Najvyšší súd     2Sžhpu/1/2011 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ VAS, s.r.o., Mojšová Lúčka, Žilina, zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, 2/ N-ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, Nitra, zastúpený JUDr. Máriou Uheľ Greňovou, advokátkou so sídlom Hontianska 7, Bratislava, proti žalovanému:

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky  

č.: 2009/KH/R/2/033 zo dňa 26.6.2009 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaž č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa

13.6.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 159/2009-94 zo dňa 3.12.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 159/2009-94 zo dňa 3. decembra 2010   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného

v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania.

Žalovaný svojím rozhodnutím zmenil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej 2Sžhpu/1/2011

republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaž č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa 13.6.2008 tak, že:

v období január až marec 2007 ukončili zmluvné vzťahy s producentmi živočíšnych

vedľajších produktov, týkajúce sa veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov;

nové zmluvy o veterinárnej asanácii vedľajších živočíšnych produktov mohli producenti

živočíšnych vedľajších produktov uzavrieť už len s podnikateľom Asanácia, s.r.o, Trebostovo

117, 038 41 Košťany nad Turcom, ktorá vznikla ako personálne a ekonomicky prepojená

spoločnosť s podnikateľmi VAS s.r.o., Mojšova Lúčka, 011 76 Žilina a N-ADOVA, spol.

s r.o., Krškanská 1, 949 01 Nitra dňa 9.3.2007; prostredníctvom podnikateľa Asanácia, s.r.o.,

Trebostovo 117, 038 41 Košťany nad Turcom spoločne stanovili jednotné ceny a ostatné

zmluvné podmienky výkonu veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov  

pre producentov týchto produktov; prostredníctvom podnikateľa Asanácia, s.r.o., Trebostovo

117, 038 41 Košťany nad Turcom si prideľovali objednávky producentov vedľajších

živočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu týchto produktov; došlo k dohode

obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 136/2001

Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná. Bod 2) výrokovej časti

rozhodnutia znie:   2. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej

súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov za konanie uvedené v bode 1. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá

podnikateľovi VAS s.r.o., Mojšova Lúčka, 011 76 Žilina peňažnú pokutu vo výške

226.430,99 eur, slovom dvestodvadsaťšesťtisíc štyristotridsať eur deväťdesiatdeväť centov

(6.821.460,--Sk), podnikateľovi N-ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, 949 01 Nitra peňažnú

pokutu vo výške 219.397,03 eur, slovom dvestodevätnásťtisíc tristodeväťdesiatsedem eur  

3 centy (6.609.555,--Sk), ktorú sú povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky

vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. X., X. ŠP, KS X., ID X., VS X.. Krajský súd takto

rozhodol, keď dospel k záveru, že nie je preukázané, že žalobcovia   po 31. marci 2007  

na základe vzájomnej dohody ukončili zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych

produktov. Dôvody ukončenia zmluvných vzťahov v relevantnom období boli u oboch

žalobcov rôzne, u žalobcu 1/ najmä neplnenie podmienok zmlúv zo strany producentov

a u žalobcu 2/ z administratívnych dôvodov. Správny orgán vychádzal len z nepatrnej vzorky

názorov producentov, z ktorých si väčšina nepreverovala následne možnosti veterinárnej 2Sžhpu/1/2011

asanácie a prijali ponuku spoločnosti VAS-ADOVA, s.r.o..   Správny orgán si objektívne

nepreveroval, či žalobcovia vykonávajú po marci 2007 spracovanie živočíšneho odpadu aj

mimo sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti Asanácia, s.r.o. a svoje zhodnotenie oprel

výlučne len o subjektívne názory na vec niektorých producentov, ktorí neuviedli konkrétne

dôkazy pre svoje tvrdenie. Je zrejmé, že spoločnosť VAS-ADOVA, s.r.o. (teraz Asanácia,

s.r.o.) bola v čase svojho vzniku personálne prepojená   so spoločnosťami VAS, s.r.o.  

a N-ADOVA, s.r.o. a to prostredníctvom ich konateľov, avšak ekonomické prepojenie nebolo

preukázané. Imanie spoločnosti VAS-ADOVA, s.r.o. netvorili vklady spoločností – žalobcov

ako právnických osôb ale vklady fyzických osôb a nebolo preukázané ekonomické prepojenie

týchto troch právnických osôb. Krajský súd ďalej uviedol, že v zmysle jeho názoru v danom

prípade správny orgán nedostatočne skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle

podmienok určených v ust. § 3 ods. 6 zákona, vychádzal len z vyjadrení niektorých

producentov, nezisťoval aké súťažné podmienky existujú v susedných štátoch, s ktorými

dochádza k vývozu aj dovozu za účelom spracovania vedľajších živočíšnych produktov.

V zmysle vyjadrenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa

11.2.2009 došlo v roku 2007 k nárastu počtu producentov vyvážajúcich vedľajší živočíšny

produkt do susedných štátov na ich spracovanie a presnými údajmi nedisponoval vzhľadom

k tomu, že materiál kategórie 3 nepodlieha dozoru. Nie je zrejmé, či k nárastu producentov

o spracovanie veterinárneho materiálu zahraničnými kafilériami dochádza postupným

rozširovaním trhu po vstupe SR do Európskej únie, alebo na základe konania žalobcov.

Niektorí z oslovených producentov, o vyjadrenia ktorých sa opiera žalovaný, ukončili

zmluvné vzťahy so žalobcom 1/ už v priebehu rokov 2005 a 2006, a v niektorých prípadoch aj

na základe iniciatívy samotných producentov a nie je zdokumentované, či sa títo producenti

napr. po vyrovnaní záväzkov snažili navrhnúť uzavretie novej zmluvy so žalobcom 1/ resp. 2/

a títo ich návrh zmluvy odmietli. Podľa názoru krajského súdu nebolo preukázané, že  

po 31. marci 2007 vykonávali žalobcovia asanačnú činnosť len prostredníctvom spoločnosti

Asanácia, s.r.o.. Spoločnosť Asanácia, s.r.o. (predtým VAS-ADOVA, s.r.o.) z dôkazných

prostriedkov založených v spise vykonáva len sprostredkovanie spracovania vedľajšieho

živočíšneho produktu t.j. zber a zvoz. V zmysle jej vyjadrenia, k spracovaniu – likvidácii

surovín, dochádza podľa kapacít, žalobcami. Z toho vyplýva, že do cien vyúčtovaných

producentom odpadu je zahrnutá cena za zber a zvoz odpadu, ktorý vykonáva spoločnosť

Asanácia, s.r.o. a cena vyúčtovaná žalobcami za spracovanie odpadu. Žalobcovia len ako

spracovatelia odpadu nemôžu ovplyvňovať celkovú cenu, do ktorej je zahrnutá aj cena za zber

a zvoz, ktorú nevykonávajú a nemožno následne konštatovať, že bola žalobcami jednotne 2Sžhpu/1/2011

stanovená cena pre všetkých producentov bez ohľadu na množstvo, vzdialenosť príp. iné

okolnosti, resp. že tvorbu ceny ovplyvňovali. Nepostačuje existencia možnosti ovplyvňovania

ceny na základe osobných vzťahov, ale takéto reálne ovplyvňovanie ceny bolo nevyhnutné

v konaní preukázať. Z jednotlivých zmlúv predložených malou vzorkou z celkového

množstva producentov nemožno usúdiť, že došlo k stanoveniu jednotnej ceny ovplyvnenej

konaním žalobcov. Aj v tejto malej vzorke sa vyskytujú rozdiely v cene súvisiace

s množstvom suroviny príp. podľa iného kritéria. Nebolo taktiež preukázané, že v dôsledku

ukončenia zmluvných vzťahov s producentmi došlo k zvýšeniu cien neúmerne zohľadňujúcim

