pre IBV Trnové - Záhumnie, stavebné objekty: Rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie", navrhovanej v miestnej časti Trnové - Záhumnie, na ktorej umiestnenie bolo vydané územné rozhodnutie pod č. 310/2014-11068/2014-OS-HL zo dňa 15.05.2014 a potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím OÚ Žilina pod č. j. OU-ZA-OVBP2-2014/024726/KRA zo dňa 29.09.2014 (právoplatné dňa 28.10.2014). Povoľovaná stavba obsahuje stavebné objekty: SO 01 - Úprava VN vedenia, SO 02 - VN káblová prípojka navrhovanej trafostanice, SO 03 NN káblový rozvod z navrhovanej trafostanice a PS 01 Kiosková trafostanica MKP 800, 22/0,4 kV, 1x400 kVA. Jedná sa o líniovú stavbu, umiestnenú v zastavanom území obce G. v lokalite obytného súboru IBV Trnové - Záhumnie v súlade s funkčným využitím tejto plochy podľa ÚPN Mesta E., kód 08.31.B1/11.

27. Podľa § 61 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

(1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní ododňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (3) Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

(4) Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

28. V konaní nebolo spochybnené, že až do podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca žiadne námietky nepodal. Koncentračná zásada predstavuje zákonný limit pre uplatnenie nároku na ochranu subjektívnych práv žalobcu. Ak žalobca svoju zákonnú možnosť nevyužil a žiadne námietky nepodal, nie je možné zhojiť tento nedostatok podaním odvolania, v ktorom súd potenciálne námietky uvedené ako odvolacie dôvody.

29. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

30. Podľa § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody 25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia.

32. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

34. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy.

35. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 SSP).

3 6. Kasačný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, zistil, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktorého limity sú uvedené predovšetkým v ust. § 177 SSP), postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku. Skonštatoval, že súdny prieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu bol vykonaný v súlade s platnou právnou úpravou stavebného zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

37. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

38. Kasačný súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.

39. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci dopĺňa a zdôrazňuje nasledovné:

40. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §§ 60 a nasl. stavebného zákona ustanovuje postavenie a postup stavebného úradu v konaní o povolenie stavby a postavenie a práva a povinnosti účastníkov stavebného konania. Na základe dokladov a predpísanej dokumentácie predloženej stavebníkom a stanovísk dotknutých orgánov stavebný úrad posudzuje splnenie zákonných podmienok pre vydaniepovolenia na stavbu žiadanej stavby v súlade s § 62 ods. 1 stavebného zákona. V rámci tohto preskúmavacieho procesu stavebný úrad posudzuje budúcu stavbu okrem ďalšieho aj z pohľadu, či realizácia tejto stavby spĺňa požiadavky verejného záujmu v súlade s platným územným plánom obce a zóny. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy.

41. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danom prípade považoval za správny postup správnych orgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie splnenia zákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia predmetnej stavby, upriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu splnenia zákonnej podmienky verejného záujmu v súlade s územným plánom obce a zóny na funkčné a racionálne využitie územia. Kasačný súd za vecne správne a súladné so zákonom rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, keď na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu stavebníkovi vydali stavebné povolenie na predmetnú stavbu, keďže z výsledkov dokazovania vyplynulo, že pre vydanie stavebného povolenia boli splnené zákonné podmienky v súlade s § 66 ods. 1 stavebného zákona.

4 2. Ak žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), nesúhlasiac so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, kasačný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uvedenej kasačnej námietky. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej a tretej časti Správneho súdneho poriadku, náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa tiež náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Kasačnú námietku žalobcu proti rozsudku krajského súdu preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho kasačnej sťažnosti.

43. Pokiaľ bolo spochybňované splnenie povinnosti správneho súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej, podstatná je právna úprava ust. § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP)stanovujúca obsahové náležitosti odôvodnenia, pričom správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy povinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho je v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a dal náležitú odpoveď na zásadné otázky vznesené žalobcom v jeho v žalobe.

44. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov konania, posúdeniepodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov a svoj právny záver podložený právnou úpravou ustanovenou v stavebnom zákone v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike.

45. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v Náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a súčasne orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

46. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP")

- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

47. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danej veci považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu za dostatočné, keď správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol náležitosti odôvodnenia v súlade s § 139 ods. 2 SSP, pričom jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoju právnu úvahu, na základe ktorej prijal svoj záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom sa vyčerpávajúco vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu, a to najmä vo vzťahu splnenia zákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. V dôsledku uvedeného nie je možné vytknúť krajskému súdu, že odôvodnenie rozsudku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu a arbitrárnosti. Správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku náležite postupoval v intenciách zákonnej úpravy Správneho súdneho poriadku ako aj v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade tiež Európskeho súdu pre ľudské práva.

48. Pokiaľ žalobca spochybňoval právne vyhodnotenie vykonané krajským súdom o tom, čo bolo dôvodom zamietnutia odvolania ( či nedodržanie koncentračnej zásady, alebo nedôvodnosť odvolacích dôvodov) treba uviesť, že žalovaný svoje rozhodnutie (bez ohľadu na skonštatovanie nepodania námietok v zákonnej lehote) odvolanie žalobcu meritórne prejednal. Krajský súd vytkol žalovanému, že vzhľadom na ustálenú judikatúru v tejto otázke sa nemal odvolacími dôvodmi zaoberať, na druhej strane sám zhrnul, že aj keď primárnym dôvodom zamietnutia žaloby je nevyužitie lehoty na podanie námietok, aj súd vecne vyhodnotil jednotlivé námietky žalobcu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Z tohto pohľadu postupom krajského súdu nedošlo k žiadnej ujme na právach účastníka konania, lebo v prípade oboch riadne odôvodnených postupov a vyslovených záverov bola výsledkom skutočnosť, že žalobca sa zrušenia napadnutého rozhodnutia domáhal nedôvodne. Prípadným vrátením veci na ďalšie konanie krajskému súdu by došlo iba k nehospodárnemu a neúčelnému formálnemu zopakovaniu konania (Rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 103/2011)

49. Vyššie uvedené platí aj vo vzťahu k námietke, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť sa s doplneným podaním Mesta E. zo dňa 25.11.2015, k čomu kasačný súd uvádza, že žalobca nijako nepreukázal, že neoboznámením resp. zohľadnením tohto stanoviska (stavebným povolením je čiastočne dotknutý identifikovaný mestský pozemok, Mesto nemá námietky voči stavbe, za podmienky dodržania všetkých technických predpisov) by mohlo dôjsť ku konkrétnej ujme na právach žalobcu.

50. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

51. V súvislosti s prejednávanou vecou, kde sa krajský a kasačný súd boli povinní vysporiadať so značným rozsahom žalobných dôvodov ako aj sťažnostných bodov treba na záver zdôrazniť a pripomenúť účel a limity súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov. Kasačnému súdu sa totiž javí, že žalobca si nie celkom uvedomuje význam a dôsledky právnej úpravy ust. § 2 a § 177 SSP

52. Podľa § 2 SSP

(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

53. Podľa § 177 SSP

(1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

(2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

54. V zmysle ustálenej judikatúry, aplikovateľnej na rozhodovanie správneho súdu tak za účinnosti zák.č. 97/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) základným predpokladom je domáhanie sa ochrany svojich vlastných subjektívnych práv averejným právom chránených subjektívnych záujmov. Je povinnosťou žalobcu preukazovať a preukázať porušenie alebo ohrozenie týchto konkrétnych subjektívnych práv, ktoré musí byť dostatočne konkrétne a dostatočne závažné na to, aby bolo spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.

55. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného s ohľadom na :

- všeobecný záujem na splnení zákonnej povinnosti správnych orgánov aplikovať právne predpisy správnym (ústavnekonformným spôsobom) - čo nespĺňa podmienku požiadavky na ochranu subjektívnych práv

- záujem člena pozemkového spoločenstva na ochrane práv k susediacim pozemkom - vzhľadom nato, že nie je preukázateľne oprávneným konať v mene pozemkového spoločenstva ( ani tak nevystupuje), čo nespĺňa podmienku požiadavky na ochranu subjektívnych práv

- subjektívneho záujmu podielového spoluvlastníka pozemku p. č. KNC XXXX/X., k. ú. G. - sám žalobca uviedol, že na tomto pozemku už bola v roku 2015 zrealizovaná stavba NN prípojky pre nelegálne postavený rodinný dom p. N., čiže nejde o novú skutočnosť, dôsledok vydania napadnutého rozhodnutia.

-

56. Žiadosť o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobca odôvodnil tým, že stavebné povolenie umožňuje realizovať stavbu aj na jeho pozemkoch, čím došlo k výraznému zásahu do jeho vlastníckeho práva rozhodnutím, ktoré nespĺňa základné zákonné náležitosti, ako aj z dôvodu, že stavba sa realizuje na pozemkoch, na ktorých sa so stavbou v územnom konaní neuvažovalo, výkonom tohto rozhodnutia hrozí závažná ujma.

5 7. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy", ktorej preukázanie dopadá na ťarchu žalobcu. Tvrdená hroziaca závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. Základným zmyslom rozhodovania o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011.).

58. Najvyšší súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného záveru o nedôvodnosti žaloby aj kasačnej sťažnosti, dospel k záveru, že nie je ani nebol daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže aplikáciou právneho názoru krajského súdu v danej veci by žalobcovi nemohla vzniknúť závažná ujma. Žalobca navyše nepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

5 9. O nepriznaní náhrady trov kasačného konania účastníkom rozhodol najvyšší v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §§ 467 a nasl. SSP z toho dôvodu, že žalobca bol procesne neúspešný a pre priznanie náhrady trov konania žalovanému a pribratému účastníkovi neboli splnené zákonné podmienky.

60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.