Najvyšší súd  

2 Sži 2/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, proti žalovanému: Slovenská televízia, o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného, o   odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2010, č. k. 3 S 81/2008-27, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   zo dňa 9. februára 2010, č. k. 3 S 81/2008– 27   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a  

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. februára 2010, č. k. 3 S 81/2008-27 zamietol žalobu žalobcu podanú na krajský súd 21. apríla 2008, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného podľa zákona   č.   211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) z dôvodu, že žalobca ako žalovaného označil Slovenskú televíziu, Mlynská dolina, ktorá rozhodovala ako prvostupňový správny orgán, ktorý nemá v predmetnom spore pasívnu legitimáciu,

nakoľko nebol orgánom, ktorý rozhodoval o veci v poslednom stupni, podľa § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).  

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie. Podľa jeho názoru krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že označený žalovaný nie je orgánom, ktorý

rozhoduje vo veci v poslednom stupni, a preto nemá pasívnu legitimáciu v predmetnom spore. Poukázal na to, že podľa § 7 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii sú orgánmi Slovenskej televízie (ďalej len „STV“) Rada,

Dozorná komisia a Generálny riaditeľ STV, pričom Rada STV nemá právnu subjektivitu podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto podľa § 19 OSP nemôže byť   účastníkom občianskoprávneho konania.   Na tomto ustanovení nemôže

podľa jeho názoru nič zmeniť ani tá skutočnosť, že podľa § 250 ods. 4 OSP   je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni práve z dôvodu,   že orgán, ktorý v STV o odvolaní rozhodol nemá právnu subjektivitu.  

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom zo 7. apríla 2010, v ktorom žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.  

Podľa § 2 ods. 2 zákona o slobode informácii povinnými osobami sú ďalej

právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom,

vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

Podľa § 19 ods. 1 proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej

informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva

povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje

nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide   o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa ods. 4 rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona (§ 244 a nasl. OSP).

Podľa §   22 ods. 1 ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa   na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.  

Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, Slovenská televízia je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania.

Podľa ods. 2 Slovenská televízia je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa § 7 orgány Slovenskej televízie sú:

a) Rada Slovenskej televízie,

b) Dozorná komisia Slovenskej televízie,

c) generálny riaditeľ.

Podľa § 8 ods. 1 písm. o) Rada Slovenskej televízie rozhoduje o odvolaní proti

rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa osobitného zákona (zákon o slobode informácii).

Podľa § 17 ods. 1 generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom Slovenskej televízie, ktorý riadi jej činnosť a koná v jej mene. Generálny riaditeľ rozhoduje   o všetkých otázkach týkajúcich sa Slovenskej televízie, ktoré nie sú podľa tohto

zákona vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady.

Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného  

v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 OSP má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom   v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej

žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol

aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane

správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto

označeného rozhodnutia.

Je pravdou, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť

žalovaný správny orgán rozhodnutie ktorého žalobou napáda. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený predpoklad, že identifikácia správneho orgán u, ktorý rozhodnutie vydal nemôže spôsobovať problém, a to ani v prípade tzv.

fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácii.  

Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dôsledne rozlišovať pojem „správny orgán“ a „orgán právnickej osoby“, pričom je zrejmé, že v tomto prípade rozhodne nejde o totožné pojmy.

V danom prípade vydal fiktívne rozhodnutie o odvolaní žalobcu orgán

žalovaného - Rada STV, ktorý ako vyplýva z ustanovení zákona o STV nemá právnu subjektivitu v zmysle Občianskeho zákonníka a preto samotný nemôže byť účastníkom súdneho konania, nakoľko nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.

Takúto spôsobilosť má len STV ako právnická osoba zriadená zákonom, ktorá navyše je aj povinnou osobou podľa zákona o slobode informácii.

Preto napriek skutočnosti, že v zmysle § 8 ods. 1 písm. o) zákona o STV Rada STV rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa zákona o slobode informácii, nemôže byť správnym orgánom v zmysle § 250 ods. 4 OSP, ktorý rozhodol v poslednom stupni, pretože   podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku  

je správnym orgánom právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach fyzických a právnických osôb, nie orgán tejto právnickej osoby.

Preto krajský súd pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol len z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a nezaoberal sa preskúmaním zákonnosti jeho postupu a rozhodnutia.

Vzhľadom   na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1   písm. h) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodní.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.  

V Bratislave dňa 11. augusta 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.     predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová