2Sži/5/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1./ L. B., bytom Za O. XXX, V. C., 2./ T. X., bytom A. XXX, V. C., proti odporcovi: Riaditeľ Okresného súdu Nitra, so sídlom na služobnom úrade Okresný súd Nitra, Štúrova 9, Nitra, o opravnom prostriedku proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 1. októbra 2012, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/99/2012- 61 z 31. januára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/99/2012-61 z 31. januára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č. k. 19Sp/99/2012-61 z 31. januára 2013 Krajský súd v Nitre podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP zastavil konanie o opravnom prostriedku navrhovateľov proti fiktívnemu rozhodnutiu odporcu z 1. októbra 2012, nakoľko dospel k záveru, že za súčasného stavu správneho konania nie sú splnené podmienky za ktorých môže súd vo veci konať. Krajský súd zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená príslušnému odvolaciemu správnemu orgánu, Krajskému súdu v Nitre.

Krajský súd skúmal podmienky na konanie o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, proti navrhovateľmi označenému odporcovi, riaditeľovi Okresného súdu Nitra, so sídlom na služobnom úrade Okresný súd Nitra, Štúrova 9, Nitra. Prvostupňový súd uviedol, že navrhovatelia boli oprávnenými osobami na prístup k informáciám v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Z rozvrhu práce Okresného súdu Nitra na rok 2012 mal krajský súd za preukázané, že zamestnancami na úseku správy súdu sú okrem iného aj riaditeľ správy súdu.

Podľa krajského súdu navrhovatelia síce označili ako odporcu riaditeľa Okresného súdu Nitra, so sídlom na služobnom úrade Okresný súd Nitra, Štúrova 9, Nitra, ale z rozhodnutia, ktoré žiadali v odvolacom správnom konaní preskúmať, nepochybne vyplýva, že rozhodnutie o čiastočnom odmietnutí poskytnúť informáciu vydal predseda Okresného súdu Nitra.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali v zákonom ustanovenej lehote navrhovatelia odvolanie a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa navrhovateľov postupom krajského súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napadnuté uznesenie považujú za nepresvedčivo odôvodnené a nezákonné, v rozpore s § 157 ods. 2 OSP. Namietali postup súdu, keď od nich bolo požadované predloženie rozhodnutia, ktoré napádajú, pričom fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nie je možné v papierovej forme predložiť. Navrhovatelia súdu dostatočne preukázali, ktorý orgán fiktívne rozhodnutia vydal. Súd chce podľa navrhovateľov svojvoľne preskúmať iné rozhodnutia, aké boli označené v návrhoch navrhovateľov. Krajský súd nesprávne označil seba za odvolací správny orgán, nakoľko Krajský súd v Nitre je nezávislým a nestranným súdom SR, a nie správnym orgánom. Navrhovatelia poukazujúc na ustanovenia § 77 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 5 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) dospeli k záveru, že riaditeľa správy Okresného súdu Nitra možno považovať za správny orgán. Riaditeľ správy Okresného súdu Nitra vydal fiktívne rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní podľa § 250l a nasl. OSP a nepochybne patrí do právomoci súdu preskúmať takéto rozhodnutie. Navrhovatelia podali opravný prostriedok podľa § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií a súdnou cestou sa domáhali preskúmania neprávoplatných prvostupňových rozhodnutí postupom podľa § 250l OSP. Nakoľko krajský súd ani nedospel k záveru, že nie je daná právomoc na konanie podľa § 7 OSP, krajský súd toto konanie nemôže zastaviť, pretože vec spadá do právomoci súdov SR. Navrhovatelia podali na krajskom súde opravný prostriedok podľa § 79 ods. 1 veta prvá v spojení s § 250m ods. 1 OSP, a nie odvolanie, ako to tvrdí krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Navrhovatelia v odvolaní tiež namietali nezákonný postup krajského súdu, ktorý nerozhodol o ich žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov, a napriek tomu zastavil konanie vo veci. Tiež nesúhlasili s postupom súdu, ktorý nenariadil vo veci pojednávanie, čím porušil ich právo na verejné prejednanie veci v ich prítomnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 veta prvá OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Článok 46 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo každého občana domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola ústavným právam občanov poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorútento článok ústavy vykonáva. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený.

Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výrokovej časti. Nestačí len odkazovať na určité zákonné ustanovenia. Úlohou súdu je vysvetliť účastníkom konania, ako relevantné právne normy aplikoval na prejednávaný prípad. Toto vysvetlenie má byť pokiaľ možno stručné, ale najmä logické a zrozumiteľné pre účastníkov konania, aj keď títo nemajú právnické vzdelanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia, tak ako je citované vyššie, však nie je zrejmé a zrozumiteľné ako súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výroku napadnutého uznesenia.

Krajský súd uviedol v záhlaví uznesenia ako odporcu riaditeľa Okresného súdu Nitra, tak ako ho označili navrhovatelia, avšak v odôvodnení uviedol, že z rozhodnutia, ktoré žiadali navrhovatelia v odvolacom správnom konaní preskúmať, vyplýva, že rozhodnutie o čiastočnom odmietnutí poskytnúť informáciu vydal predseda Okresného súdu Nitra. Taktiež vyvoláva pochybnosti označenie predmetu konania, keď v záhlaví a vo výroku napadnutého uznesenia je označené fiktívne rozhodnutie odporcu zo dňa 1. októbra 2012, v odôvodnení uznesenia krajský súd hovorí o rozhodnutí o čiastočnom odmietnutí poskytnúť informácie, pričom do spisu krajský súd založil písomné vyhotovenie rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. Inf 444/2012 z 1. októbra 2012 o nevyhovení žiadosti navrhovateľov, ktoré krajský súd vyžiadal od Okresného súdu Nitra krátkou cestou. Rozhodnutie založené v spise nie je ani podpísané a opatrené pečiatkou, ani sa v spise nenachádza žiaden doklad o doručení takéhoto rozhodnutia navrhovateľom. Predmetom tohto rozhodnutia Okresného súdu Nitra je však neposkytnutie informácií žiadaných navrhovateľmi, ktoré sa zhodujú s informáciami požadovanými navrhovateľmi v žiadosti doručenej Okresnému súdu Nitra dňa 20. septembra 2012, ktorej kópiu navrhovatelia pripojili k návrhu, o ktorom rozhoduje krajský súd v tomto konaní.

Úlohou súdu je vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Aby mohol odvolací súd preskúmať postup a rozhodnutie prvostupňového súdu, musí mu byť skutkový stav zrejmý a skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí a vyplývajúce tiež zo súdneho spisu nesmú vyvolávať pochybnosti, ani budiť zdanie rozpornosti.

V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí krajský súd bez pochýb ustáli predmet konania, a tiež správne označí odporcu, ktorý je v správnom súdnictve identifikovaný podľa preskúmavaného rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd dostatočne ozrejmí všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal a okrem citovania relevantných právnych noriem presvedčivo uvedie argumenty logicky odôvodňujúce konečné rozhodnutie formulované vo výrokovej časti. Skutkové okolnosti a ich právna kvalifikácia môžu byť úplne zrejmé konajúcemu súdu, ale miera poznania účastníkov konania môže byť iná. Na túto okolnosť netreba zabúdať a v záujme rešpektovania ústavou garantovaných práv je pri odôvodnení rozhodnutia potrebné riadiť sa relevantnými ustanoveniami procesného predpisu a účastníkom poskytnúť logické a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia, vyporiadať sa s ich námietkami a otázkami do tej miery, aby nenadobudli presvedčenie, že im bol odmietnutý prístup k spravodlivosti. Ak súd, na ktorý sa účastníci obrátia, dospeje k záveru o nedostatku svojej právomoci, pričom zistí právomoc iného orgánu na konanie o návrhu účastníkov, túto skutočnosť účastníkom náležite ozrejmí, aby vyvrátil ich pochybnosti, že ich vec nebude prejednaná kompetentným orgánom v súlade s platnou právnou úpravou.

K námietke navrhovateľov, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci nerozhodol o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, najvyšší súd uvádza, že súdy v prvom rade skúmajú svoju právomoc vo veci konať. Vzhľadom na záver o nedostatku svojej právomoci na konanie, ku ktorému dospel krajský súd, nebolo dôvodné, aby súd skúmal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak nie je daná právomoc súdu na konanie vo veci, potom neexistuje ani zákonný podklad na prípadné uloženie poplatkovej povinnosti a v tejto súvislosti teda ani nie je dôvod rozhodovať o splnení podmienok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

V situácii, keď súd konanie zastavuje z dôvodu absencie podmienok vo veci konať, nie je zákonný dôvod nariaďovať vo veci pojednávanie, ako sa toho domáhali navrhovatelia. Z § 114 ods. 1 a § 115 OSP vyplýva, že v prípade zastavenia konania súd pojednávanie nenariaďuje, ústne pojednávanie sa uskutočňuje za účelom prejednania veci samej. V tomto prípade sa súd vecou navrhovateľov nezaoberal meritórne, nakoľko ešte pred začatím konania vo veci dospel k záveru o nedostatku svojej právomoci konať, v dôsledku čoho je vylúčená možnosť prejednávania veci samej, teda rozhodovanie o predmete konania v zmysle žalobného návrhu.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/99/2012-61 z 31. januára 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.