nárast cien energií a inflácie (nákladov), či táto bola porovnateľná s vývojom cien

v predchádzajúcich obdobiach a že by tvorbu cien spoločnosti Asanácia, s.r.o. žalobcovia

ovplyvňovali. V spise absentuje porovnanie cien zohľadňujúcich vplyv objektívnych faktorov

v zmluvách žalobcov s producentmi a to pred rokom 2007   resp. do vypovedania zmlúv,  

t.j. poukaz na jednotlivé rozdiely s prihliadnutím na faktory ovplyvňujúce stanovenú cenu,

ktoré by preukázali konkurenčné prostredie so stavom od roku 2007. Z rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa vyplýva, že v roku 2006 mal žalobca 1/ uzatvorené obchodné zmluvy

a to so 731 producentmi a žalobca 2/ s 992 producentmi, a správny orgán z uvedeného

množstva producentov oslovil cirka 15 producentov a na základe ich vyjadrení dokázal

zhodnotiť situáciu na trhu, čo je podľa názoru krajského súdu nedostatočná vzorka  

na posúdenie skutočného stavu.  

Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný

správny orgán a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil

napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobu žalobcov zamietol. Uviedol, že sa nestotožňuje

s argumentáciou krajského súdu, že by nedostatočným spôsobom skúmal vymedzenie

relevantného trhu v zmysle zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení

neskorších predpisov a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR s tým, že

posúdenie konania podnikateľov vrátane vymedzenia relevantného trhu patrí do výlučnej

kompetencie Protimonopolného úradu SR. V tejto súvislosti žalovaný poukázal  

na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sž 73/02 a 5Sžnč 3/2009. V danom prípade relevantný trh bol

v rozhodnutiach Protimonopolného úradu SR definovaný ako trh veterinárnej asanácie

a z geografického hľadiska bol vymedzený územím Slovenskej republiky. Pri určovaní

relevantného trhu vychádzal Protimonopolný úrad SR z charakteru služby veterinárnej

asanácie. Pri vymedzení geografického relevantného trhu a pri skúmaní, či tento nepresahuje

územie Slovenskej republiky, skúmal reálne správanie sa producentov vedľajších živočíšnych 2Sžhpu/1/2011

produktov v rokoch 2006 a 2007. V tejto súvislosti žalovaný sledoval vývoz vedľajších

živočíšnych produktov a to prostredníctvom údajov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy

v rámci medzinárodného veterinárneho informačného systému a oslovil 48 producentov

vedľajších živočíšnych produktov, od ktorých kafilérie spracúvajú najväčšie množstvá

odpadu. Uvedenú vzorku Protimonopolný úrad SR vybral tým spôsobom, aby v nej došlo

k zastúpeniu producentov rôznych kategórií odpadu – bitúnky a podniky a SHR (samostatne

hospodáriaci roľníci), čo bolo aj konštatované v druhostupňovom rozhodnutí v bode 55.

V tomto smere nie je preto pravdivé tvrdenie krajského súdu, že by zo spisu nevyplývalo,

akým kľúčom žalovaný postupoval pri ich výbere. Vzorka oslovených producentov  

je dostatočne reprezentatívna a v žiadnom prípade nebolo vhodné ani účelné zisťovanie

úplných a presných údajov oslovením všetkých producentov vedľajších živočíšnych

produktov a takýto postup by ani prakticky nebol možný a to pre veľký počet producentov

zrealizovať, nakoľko ich v rámci Slovenskej republiky pôsobilo viac ako 2000. Všetky

získané dôkazy svedčili jednoznačne v prospech nezastupiteľnosti služieb poskytovaných

zahraničnými a domácimi kafilériami. Žalobcovia pokiaľ namietali v priebehu správneho

konania, že existujú producenti, ktorí využívajú služby zahraničných kafilérií, tak s týmito

námietkami sa žalovaný dostatočne zaoberal, avšak dospel k záveru, že tieto nijakým

spôsobom nespochybňujú záver o nezastupiteľnosti. Žalovaný pripúšťa, že dochádza

k využívaniu zahraničných kafilérií domácimi producentmi, avšak z vykonaného dokazovania

stále platí, že prvoradým kritériom pre producentov pri výbere kafilérie je cena, flexibilita pri

odvoze, rýchlosť a pravidelnosť zvozu a spoľahlivosť zmluvného partnera. Zahraničné

kafilérie predstavovali alternatívu len pre určité subjekty. Pričom zo získaných údajov

jednoznačne vyplýva, že podiel vývozu vo vzťahu k množstvám spracovávaným domácimi

kafilériami nie je významný a vývoz vedľajších živočíšnych produktov na likvidáciu mimo

Slovenskej republiky prichádzal do úvahy spravidla len v prípade veľkých bitúnkov alebo

poľnohospodárskych producentov a spracovateľov lokalizovaných v pohraničných oblastiach,

ktorí však tvoria minoritnú časť producentov vedľajších živočíšnych produktov. V súvislosti

s tvrdeniami krajského súdu o malom množstve oslovených producentov žalovaný zdôraznil,

že jeho zistenia smerovali k tomu, že čím išlo o menšieho producenta vedľajších živočíšnych

produktov, tak v dôsledku toho boli jeho možnosti prejsť k zahraničnej kafilérii menšie a je

nepravdepodobné, že by oslovením ďalších z hľadiska produkovaného objemu vedľajších

živočíšnych produktov, menších odberateľov, mohol dospieť žalovaný k odlišným záverom.

Aj vzhľadom na túto skutočnosť je tvrdenie krajského súdu o nepreukázaní odlišnosti

obchodných podmienok a cien zahraničných kafilérií irelevantné. Ako vyplýva zo zákonnej 2Sžhpu/1/2011

definície relevantného trhu, úrad skúmal zastupiteľnosť domácich a zahraničných kafilérií

z hľadiska jednotlivých užívateľov, teda z hľadiska jednotlivých producentov vedľajších

živočíšnych produktov. Zahraničné kafilérie majú vyššie náklady na dopravu vzhľadom  

na väčšiu vzdialenosť a sú nevhodnou alternatívou i kvôli vysokej administratívnej náročnosti

a tiež kvôli rozdielom v právnej úprave, náročnosti veterinárnych povolení, aj kvôli

požiadavke zahraničných kafilérií na produkovanie určitého minimálneho množstva odpadu.

Podľa žalovaného podstatou konania žalobcov bolo založenie spoločnosti Asanácia, s.r.o.

(predtým VAS-ADOVA, s.r.o.) v roku 2007 a žalobcovia následne ukončili všetky zmluvné

vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych produktov týkajúce sa veterinárnej asanácie

týchto produktov a nové zmluvy mohli byť uzavreté už len so subjektom Asanácia, s.r.o.

a prostredníctvom tohto subjektu boli spoločne stanovené jednotné ceny a ostatné zmluvné

podmienky výkonu veterinárnej asanácie. Taktiež boli prostredníctvom Asanácie, s.r.o.

pridelené objednávky producentov vedľajších živočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu

a žalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť už len ako zmluvní spracovatelia spoločnosti

Asanácia, s.r.o.. Uvedeným konaním došlo k vylúčeniu hospodárskej súťaže a predovšetkým

cenovej konkurencie a k rozdeleniu trhu a zdrojov zásobovania. Pre žalovaného  

je neakceptovateľné tvrdenie krajského súdu, že žalobcovia nemohli ovplyvňovať celkovú

cenu, do ktorej je zahrnutá aj cena za zber a zvoz, ktoré nevykonávajú. V konaní bolo

jednoznačne preukázané, že nový subjekt Asanácia, s.r.o. vznikol na základe dohody

žalobcov a tento subjekt jednotne určoval cenové a ďalšie zmluvné podmienky. Zakladateľmi

a jedinými spoločníkmi spoločnosti Asanácia, s.r.o. boli MVDr. Jozef Orčík, jediný spoločník

a konateľ žalobcu VAS, s.r.o. s peňažným vkladom 60% na jeho základnom imaní,  

a Ing. Eugen Arvay, spoločník a konateľ žalobcu N-ADOVA, spol. s r.o. s peňažným

vkladom 40% na základnom imaní a z dokazovania podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,

že žalobcovia naďalej nevykonávali služby asanácie priamo pre producentov vedľajších

živočíšnych produktov a uvedené služby vykonávali len ako zmluvní spracovatelia  

pre novovytvorený subjekt Asanácia, s.r.o.. Z toho jednoznačne vyplýva, že stanovenie

nových zmluvných podmienok pre jednotlivých producentov vedľajších živočíšnych

produktov, a to vrátane ceny, bolo výsledkom koordinácie žalobcov. V období pred rokom

2007 bola pre súťažné prostredie na relevantnom trhu charakteristická možnosť alternatívneho

výberu kafilérie a jednotliví producenti žalobcov vnímali ako konkurenciu. Dochádzalo tiež

k situáciám, keď producenti vypovedali zmluvu u jedného zo žalobcov a uzatvorili zmluvu

s druhým žalobcom. Taktiež existovali v období pred rokom 2007 rozdiely u oboch žalobcov

pokiaľ ide o zmluvné vzťahy a tieto rozdiely sa týkali rôznych podmienok fakturácie, 2Sžhpu/1/2011

odlišných cien, rôznej splatnosti faktúr, rôznych nových pokút, dĺžky na ktorú sa zmluva

uzatvárala, vo výpovedných lehotách a pod.. Spoločnosť Asanácia, s.r.o. fakturovala

producentom vedľajších živočíšnych produktov za zber, zvoz a zabezpečenie neškodného

odstránenia týchto produktov. Žalobcovia si plnili funkciu výkonu veterinárnej asanácie ako

dodávatelia tejto služby pre spoločnosť Asanácia, s.r.o. a tieto výkony jej fakturovali v zmysle

skutočne spracovanej suroviny. Z toho vyplýva, čo sa konštatuje i v prvostupňovom

rozhodnutí, že čím vyššie ceny boli stanovené na úrovni novovzniknutého subjektu Asanácia,

s.r.o., tak tým viac mohlo byť hradené za výkon asanácie jednotlivým žalobcom. Z tohto

mechanizmu vyplývalo, že dochádzalo k prideľovaniu objednávok medzi žalobcov

prostredníctvom spoločnosti Asanácia, s.r.o. a teda jednotliví producenti si nemohli vybrať,

ktorého zo subjektov s odlišnou cenou uprednostnia a bola im účtovaná len jedna cena a to

cena účtovaná spoločnosťou Asanácia, s.r.o.. V danom prípade je rozhodujúcim fakt, že

zmluvné podmienky neboli tvorené v konkurenčnom prostredí. Žalovaný ďalej uviedol, že

neoslovil iba 15 producentov, ako to tvrdí krajský súd, ale oslovil ich 48 a táto vzorka bola

vybraná tým spôsobom, aby v nej boli zahrnutí producenti rôznych kategórií, pričom v tejto

vzorke sa nevyskytli žiadne rozpory ani protirečenia. Aj ten fakt, že pre niektorých

producentov mohlo byť vzhľadom na ich lokalizáciu a produkované množstvo odpadu

výhodnejšie uzatvoriť zmluvu so zahraničnou kafilériou, nijako nespochybňuje záver

žalovaného o spoločnom koordinovanom postupe žalobcov. Títo producenti však tvorili

minoritnú časť producentov vedľajších živočíšnych produktov, z čoho vyplýva, že väčšina

producentov vedľajších živočíšnych produktov bola odkázaná práve na spoločnosť Asanácia,

s.r.o.. Je nepodložený záver krajského súdu o tom, že žalovaný mal preskúmať, s akou

asanačnou spoločnosťou majú uzatvorené zmluvy tí producenti vedľajších živočíšnych

produktov, s ktorými mali žalobcovia zmluvný vzťah v roku 2006 a ktorí sa nestali zmluvným

partnerom subjektu Asanácia, s.r.o.. V tom čase dochádzalo totiž k zmenám pokiaľ ide

o počet producentov a okrem toho producenti spolupracovali s asanačnými spoločnosťami aj

bez zmluvného základu, len na základe objednávok, čo umožňovala i v tom čase platná

legislatíva, a to zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a preto v tomto smere nie

sú údaje o počte producentov, ktorí sú zmluvnými partnermi spoločnosti Asanácia, s.r.o.

smerodajné. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že

niektorí producenti vnímali situáciu jednoznačne tak, že nové zmluvy bude možné uzatvárať

len s novovzniknutou spoločnosťou a túto skutočnosť potvrdila i samotná Asanácia, s.r.o.

v liste zo dňa 6.8.2007 pod č. 2938/2007.

2Sžhpu/1/2011

Žalobcovia sa písomne k odvolaniu žalovaného vyjadrili a uviedli, že krajský súd

správne zistil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol a stotožnili sa s dôvodmi

rozhodnutia krajského súdu a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom

konaní napadnutý rozsudok ako zákonný potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného  

je dôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:  

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

žalovaného posudzoval, či žalovaný ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali

z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalovaného ako

i žalobcov zisťoval, či konanie pred žalovaným ako i krajským súdom, bolo vedené takým

procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané

spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Krajský súd v danom prípade sa snažil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak sám

žiadne dôkazné prostriedky nevyhodnotil a to napriek tomu, že podklady tvorili rozsiahly

obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine spochybňoval zistené

skutočnosti, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval žalovaný a od ktorých odvodzoval

deliktuálnu zodpovednosť žalobcov 1/, 2/.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. relevantným trhom je priestorový a časový

súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb, ktoré sú na uspokojenie

určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

2Sžhpu/1/2011

Podľa § 3 ods. 4 uvedeného ustanovenia tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo

vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.

Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia priestorový relevantný trh je vymedzený územím,

na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené  

od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. dohoda a zosúladený postup podnikateľov,

ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok

obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“) sú zakázané, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) uvedeného ustanovenia dohoda podnikateľov je každý ústny

alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený

z ich konania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania

podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písm. a) a ktorú nemožno

označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu

združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia.  

Podľa § 4 ods. 3 písm. a) uvedeného ustanovenia zakázaná je najmä dohoda

obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných

obchodných podmienok.

Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá

obsahuje záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo

investícií.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá

obsahuje rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá

obsahuje záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom

alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo

podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.

2Sžhpu/1/2011

Podľa § 4 ods. 3 písm. e) zakázaná je obchodná súťaž, ktorá obsahuje podmienenie

uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa

obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá

obsahuje znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje

správanie, najmä v procese verejného obstarávania.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 136/2001 Z. z.   ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť

dohody podnikateľov alebo rozhodnutia združenia podnikateľov, je zakázaná len táto časť, ak

z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia združenia vyplýva, že ju možno

oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 136/2001 Z. z. dohody obmedzujúce súťaž uzatvorené medzi

podnikateľom a inými podnikateľmi, ktorí na účely takejto dohody obmedzujúcej súťaž

podnikajú na inej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému ako tento

podnikateľ, úrad posudzuje v jednom konaní, ak obsah takýchto dohôd obmedzujúcich súťaž

je zhodný v predmete a v cieli.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu

obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel

ani jedného z nich nepresiahne 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu

v Slovenskej republike, okrem

a) dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo

b) obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré

obsahujú obdobný druh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom  

na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel presahuje 10% celkového podielu

tovarov na relevantnom trhu.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. podielom podľa odseku 1 je súčet podielov na

relevantnom trhu

a) účastníka dohody obmedzujúcej súťaž,

b) podnikateľov, v ktorých účastník dohody obmedzujúcej súťaž priamo alebo

nepriamo

1. má podiel na základnom imaní vyšší ako polovicu,

2Sžhpu/1/2011

2. má právo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv,

3. má právo vymenovať viac ako polovicu členov orgánov podnikateľa alebo

4. má právo riadiť jeho podnik,

c) podnikateľov, ktorí majú práva uvedené v písm. b) v podniku účastníka dohody

obmedzujúcej súťaž,

d) podnikateľov, v ktorých podnikatelia uvedení v písm. c) majú práva uvedené

v písm. b).

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z.   zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu

obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne

a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického

alebo hospodárskeho rozvoja,

b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,

c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú

nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,

d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu

k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.  

Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na skupiny

dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi

Európskej únie, pričom majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže  

na tuzemskom trhu a spĺňajú podmienky na vyňatie zo zákazu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 5 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad vydá rozhodnutie, že výnimka podľa  

ods. 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak sú splnené podmienky, podľa ktorých

môže odňať výnimku Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v súlade s osobitným

predpisom, ktorého podmienky na vyňatie zo zákazu táto dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa.

Podľa § 6 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z. z.   úrad môže žiada od podnikateľov, aby

preukázali, či ich dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa podmienky uvedené v ods. 1, 3 alebo 4.

Podľa § 6 ods. 7 zák. č. 136/2001 Z. z. podnikatelia môžu žiadať úraz o vydanie

stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je

dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov 2Sžhpu/1/2011

alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa ods. 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko  

do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko  

do 60 pracovných dní.

S prihliadnutím na uvedené ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa

odvolací súd stotožňuje so žalovaným, že vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania

zabezpečené v správnom konaní, došlo spoločným postupom a konaním žalobcov 1/, 2/

k dohode obmedzujúcej súťaž na trhu veterinárnej asanácie. V danom prípade je nesporné, že

na základe dohody žalobcov došlo k založeniu nového subjektu a to obchodnej spoločnosti

Asanácia, s.r.o., Trebostovo, ktorá bola založená na základe spoločenskej zmluvy zo dňa  

30. januára 2007. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že Asanácia, s.r.o.

bola v čase svojho vzniku prepojená s obchodnými spoločnosťami žalobcov 1/, 2/ iba

personálnym spôsobom, nedošlo však k ich ekonomickému prepojeniu medzi žalobcami

a Asanáciou, s.r.o., tak odvolací súd sa s touto argumentáciou krajského súdu nestotožňuje.

Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je zjavné, že zakladateľmi obchodnej

spoločnosti Asanácia, s.r.o. a uvedenými spoločníkmi tejto spoločnosti boli MVDr. Jozef

Orčík, ktorý je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti VAS, s.r.o., ktorý sa

podieľal peňažným vkladom 60% na základnom imaní založenej spoločnosti, a Ing. Eugen

Arvay, ktorý je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti N-ADOVA, spol. s r.o.,

ktorý sa podieľal na založení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o. peňažným vkladom 40%

na jej základnom imaní. Z týchto skutočností mal preto Najvyšší súd SR nesporne  

za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ nielen personálne ale i ekonomicky ovládli novozaložený

subjekt Asanácia, s.r.o. Je síce pravdou, že žalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť  

i po založení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., avšak už iba ako zmluvní spracovatelia

obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., pretože nové zmluvné vzťahy s producentmi

vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa týkajú veterinárnej asanácie týchto produktov,

mohli byť už uzavreté iba so subjektom Asanácia, s.r.o.. Týmto konaním žalobcov došlo  

na trhu veterinárnej asanácie následne k vylúčeniu hospodárskej súťaže a nesporne

k vylúčeniu cenovej konkurencie. Taktiež v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu

podstatnou skutočnosťou otázka, že producenti vedľajších živočíšnych produktov týkajúcich

sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým možnosť výberu medzi dvoma

subjektmi a to medzi žalobcami 1/, 2/, ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov

zabezpečených žalovaným, poskytovali svoje služby za konkurenčných podmienok. Odvolací

súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené autonómne rozhodovanie žalobcov 1/, 2/ ako 2Sžhpu/1/2011

konkurenčných subjektov bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho ostal na trhu

iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších živočíšnych produktov mohli uzatvoriť

nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli

vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna

cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť Asanácia, s.r.o.. V dôsledku týchto skutočností

odvolací súd sa na rozdiel od krajského súdu domnieva a je toho názoru, že žalobcovia mali

vplyv a možnosť pôsobiť na celkovú normotvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým

producentom vedľajších živočíšnych produktov.

Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že žalovaný nedostatočným spôsobom

skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 3  

ods. 6   zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keď nezisťoval, aké súťažné podmienky

existujú v susedných štátoch, s ktorými dochádza k vývozu aj dovozu za účelom spracovania

vedľajších živočíšnych produktov, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z hľadiska

vymedzenia relevantného trhu krajský súd vôbec bližšie nekonkretizoval a nerozviedol svoje

úvahy, že prečo by sa malo v danom prípade napr. jednať o obchod medzi členskými štátmi,

keď zrejme mal na mysli v súvislosti s určením relevantného trhu aplikáciu čl. 81 zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva.

Odvolací súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v dôvodovej časti napadnutého

rozhodnutia krajského súdu sú i určité nepresnosti, keď napr. krajský súd argumentuje i tým,

že správny orgán oslovil z celkového množstva producentov, s ktorými mali žalobcovia 1/, 2/

uzatvorené obchodné zmluvy iba cirka 15 producentov a že na základe ich vyjadrení mal

dokázať zhodnotiť situáciu na trhu, čo je podľa krajského súdu nedostatočná vzorka  

na posúdenie skutočného stavu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 55

v rozhodnutí žalovaného (strana 11), kde žalovaný konštatuje, že rada úradu oslovila 48

producentov, ktorých sami žalobcovia 1/, 2/ označili za svojich najvýznamnejších

dodávateľov a malo ísť o podnikateľov, od ktorých kafilérie spracovávajú najväčšie množstvá

odpadu. V danom prípade, ako vyplýva z administratívneho spisu, malo ísť o reprezentatívnu

vzorku, v ktorej boli zároveň zastúpení producenti rôznych kategórií odpadu, bitúnky,

podniky ako i samostatne hospodáriaci roľníci. Tieto skutočnosti krajský súd diametrálne

odlišným spôsobom vyhodnotil na rozdiel od žalovaného, avšak nepoukázal pritom na žiadne

konkrétne dôkazy, z ktorých pri takejto konštatácii vychádzal. V tomto smere je taktiež

rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

2Sžhpu/1/2011

V danom prípade ak krajský súd je toho názoru súladne s názorom žalobcov 1/, 2/, že

relevantný trh je potrebné rozšíriť i na územie napr. Českej republiky, Maďarska, Poľskej

republiky, v tomto smere absentujú v rozhodnutí krajského súdu konkrétne dôvody, pre ktoré

by sa mal relevantný trh rozšíriť i mimo územia Slovenskej republiky.

Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia  

§ 157 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiž znamená právo účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi

konania odníma možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva  

na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého

v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06,  

III. ÚS 153/07).

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať

každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu

a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti

Španielsku z 9.12.1994).

Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého

stupňa zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo

nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciou žalovaného a prečo považuje práve námietky

žalobcov za opodstatnené, je nutné považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný   2Sžhpu/1/2011

pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, že nebol vydaný spôsobom

porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby

s prihliadnutím a j na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami

žalobcov ako i žalovaného, a znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. februára 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth