Najvyšší súd 2Sžhpu/1/2011 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ VAS, s.r.o., Mojšová Lúčka, Žilina, zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, 2/ N-ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, Nitra, zastúpený JUDr. Máriou Uheľ Greňovou, advokátkou so sídlom Hontianska 7, Bratislava, proti žalovanému:
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
č.: 2009/KH/R/2/033 zo dňa 26.6.2009 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaž č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa
13.6.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 159/2009-94 zo dňa 3.12.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 159/2009-94 zo dňa 3. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného
v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania.
Žalovaný svojím rozhodnutím zmenil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej 2Sžhpu/1/2011
republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaž č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa 13.6.2008 tak, že:
v období január až marec 2007 ukončili zmluvné vzťahy s producentmi živočíšnych
vedľajších produktov, týkajúce sa veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov;
nové zmluvy o veterinárnej asanácii vedľajších živočíšnych produktov mohli producenti
živočíšnych vedľajších produktov uzavrieť už len s podnikateľom Asanácia, s.r.o, Trebostovo
117, 038 41 Košťany nad Turcom, ktorá vznikla ako personálne a ekonomicky prepojená
spoločnosť s podnikateľmi VAS s.r.o., Mojšova Lúčka, 011 76 Žilina a N-ADOVA, spol.
s r.o., Krškanská 1, 949 01 Nitra dňa 9.3.2007; prostredníctvom podnikateľa Asanácia, s.r.o.,
Trebostovo 117, 038 41 Košťany nad Turcom spoločne stanovili jednotné ceny a ostatné
zmluvné podmienky výkonu veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov
pre producentov týchto produktov; prostredníctvom podnikateľa Asanácia, s.r.o., Trebostovo
117, 038 41 Košťany nad Turcom si prideľovali objednávky producentov vedľajších
živočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu týchto produktov; došlo k dohode
obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 136/2001
Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná. Bod 2) výrokovej časti
rozhodnutia znie: 2. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov za konanie uvedené v bode 1. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá
podnikateľovi VAS s.r.o., Mojšova Lúčka, 011 76 Žilina peňažnú pokutu vo výške
226.430,99 eur, slovom dvestodvadsaťšesťtisíc štyristotridsať eur deväťdesiatdeväť centov
(6.821.460,--Sk), podnikateľovi N-ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, 949 01 Nitra peňažnú
pokutu vo výške 219.397,03 eur, slovom dvestodevätnásťtisíc tristodeväťdesiatsedem eur
3 centy (6.609.555,--Sk), ktorú sú povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. X., X. ŠP, KS X., ID X., VS X.. Krajský súd takto
rozhodol, keď dospel k záveru, že nie je preukázané, že žalobcovia po 31. marci 2007
na základe vzájomnej dohody ukončili zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych
produktov. Dôvody ukončenia zmluvných vzťahov v relevantnom období boli u oboch
žalobcov rôzne, u žalobcu 1/ najmä neplnenie podmienok zmlúv zo strany producentov
a u žalobcu 2/ z administratívnych dôvodov. Správny orgán vychádzal len z nepatrnej vzorky
názorov producentov, z ktorých si väčšina nepreverovala následne možnosti veterinárnej 2Sžhpu/1/2011
asanácie a prijali ponuku spoločnosti VAS-ADOVA, s.r.o.. Správny orgán si objektívne
nepreveroval, či žalobcovia vykonávajú po marci 2007 spracovanie živočíšneho odpadu aj
mimo sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti Asanácia, s.r.o. a svoje zhodnotenie oprel
výlučne len o subjektívne názory na vec niektorých producentov, ktorí neuviedli konkrétne
dôkazy pre svoje tvrdenie. Je zrejmé, že spoločnosť VAS-ADOVA, s.r.o. (teraz Asanácia,
s.r.o.) bola v čase svojho vzniku personálne prepojená so spoločnosťami VAS, s.r.o.
a N-ADOVA, s.r.o. a to prostredníctvom ich konateľov, avšak ekonomické prepojenie nebolo
preukázané. Imanie spoločnosti VAS-ADOVA, s.r.o. netvorili vklady spoločností – žalobcov
ako právnických osôb ale vklady fyzických osôb a nebolo preukázané ekonomické prepojenie
týchto troch právnických osôb. Krajský súd ďalej uviedol, že v zmysle jeho názoru v danom
prípade správny orgán nedostatočne skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle
podmienok určených v ust. § 3 ods. 6 zákona, vychádzal len z vyjadrení niektorých
producentov, nezisťoval aké súťažné podmienky existujú v susedných štátoch, s ktorými
dochádza k vývozu aj dovozu za účelom spracovania vedľajších živočíšnych produktov.
V zmysle vyjadrenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa
11.2.2009 došlo v roku 2007 k nárastu počtu producentov vyvážajúcich vedľajší živočíšny
produkt do susedných štátov na ich spracovanie a presnými údajmi nedisponoval vzhľadom
k tomu, že materiál kategórie 3 nepodlieha dozoru. Nie je zrejmé, či k nárastu producentov
o spracovanie veterinárneho materiálu zahraničnými kafilériami dochádza postupným
rozširovaním trhu po vstupe SR do Európskej únie, alebo na základe konania žalobcov.
Niektorí z oslovených producentov, o vyjadrenia ktorých sa opiera žalovaný, ukončili
zmluvné vzťahy so žalobcom 1/ už v priebehu rokov 2005 a 2006, a v niektorých prípadoch aj
na základe iniciatívy samotných producentov a nie je zdokumentované, či sa títo producenti
napr. po vyrovnaní záväzkov snažili navrhnúť uzavretie novej zmluvy so žalobcom 1/ resp. 2/
a títo ich návrh zmluvy odmietli. Podľa názoru krajského súdu nebolo preukázané, že
po 31. marci 2007 vykonávali žalobcovia asanačnú činnosť len prostredníctvom spoločnosti
Asanácia, s.r.o.. Spoločnosť Asanácia, s.r.o. (predtým VAS-ADOVA, s.r.o.) z dôkazných
prostriedkov založených v spise vykonáva len sprostredkovanie spracovania vedľajšieho
živočíšneho produktu t.j. zber a zvoz. V zmysle jej vyjadrenia, k spracovaniu – likvidácii
surovín, dochádza podľa kapacít, žalobcami. Z toho vyplýva, že do cien vyúčtovaných
producentom odpadu je zahrnutá cena za zber a zvoz odpadu, ktorý vykonáva spoločnosť
Asanácia, s.r.o. a cena vyúčtovaná žalobcami za spracovanie odpadu. Žalobcovia len ako
spracovatelia odpadu nemôžu ovplyvňovať celkovú cenu, do ktorej je zahrnutá aj cena za zber
a zvoz, ktorú nevykonávajú a nemožno následne konštatovať, že bola žalobcami jednotne 2Sžhpu/1/2011
stanovená cena pre všetkých producentov bez ohľadu na množstvo, vzdialenosť príp. iné
okolnosti, resp. že tvorbu ceny ovplyvňovali. Nepostačuje existencia možnosti ovplyvňovania
ceny na základe osobných vzťahov, ale takéto reálne ovplyvňovanie ceny bolo nevyhnutné
v konaní preukázať. Z jednotlivých zmlúv predložených malou vzorkou z celkového
množstva producentov nemožno usúdiť, že došlo k stanoveniu jednotnej ceny ovplyvnenej
konaním žalobcov. Aj v tejto malej vzorke sa vyskytujú rozdiely v cene súvisiace
s množstvom suroviny príp. podľa iného kritéria. Nebolo taktiež preukázané, že v dôsledku
ukončenia zmluvných vzťahov s producentmi došlo k zvýšeniu cien neúmerne zohľadňujúcim
nárast cien energií a inflácie (nákladov), či táto bola porovnateľná s vývojom cien
v predchádzajúcich obdobiach a že by tvorbu cien spoločnosti Asanácia, s.r.o. žalobcovia
ovplyvňovali. V spise absentuje porovnanie cien zohľadňujúcich vplyv objektívnych faktorov
v zmluvách žalobcov s producentmi a to pred rokom 2007 resp. do vypovedania zmlúv,
t.j. poukaz na jednotlivé rozdiely s prihliadnutím na faktory ovplyvňujúce stanovenú cenu,
ktoré by preukázali konkurenčné prostredie so stavom od roku 2007. Z rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa vyplýva, že v roku 2006 mal žalobca 1/ uzatvorené obchodné zmluvy
a to so 731 producentmi a žalobca 2/ s 992 producentmi, a správny orgán z uvedeného
množstva producentov oslovil cirka 15 producentov a na základe ich vyjadrení dokázal
zhodnotiť situáciu na trhu, čo je podľa názoru krajského súdu nedostatočná vzorka
na posúdenie skutočného stavu.
Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný
správny orgán a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil
napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobu žalobcov zamietol. Uviedol, že sa nestotožňuje
s argumentáciou krajského súdu, že by nedostatočným spôsobom skúmal vymedzenie
relevantného trhu v zmysle zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení
neskorších predpisov a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR s tým, že
posúdenie konania podnikateľov vrátane vymedzenia relevantného trhu patrí do výlučnej
kompetencie Protimonopolného úradu SR. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sž 73/02 a 5Sžnč 3/2009. V danom prípade relevantný trh bol
v rozhodnutiach Protimonopolného úradu SR definovaný ako trh veterinárnej asanácie
a z geografického hľadiska bol vymedzený územím Slovenskej republiky. Pri určovaní
relevantného trhu vychádzal Protimonopolný úrad SR z charakteru služby veterinárnej
asanácie. Pri vymedzení geografického relevantného trhu a pri skúmaní, či tento nepresahuje
územie Slovenskej republiky, skúmal reálne správanie sa producentov vedľajších živočíšnych 2Sžhpu/1/2011
produktov v rokoch 2006 a 2007. V tejto súvislosti žalovaný sledoval vývoz vedľajších
živočíšnych produktov a to prostredníctvom údajov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
v rámci medzinárodného veterinárneho informačného systému a oslovil 48 producentov
vedľajších živočíšnych produktov, od ktorých kafilérie spracúvajú najväčšie množstvá
odpadu. Uvedenú vzorku Protimonopolný úrad SR vybral tým spôsobom, aby v nej došlo
k zastúpeniu producentov rôznych kategórií odpadu – bitúnky a podniky a SHR (samostatne
hospodáriaci roľníci), čo bolo aj konštatované v druhostupňovom rozhodnutí v bode 55.
V tomto smere nie je preto pravdivé tvrdenie krajského súdu, že by zo spisu nevyplývalo,
akým kľúčom žalovaný postupoval pri ich výbere. Vzorka oslovených producentov
je dostatočne reprezentatívna a v žiadnom prípade nebolo vhodné ani účelné zisťovanie
úplných a presných údajov oslovením všetkých producentov vedľajších živočíšnych
produktov a takýto postup by ani prakticky nebol možný a to pre veľký počet producentov
zrealizovať, nakoľko ich v rámci Slovenskej republiky pôsobilo viac ako 2000. Všetky
získané dôkazy svedčili jednoznačne v prospech nezastupiteľnosti služieb poskytovaných
zahraničnými a domácimi kafilériami. Žalobcovia pokiaľ namietali v priebehu správneho
konania, že existujú producenti, ktorí využívajú služby zahraničných kafilérií, tak s týmito
námietkami sa žalovaný dostatočne zaoberal, avšak dospel k záveru, že tieto nijakým
spôsobom nespochybňujú záver o nezastupiteľnosti. Žalovaný pripúšťa, že dochádza
k využívaniu zahraničných kafilérií domácimi producentmi, avšak z vykonaného dokazovania
stále platí, že prvoradým kritériom pre producentov pri výbere kafilérie je cena, flexibilita pri
odvoze, rýchlosť a pravidelnosť zvozu a spoľahlivosť zmluvného partnera. Zahraničné
kafilérie predstavovali alternatívu len pre určité subjekty. Pričom zo získaných údajov
jednoznačne vyplýva, že podiel vývozu vo vzťahu k množstvám spracovávaným domácimi
kafilériami nie je významný a vývoz vedľajších živočíšnych produktov na likvidáciu mimo
Slovenskej republiky prichádzal do úvahy spravidla len v prípade veľkých bitúnkov alebo
poľnohospodárskych producentov a spracovateľov lokalizovaných v pohraničných oblastiach,
ktorí však tvoria minoritnú časť producentov vedľajších živočíšnych produktov. V súvislosti
s tvrdeniami krajského súdu o malom množstve oslovených producentov žalovaný zdôraznil,
že jeho zistenia smerovali k tomu, že čím išlo o menšieho producenta vedľajších živočíšnych
produktov, tak v dôsledku toho boli jeho možnosti prejsť k zahraničnej kafilérii menšie a je
nepravdepodobné, že by oslovením ďalších z hľadiska produkovaného objemu vedľajších
živočíšnych produktov, menších odberateľov, mohol dospieť žalovaný k odlišným záverom.
Aj vzhľadom na túto skutočnosť je tvrdenie krajského súdu o nepreukázaní odlišnosti
obchodných podmienok a cien zahraničných kafilérií irelevantné. Ako vyplýva zo zákonnej 2Sžhpu/1/2011
definície relevantného trhu, úrad skúmal zastupiteľnosť domácich a zahraničných kafilérií
z hľadiska jednotlivých užívateľov, teda z hľadiska jednotlivých producentov vedľajších
živočíšnych produktov. Zahraničné kafilérie majú vyššie náklady na dopravu vzhľadom
na väčšiu vzdialenosť a sú nevhodnou alternatívou i kvôli vysokej administratívnej náročnosti
a tiež kvôli rozdielom v právnej úprave, náročnosti veterinárnych povolení, aj kvôli
požiadavke zahraničných kafilérií na produkovanie určitého minimálneho množstva odpadu.
Podľa žalovaného podstatou konania žalobcov bolo založenie spoločnosti Asanácia, s.r.o.
(predtým VAS-ADOVA, s.r.o.) v roku 2007 a žalobcovia následne ukončili všetky zmluvné
vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych produktov týkajúce sa veterinárnej asanácie
týchto produktov a nové zmluvy mohli byť uzavreté už len so subjektom Asanácia, s.r.o.
a prostredníctvom tohto subjektu boli spoločne stanovené jednotné ceny a ostatné zmluvné
podmienky výkonu veterinárnej asanácie. Taktiež boli prostredníctvom Asanácie, s.r.o.
pridelené objednávky producentov vedľajších živočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu
a žalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť už len ako zmluvní spracovatelia spoločnosti
Asanácia, s.r.o.. Uvedeným konaním došlo k vylúčeniu hospodárskej súťaže a predovšetkým
cenovej konkurencie a k rozdeleniu trhu a zdrojov zásobovania. Pre žalovaného
je neakceptovateľné tvrdenie krajského súdu, že žalobcovia nemohli ovplyvňovať celkovú
cenu, do ktorej je zahrnutá aj cena za zber a zvoz, ktoré nevykonávajú. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že nový subjekt Asanácia, s.r.o. vznikol na základe dohody
žalobcov a tento subjekt jednotne určoval cenové a ďalšie zmluvné podmienky. Zakladateľmi
a jedinými spoločníkmi spoločnosti Asanácia, s.r.o. boli MVDr. Jozef Orčík, jediný spoločník
a konateľ žalobcu VAS, s.r.o. s peňažným vkladom 60% na jeho základnom imaní,
a Ing. Eugen Arvay, spoločník a konateľ žalobcu N-ADOVA, spol. s r.o. s peňažným
vkladom 40% na základnom imaní a z dokazovania podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,
že žalobcovia naďalej nevykonávali služby asanácie priamo pre producentov vedľajších
živočíšnych produktov a uvedené služby vykonávali len ako zmluvní spracovatelia
pre novovytvorený subjekt Asanácia, s.r.o.. Z toho jednoznačne vyplýva, že stanovenie
nových zmluvných podmienok pre jednotlivých producentov vedľajších živočíšnych
produktov, a to vrátane ceny, bolo výsledkom koordinácie žalobcov. V období pred rokom
2007 bola pre súťažné prostredie na relevantnom trhu charakteristická možnosť alternatívneho
výberu kafilérie a jednotliví producenti žalobcov vnímali ako konkurenciu. Dochádzalo tiež
k situáciám, keď producenti vypovedali zmluvu u jedného zo žalobcov a uzatvorili zmluvu
s druhým žalobcom. Taktiež existovali v období pred rokom 2007 rozdiely u oboch žalobcov
pokiaľ ide o zmluvné vzťahy a tieto rozdiely sa týkali rôznych podmienok fakturácie, 2Sžhpu/1/2011
odlišných cien, rôznej splatnosti faktúr, rôznych nových pokút, dĺžky na ktorú sa zmluva
uzatvárala, vo výpovedných lehotách a pod.. Spoločnosť Asanácia, s.r.o. fakturovala
producentom vedľajších živočíšnych produktov za zber, zvoz a zabezpečenie neškodného
odstránenia týchto produktov. Žalobcovia si plnili funkciu výkonu veterinárnej asanácie ako
dodávatelia tejto služby pre spoločnosť Asanácia, s.r.o. a tieto výkony jej fakturovali v zmysle
skutočne spracovanej suroviny. Z toho vyplýva, čo sa konštatuje i v prvostupňovom
rozhodnutí, že čím vyššie ceny boli stanovené na úrovni novovzniknutého subjektu Asanácia,
s.r.o., tak tým viac mohlo byť hradené za výkon asanácie jednotlivým žalobcom. Z tohto
mechanizmu vyplývalo, že dochádzalo k prideľovaniu objednávok medzi žalobcov
prostredníctvom spoločnosti Asanácia, s.r.o. a teda jednotliví producenti si nemohli vybrať,
ktorého zo subjektov s odlišnou cenou uprednostnia a bola im účtovaná len jedna cena a to
cena účtovaná spoločnosťou Asanácia, s.r.o.. V danom prípade je rozhodujúcim fakt, že
zmluvné podmienky neboli tvorené v konkurenčnom prostredí. Žalovaný ďalej uviedol, že
neoslovil iba 15 producentov, ako to tvrdí krajský súd, ale oslovil ich 48 a táto vzorka bola
vybraná tým spôsobom, aby v nej boli zahrnutí producenti rôznych kategórií, pričom v tejto
vzorke sa nevyskytli žiadne rozpory ani protirečenia. Aj ten fakt, že pre niektorých
producentov mohlo byť vzhľadom na ich lokalizáciu a produkované množstvo odpadu
výhodnejšie uzatvoriť zmluvu so zahraničnou kafilériou, nijako nespochybňuje záver
žalovaného o spoločnom koordinovanom postupe žalobcov. Títo producenti však tvorili
minoritnú časť producentov vedľajších živočíšnych produktov, z čoho vyplýva, že väčšina
producentov vedľajších živočíšnych produktov bola odkázaná práve na spoločnosť Asanácia,
s.r.o.. Je nepodložený záver krajského súdu o tom, že žalovaný mal preskúmať, s akou
asanačnou spoločnosťou majú uzatvorené zmluvy tí producenti vedľajších živočíšnych
produktov, s ktorými mali žalobcovia zmluvný vzťah v roku 2006 a ktorí sa nestali zmluvným
partnerom subjektu Asanácia, s.r.o.. V tom čase dochádzalo totiž k zmenám pokiaľ ide
o počet producentov a okrem toho producenti spolupracovali s asanačnými spoločnosťami aj
bez zmluvného základu, len na základe objednávok, čo umožňovala i v tom čase platná
legislatíva, a to zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a preto v tomto smere nie
sú údaje o počte producentov, ktorí sú zmluvnými partnermi spoločnosti Asanácia, s.r.o.
smerodajné. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
niektorí producenti vnímali situáciu jednoznačne tak, že nové zmluvy bude možné uzatvárať
len s novovzniknutou spoločnosťou a túto skutočnosť potvrdila i samotná Asanácia, s.r.o.
v liste zo dňa 6.8.2007 pod č. 2938/2007.
2Sžhpu/1/2011
Žalobcovia sa písomne k odvolaniu žalovaného vyjadrili a uviedli, že krajský súd
správne zistil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol a stotožnili sa s dôvodmi
rozhodnutia krajského súdu a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom
konaní napadnutý rozsudok ako zákonný potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
žalovaného posudzoval, či žalovaný ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalovaného ako
i žalobcov zisťoval, či konanie pred žalovaným ako i krajským súdom, bolo vedené takým
procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané
spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Krajský súd v danom prípade sa snažil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak sám
žiadne dôkazné prostriedky nevyhodnotil a to napriek tomu, že podklady tvorili rozsiahly
obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine spochybňoval zistené
skutočnosti, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval žalovaný a od ktorých odvodzoval
deliktuálnu zodpovednosť žalobcov 1/, 2/.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. relevantným trhom je priestorový a časový
súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb, ktoré sú na uspokojenie
určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
2Sžhpu/1/2011
Podľa § 3 ods. 4 uvedeného ustanovenia tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo
vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.
Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia priestorový relevantný trh je vymedzený územím,
na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené
od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. dohoda a zosúladený postup podnikateľov,
ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok
obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“) sú zakázané, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) uvedeného ustanovenia dohoda podnikateľov je každý ústny
alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený
z ich konania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania
podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písm. a) a ktorú nemožno
označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu
združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia.
Podľa § 4 ods. 3 písm. a) uvedeného ustanovenia zakázaná je najmä dohoda
obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných
obchodných podmienok.
Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá
obsahuje záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo
investícií.
Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá
obsahuje rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.
Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá
obsahuje záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom
alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo
podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.
2Sžhpu/1/2011
Podľa § 4 ods. 3 písm. e) zakázaná je obchodná súťaž, ktorá obsahuje podmienenie
uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa
obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.
Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá
obsahuje znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje
správanie, najmä v procese verejného obstarávania.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 136/2001 Z. z. ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť
dohody podnikateľov alebo rozhodnutia združenia podnikateľov, je zakázaná len táto časť, ak
z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia združenia vyplýva, že ju možno
oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 136/2001 Z. z. dohody obmedzujúce súťaž uzatvorené medzi
podnikateľom a inými podnikateľmi, ktorí na účely takejto dohody obmedzujúcej súťaž
podnikajú na inej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému ako tento
podnikateľ, úrad posudzuje v jednom konaní, ak obsah takýchto dohôd obmedzujúcich súťaž
je zhodný v predmete a v cieli.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu
obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel
ani jedného z nich nepresiahne 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu
v Slovenskej republike, okrem
a) dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo
b) obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré
obsahujú obdobný druh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom
na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel presahuje 10% celkového podielu
tovarov na relevantnom trhu.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. podielom podľa odseku 1 je súčet podielov na
relevantnom trhu
a) účastníka dohody obmedzujúcej súťaž,
b) podnikateľov, v ktorých účastník dohody obmedzujúcej súťaž priamo alebo
nepriamo
1. má podiel na základnom imaní vyšší ako polovicu,
2Sžhpu/1/2011
2. má právo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv,
3. má právo vymenovať viac ako polovicu členov orgánov podnikateľa alebo
4. má právo riadiť jeho podnik,
c) podnikateľov, ktorí majú práva uvedené v písm. b) v podniku účastníka dohody
obmedzujúcej súťaž,
d) podnikateľov, v ktorých podnikatelia uvedení v písm. c) majú práva uvedené
v písm. b).
Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu
obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne
a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického
alebo hospodárskeho rozvoja,
b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú
nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,
d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu
k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.
Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na skupiny
dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi
Európskej únie, pričom majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže
na tuzemskom trhu a spĺňajú podmienky na vyňatie zo zákazu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 6 ods. 5 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad vydá rozhodnutie, že výnimka podľa
ods. 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak sú splnené podmienky, podľa ktorých
môže odňať výnimku Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v súlade s osobitným
predpisom, ktorého podmienky na vyňatie zo zákazu táto dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa.
Podľa § 6 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad môže žiada od podnikateľov, aby
preukázali, či ich dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa podmienky uvedené v ods. 1, 3 alebo 4.
Podľa § 6 ods. 7 zák. č. 136/2001 Z. z. podnikatelia môžu žiadať úraz o vydanie
stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je
dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov 2Sžhpu/1/2011
alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa ods. 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko
do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko
do 60 pracovných dní.
S prihliadnutím na uvedené ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa
odvolací súd stotožňuje so žalovaným, že vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania
zabezpečené v správnom konaní, došlo spoločným postupom a konaním žalobcov 1/, 2/
k dohode obmedzujúcej súťaž na trhu veterinárnej asanácie. V danom prípade je nesporné, že
na základe dohody žalobcov došlo k založeniu nového subjektu a to obchodnej spoločnosti
Asanácia, s.r.o., Trebostovo, ktorá bola založená na základe spoločenskej zmluvy zo dňa
30. januára 2007. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že Asanácia, s.r.o.
bola v čase svojho vzniku prepojená s obchodnými spoločnosťami žalobcov 1/, 2/ iba
personálnym spôsobom, nedošlo však k ich ekonomickému prepojeniu medzi žalobcami
a Asanáciou, s.r.o., tak odvolací súd sa s touto argumentáciou krajského súdu nestotožňuje.
Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je zjavné, že zakladateľmi obchodnej
spoločnosti Asanácia, s.r.o. a uvedenými spoločníkmi tejto spoločnosti boli MVDr. Jozef
Orčík, ktorý je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti VAS, s.r.o., ktorý sa
podieľal peňažným vkladom 60% na základnom imaní založenej spoločnosti, a Ing. Eugen
Arvay, ktorý je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti N-ADOVA, spol. s r.o.,
ktorý sa podieľal na založení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o. peňažným vkladom 40%
na jej základnom imaní. Z týchto skutočností mal preto Najvyšší súd SR nesporne
za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ nielen personálne ale i ekonomicky ovládli novozaložený
subjekt Asanácia, s.r.o. Je síce pravdou, že žalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť
i po založení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., avšak už iba ako zmluvní spracovatelia
obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., pretože nové zmluvné vzťahy s producentmi
vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa týkajú veterinárnej asanácie týchto produktov,
mohli byť už uzavreté iba so subjektom Asanácia, s.r.o.. Týmto konaním žalobcov došlo
na trhu veterinárnej asanácie následne k vylúčeniu hospodárskej súťaže a nesporne
k vylúčeniu cenovej konkurencie. Taktiež v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu
podstatnou skutočnosťou otázka, že producenti vedľajších živočíšnych produktov týkajúcich
sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým možnosť výberu medzi dvoma
subjektmi a to medzi žalobcami 1/, 2/, ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov
zabezpečených žalovaným, poskytovali svoje služby za konkurenčných podmienok. Odvolací
súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené autonómne rozhodovanie žalobcov 1/, 2/ ako 2Sžhpu/1/2011
konkurenčných subjektov bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho ostal na trhu
iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších živočíšnych produktov mohli uzatvoriť
nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli
vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna
cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť Asanácia, s.r.o.. V dôsledku týchto skutočností
odvolací súd sa na rozdiel od krajského súdu domnieva a je toho názoru, že žalobcovia mali
vplyv a možnosť pôsobiť na celkovú normotvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým
producentom vedľajších živočíšnych produktov.
Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že žalovaný nedostatočným spôsobom
skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 3
ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keď nezisťoval, aké súťažné podmienky
existujú v susedných štátoch, s ktorými dochádza k vývozu aj dovozu za účelom spracovania
vedľajších živočíšnych produktov, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z hľadiska
vymedzenia relevantného trhu krajský súd vôbec bližšie nekonkretizoval a nerozviedol svoje
úvahy, že prečo by sa malo v danom prípade napr. jednať o obchod medzi členskými štátmi,
keď zrejme mal na mysli v súvislosti s určením relevantného trhu aplikáciu čl. 81 zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva.
Odvolací súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v dôvodovej časti napadnutého
rozhodnutia krajského súdu sú i určité nepresnosti, keď napr. krajský súd argumentuje i tým,
že správny orgán oslovil z celkového množstva producentov, s ktorými mali žalobcovia 1/, 2/
uzatvorené obchodné zmluvy iba cirka 15 producentov a že na základe ich vyjadrení mal
dokázať zhodnotiť situáciu na trhu, čo je podľa krajského súdu nedostatočná vzorka
na posúdenie skutočného stavu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 55
v rozhodnutí žalovaného (strana 11), kde žalovaný konštatuje, že rada úradu oslovila 48
producentov, ktorých sami žalobcovia 1/, 2/ označili za svojich najvýznamnejších
dodávateľov a malo ísť o podnikateľov, od ktorých kafilérie spracovávajú najväčšie množstvá
odpadu. V danom prípade, ako vyplýva z administratívneho spisu, malo ísť o reprezentatívnu
vzorku, v ktorej boli zároveň zastúpení producenti rôznych kategórií odpadu, bitúnky,
podniky ako i samostatne hospodáriaci roľníci. Tieto skutočnosti krajský súd diametrálne
odlišným spôsobom vyhodnotil na rozdiel od žalovaného, avšak nepoukázal pritom na žiadne
konkrétne dôkazy, z ktorých pri takejto konštatácii vychádzal. V tomto smere je taktiež
rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
2Sžhpu/1/2011
V danom prípade ak krajský súd je toho názoru súladne s názorom žalobcov 1/, 2/, že
relevantný trh je potrebné rozšíriť i na územie napr. Českej republiky, Maďarska, Poľskej
republiky, v tomto smere absentujú v rozhodnutí krajského súdu konkrétne dôvody, pre ktoré
by sa mal relevantný trh rozšíriť i mimo územia Slovenskej republiky.
Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia
§ 157 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiž znamená právo účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi
konania odníma možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva
na spravodlivé súdne konanie.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého
v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06,
III. ÚS 153/07).
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava
rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať
každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia
obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli
k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu
a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti
Španielsku z 9.12.1994).
Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého
stupňa zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo
nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciou žalovaného a prečo považuje práve námietky
žalobcov za opodstatnené, je nutné považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný 2Sžhpu/1/2011
pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, že nebol vydaný spôsobom
porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby
s prihliadnutím a j na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami
žalobcov ako i žalovaného, a znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. februára 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth