2Sžhpu/1/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci žalobcov: 1/ VAS, s.r.o., Mojšová Lúčka, Žilina, zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom, s o sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, 2/ N - ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, Nitra, zastúpený JUDr. Máriou Uheľ Greňovou, advokátkou so sídlom Družstevná 2, Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č.: 2009/KH/R/2/033 zo dňa 26. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaž č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa 13. júna 2008, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 159/2009-262 z 24. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 159/2009-262 z 24. januára 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 159/2009-262 z 24. januára 2014 zamietol žalobu žalobcov v zmysle § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 2009/KH/R/2/033 z 26. júna 2009, ktorým zmenil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich súťaž č. 2008/KH/1/1/047 z 13. júna 2008 (ďalej aj “správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“). Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že konaním podnikateľov VAS, s. r. o. a N-ADOVA, s. r.o. na relevantnom trhu veterinárnej asanácie v SR, spočívajúcim v spoločnom jednotnom postupe voči producentom vedľajších živočíšnych produktov tak, že:

- v období od január až marec 2007 ukončili zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych produktov, týkajúce sa veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov;

- nové zmluvy o veterinárnej asanácii vedľajších živočíšnych produktov mohli producenti živočíšnychvedľajších produktov uzavrieť už len s podnikateľom ASANÁCIA, s.r.o., ktorá vznikla ako personálne a ekonomicky prepojená spoločnosť s podnikateľmi VAS, s.r.o. a N-ADOVA, s.r.o.;

- prostredníctvom podnikateľa ASANÁCIA s.r.o., Trebostovo 117 spoločne stanovili jednotné ceny a ostatné zmluvné podmienky výkonu veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov pre producentov týchto produktov;

- prostredníctvom podnikateľa ASANÁCIA s.r.o., Trebostovo 117 si prideľovali objednávky producentov vedľajších živočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu týchto produktov; došlo k dohode obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“), ktorá je zakázaná. Za uvedené protisúťažné správanie bola žalobcovi v prvom rade podľa § 38 ods. 1 ZOHS uložená peňažná pokuta vo výške 226.430,99 eur a žalobcovi v druhom rade peňažná pokuta vo výške 219.397,03 eur. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Protimonopolnému Úradu SR (ďalej aj „Úrad“) boli doručené v období apríl až jún 2007 dva podnety na prešetrenie správania sa spoločností VAS, s.r.o., Mojšová Lúčka, Žilina (ďalej len „VAS“) a N- ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, Nitra (ďalej len „N-ADOVA). Oba podnety zhodne uvádzali zmeny doterajšieho pôsobenia kafilerických spoločností na trhu veterinárnej asanácie. V podnete je uvedené vypovedanie pôvodných zmlúv spracovateľmi začiatkom roku 2007 so všetkými producentmi živočíšnych vedľajších produktov (ďalej len „ŽVP“), zaslanie návrhu nových zmlúv novovzniknutou spoločnosťou VAS-ADOVA, s.r.o. Mojšová Lúčka, Žilina (ďalej len „VAS-ADOVA“, od 1.5.2008 ASANÁCIA s. r. o., ďalej len „ASANÁCIA“), ako poskytovateľom služby veterinárnej asanácie, spolu s novým cenníkom, obsahujúcim podstatné zdraženie služby veterinárnej asanácie a v prípade vyjadrenia nesúhlasu s novými zmluvami VAS-ADOVA, ako nástupcom pôvodných kafilérii, odstúpenie od výkonu poskytovania služby veterinárnej asanácie, čo by viedlo vzhľadom k neexistencii ďalšej kafilérie v rámci trhu SR k ohrozeniu plnenia povinnosti nakladania so ŽVP vyplývajúcej z vnútroštátnej legislatívy. Listami z 23.7.2007 sa žalovaný domáhal poskytnutia údajov týkajúcich sa vlastníckeho prepojenia podnikateľov s tým, že úrad oslovil viacerých producentov ŽVP s cieľom zistiť skutkový stav na trhu veterinárnej asanácie. Tí uskutočnené zmeny potvrdili. Zo zmlúv so spoločnosťou VAS-ADOVA vyplýva, že VAS-ADOVA pôsobila v podstate ako sprostredkovateľ medzi producentmi ŽVP a kafilerickými spoločnosťami VAS a N-ADOVA, pričom zároveň rozhodovala, v ktorej z týchto spoločností bude ŽVP zlikvidované. Úr ad zač al správne konanie č. 0080/ODOS/2007 voč i spoločnostiam VAS a N-ADOVA vo veci nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, spočívajúceho v uzatvorení dohody obmedzujúcej súťaž. Správny orgán zistil, že účastníci konania majú oprávnenie pre podnikanie na rovnakom tovarovom relevantnom trhu veterinárskej asanácie. Vo vzťahu k trhu mimo územia Slovenskej republiky, správny orgán dospel k záveru, že vývoz ŽVP producentmi na spracovanie, resp. k možným konkurenčným kafilerickým spoločnostiam pôsobiacim v susedných štátoch, predstavuje nevýznamný podiel. Potenciálni konkurenti na susedných trhoch nepredstavujú pre rozhodujúci počet producentov ŽVP významné alternatívne riešenie potreby zabezpečenia asanačnej služby. Preto úrad určil relevantný trh z hľadiska vecného ako trh veterinárnej asanácie a z hľadiska geografického ako trh Slovenskej republiky. V správnom konaní posudzoval úrad aj otázku účastníkov konania a dospel k záveru, že účastníkmi správneho konania sú spoločnosti VAS a N-ADOVA, nakoľko v predmetnom konaní sa posudzoval ich spoločný postup. Zo získaných podkladov úrad zistil, že producenti ŽVP a jednotlivé kafilérie uzatvárali v období rokov 2003 - 2006 zmluvy, predmetom, ktorých bol záväzok prevádzkovateľa kafilerického zariadenia zabezpečiť odplatne pre objednávateľa zber, zvoz, zneškodnenie a likvidáciu odpadov živočíšneho pôvodu a ŽVP v zmysle právnych predpisov a záväzok objednávateľa odovzdať nebezpečný odpad prevádzkovateľovi a zaplatiť dohodnutú cenu. Vzhľadom k štruktúre a charakteru trhu, podmienky, z hľadiska pôsobenia konkurenčných účinkov, vytvárali prakticky len účastníci konania, spoločnosti VAS a N-ADOVA. Každá z týchto spoločností uzatvárala zmluvné vzťahy samostatne a obchodné podmienky dohodnuté zmluvne jednotlivými kafilériami predstavovali prvok konkurencie na trhu veterinárnej asanácie. Dohodnuté podmienky vzmluvách vykazovali v jednotlivých kafilerických spoločnostiach určité rozdiely. Vypovedanie zmluvy zo strany producenta ŽVP a následné uzatvorenie zmluvy s inou kafilerickou spoločnosťou sa reálne uskutočňovalo. V roku 2007 však došlo k zmenám zmluvných vzťahov. Účastníci konania, spoločnosti VAS a N-ADOVA postupne so všetkými producentmi ŽVP ukončili zmluvné vzťahy. Bola založená spoločnosť VAS-ADOVA a po jej zápise do obchodného registra táto všetkým bývalým zmluvným partnerom spoločností VAS a N-ADOVA predložila návrhy nových zmlúv na odvoz a neškodné odstránenie ŽVP. Nové zmluvy obsahovali nové ceny a nové usporiadane zmluvných vzťahov. Obidve spoločnosti VAS a N-ADOVA uviedli ako hlavný dôvod ukončenia zmlúv porušovanie zmluvne dohodnutých podmienok spočívajúcich v oneskorenom platení za poskytované služby. Podľa názoru úradu, proces vypovedania zmlúv so všetkými producentmi ŽVP ohrozil podnikateľskú činnosť týchto producentov a rozviazanie zmlúv mohlo mať likvidačný dopad pre podnikateľov. Postup účastníkov konania bol možný len v kontexte dohodnutých zmien poskytovania služieb na trhu veterinárnej asanácie medzi týmito podnikateľmi, ktorí dovtedy pôsobili na predmetnom trhu ako konkurenti. Na základe uvedeného úrad pri skúmaní postupu účastníkov konania zistil, že producenti ŽVP mohli uzatvoriť zmluvný vzťah v rámci trhu SR výlučne so spoločnosťou VAS-ADOVA, ktorá je sprostredkovateľom služby veterinárnej asanácie a taktiež rozhoduje o mieste likvidácie ŽVP v konkrétnej kafilérií. Neuzatvorenie zmluvy tak, ako bola táto predložená, by bolo pre podnikateľov likvidačné a teda boli nútení akceptovať stanovené obchodné podmienky, najmä zvýšenie cien a faktické určenie trhu žalobcami, ktorí nárazovo vypovedali predchádzajúce zmluvy s producentmi ŽVP. Vznikom spoločnosti VAS-ADOVA, sa podľa názoru úradu vytvoril mechanizmus zabezpečujúci spoločný nákup ŽVP pre spoločnosti, ktoré boli predtým konkurentmi. Pre spoločnosti na strane dopytu po službe veterinárnej asanácie tým zanikla možnosť výberu dodávateľa tejto služby na základe porovnania obchodných podmienok, čo znamená praktické vylúčenie zo súťaže. Úrad pri preskúmavaní postupu dospel k záveru, že spoločnosti mali spoločný ekonomický záujem a táto skutočnosť mala priamy vplyv na podmienky na trhu veterinárnej asanácie. Pred vydaním rozhodnutia boli účastníci správneho konania listom zo dňa 17.3.2008 vyzvaní na vyjadrenie sa k veci. Účastníci konania sa k veci vyjadrili a správny orgán sa s námietkami účastníkov vysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa 13.6.2008, pričom toto rozhodnutie vychádzalo zo získaných podkladov, informácii a vyjadrení účastníkov konania, vyjadrení producentov ŽVP a ďalších subjektov. Vo výroku rozhodnutia určil, že konanie podnikateľov VAS a N-ADOVA spočívajúce v jednotnom postupe voči producentom ŽVP je dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) a c) ZOHS. Zároveň žalobcovi v prvom rade uložil pokutu vo výške 19.973.900,- Sk a žalobcovi v druhom rade pokutu vo výške 16.724.300,- Sk. Dňa 25.6.2008 podal podnikateľ N-ADOVA rozklad. Svoje námietky uvedené v rozklade tento účastník konania opakovane uviedol aj vo svojom vyjadrení k rozkladu druhého účastníka konania, podnikateľa VAS. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie úradu zmenil a jednoznačne v ňom uviedol ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodoval a to procesné ustanovenia o začatí konania, skutkovú podstatu deliktu, ktorý účastníci spáchali a jeho právnu kvalifikáciu a tiež relevantné ustanovenie zákona o ukladaní pokuty. Ďalej žalovaný uviedol, že výrok bolo potrebné v záujme určitosti a zrozumiteľnosti upraviť, zmeniť lehotu na uhradenie stanovenej pokuty, ktorá bola podľa jeho názoru neprimerane krátka vzhľadom na výšku uloženej sankcie. So záverom prvostupňového správneho orgánu pokiaľ ide o povahu konania, ktoré je závažného charakteru sa žalovaný stotožnil. Podľa názoru žalovaného, posudzované konanie malo dopad na celé územie SR a zasiahlo všetky kategórie producentov ŽVP. Pokiaľ išlo o výšku uloženej pokuty, žalovaný uložené sankcie obom účastníkom dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž podstatne znížil. Žalobcovi v prvom rade na 226.430,99,- € (6.821.460,-Sk) ažalobcovi v druhom rade na 219.397,03,- € (6.609.555,-Sk) s tým, že jej uhradenie nebude pre žalobcov likvidačné a nehrozí im odchod z trhu. Krajský súd v napadnutom rozsudku na úvod správne uviedol a správne postupoval, keď s informáciami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise pracoval, sprístupnil a odôvodnil ich tak, aby nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva podľa § 17 a § 51 Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že žalobcovia v zmysle zápisov v obchodnom registri podnikali v oblasti asanácie, resp. výkonu veterinárnej asanácie od svojho vzniku, a to od r. 1994 a 1993. V danom časovom období, v ktorom sa mali dopustiť zisteného skutku, t. j. v období od 1.1.2007 do 31.3.2007, bol štatutárnym orgánom v spoločnosti VAS pán MVDr. Jozef Orčík a v spoločnosti N-ADOVA, pán Ing. Eugen Árvay. Uvedené osoby, v tom čase jediní spoločníci a konatelia, založili dňa 9.3.2007 spoločnosť VAS-ADOVA, ktorej predmetom činnosti bol okrem iného výkon veterinárnej asanácie. Krajský súd poukázal na to, že protiprávne konanie žalobcov definoval žalovaný ako konanie na relevantnom trhu veterinárnej asanácie v SR, spočívajúce v spoločnom jednotnom postupe voči producentom vedľajších živočíšnych produktov v období január až marec 2007, kedy ukončili zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych produktov, týkajúce sa veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov, čím následne spôsobili, že nové zmluvy o veterinárnej asanácii vedľajších živočíšnych produktov mohli producenti živočíšnych vedľajších produktov uzavrieť už len s podnikateľom ASANÁCIA, ktorá vznikla ako personálne a ekonomicky prepojená spoločnosť s podnikateľmi VAS a N-ADOVA, prostredníctvom podnikateľa ASANÁCIA spoločne stanovili jednotné ceny a ostatné zmluvné podmienky výkonu veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov pre producentov týchto produktov, prostredníctvom podnikateľa ASANÁCIA si prideľovali objednávku producentov vedľajších živočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu týchto produktov, čím došlo k dohode obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) a c) ZOHS, ktorá je zakázaná. Zistenia správnych orgánov vyplynuli z vykonaného šetrenia, prostredníctvom vyjadrení jednotlivých producentov vedľajších živočíšnych produktov, predložených dokladov, zmlúv, stanovísk a zistení iných orgánov vyplývajúcich z ich činnosti, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Po preskúmaní administratívneho spisu a najmä vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania zabezpečené v správnom konaní, krajský súd mal za preukázané, že došlo spoločným postupom žalobcov v prvom a druhom rade k dohode obmedzujúcej súťaž na trhu veterinárnej asanácie. Na základe dohody žalobcov došlo k založeniu nového subjektu, zakladateľmi a spoločníkmi ktorého boli MVDr. Jozef Orčík, ktorý je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti VAS s peňažným vkladom 60% na základnom imaní založenej spoločnosti, a Ing. Eugen Árvay, ktorý je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti N-ADOVA, ktorý sa podieľal na založení obchodnej spoločnosti ASANÁCIA peňažným vkladom 40% na jej základnom imaní. Žalobcovia podľa názoru krajského súdu nielen personálne ale i ekonomicky ovládli novozaložený subjekt ASANÁCIA. Je síce pravdou, že žalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť i po založení obchodnej spoločnosti ASANÁCIA, avšak už iba ako spracovatelia, zmluvní partneri obchodnej spoločnosti ASANÁCIA, pretože nové zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa týkajú veterinárnej asanácie týchto produktov, mohli byť už uzavreté iba so subjektom ASANÁCIA. Týmto konaním žalobcov aj podľa názoru krajského súdu došlo na trhu veterinárnej asanácie k vylúčeniu hospodárskej súťaže a nesporne k vylúčeniu cenovej konkurencie. Svojim postavením spoločníkov a konateľov v spoločnostiach žalobcov a zároveň v novozaloženej spoločnosti s obdobným predmetom obchodnej činnosti (veterinárna asanácia), podľa názoru krajského súdu došlo k ovplyvneniu verejnej súťaže, formou ovplyvnenia obchodných podmienok, ceny a pod. Producenti ŽVP týkajúcich sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým možnosť výberu medzi dvoma subjektmi ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov zabezpečených žalovaným, poskytovali svoje služby za konkurenčných podmienok. Autonómne rozhodovanie žalobcov, ako konkurenčných subjektov, bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho zostal na trhu iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších živočíšnych produktov mohli uzatvoriť nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna cena, ktorú účtovala obchodnáspoločnosť ASANÁCIA. Žalobcovia mali priamy vplyv a možnosť priamo pôsobiť na tvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým producentom vedľajších živočíšnych produktov. Pokiaľ išlo o námietky voči nesprávnemu vymedzeniu relevantného trhu, k tejto krajský súd uviedol, že správne orgány vychádzali pri určení relevantného trhu podľa vyššie citovaných ustanovení § 3 ods. 3, 4 a 6 ZOHS a najmä z charakteru asanácie ŽVP. Krajský súd poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi producentmi ŽVP a kafilériami upravuje proces zberu, prepravy, spracovania a zneškodnenia ŽVP. Producentmi sú bitúnky a rôzne iné poľnohospodárske subjekty. Kafilérie vykonávajú veterinárnu asanáciu na základe vydaného povolenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Vývoz ŽVP do iných štátov Európskej únie upravuje článok 8 Nariadenia č. 1774/2002 a zároveň je tento vývoz pod dohľadom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v rámci medzinárodného informačného systému. Krajský súd poukázal na to, že správne orgány sa zaoberali pri svojom šetrení aj možnosťou vývozu ŽVP na spracovanie do zahraničia a dospeli k záveru, že vývoz ŽVP na spracovanie mimo trh Slovenskej republiky prichádza do úvahy len v prípade veľkých bitúnkov nachádzajúcich sa v pohraničných oblastiach. Na základe dopytu od jednotlivých kafilerických spoločností, dospel žalovaný k záveru, že vývoz ŽVP producentmi na spracovanie mimo trh Slovenskej republiky predstavuje v predmetnom prípade nevýznamný podiel. Preto podľa názoru krajského súdu úrad správne určil relevantný trh z hľadiska vecného ako trh veterinárnej asanácie a z hľadiska geografického ako trh Slovenskej republiky. Krajský súd doplnil, že určenie relevantného trhu vychádzalo z okolnosti, že v rámci Slovenskej republiky sa vzťahuje na asanáciu ŽVP jednotná legislatívna úprava, podmienky hospodárskej súťaže sú dostatočne homogénne, pričom tieto môžu byť odlišné od susedných území. Na vymedzenie relevantného trhu má vplyv aj vzdialenosť, náklady na prepravu (pohonné hmoty, mýta, cestné poplatky a pod.), čas, v priebehu ktorého je v zmysle zákona potrebné spracovať ŽVP. Podľa názoru krajského súdu, tomu, že relevantný trh bol vecne aj geograficky vyčlenený správne, nasvedčuje aj situácia po vypovedaní zmlúv kafilériami s producentmi ŽVP, kedy by v prípade existencie reálnej konkurencie zo strany kafilérií v susedných štátoch producenti mohli prejsť k týmto kafilerickým spoločnostiam, čo sa však nestalo, a preto bol relevantný trh správne vymedzený len na územie Slovenskej republiky. K zmluvným vzťahom producentov a spracovateľov ŽVP do roku 2007 krajský súd uviedol, že v tomto období producenti ŽVP mali možnosť alternatívneho výberu kafilérie s tým, že existovala možnosť výberu uzavretia zmluvy medzi oboma kafilériami. Každá zo spoločností žalobcov vystupovala samostatne a obchodné podmienky zmluvne dohodnuté predstavovali prvok konkurencie na trhu veterinárnej asanácie. Porovnaním zmlúv medzi oboma kafilériami krajský súd skonštatoval, že zmluvné rozdiely spočívali v rôznych podmienkach fakturácie, odlišných cenách či splatnosti faktúr. Dokonca aj samotní producenti podľa vlastných vyjadrení v danom období vnímali vzťah medzi oboma kafilériami ako konkurenčný. Pokiaľ ide o zmeny zmluvných vzťahov v roku 2007, krajský súd uviedol, že je nesporné, že obe spoločnosti zasielali svojim zmluvným partnerom typové listy, a to okamžité odstúpenie od zmluvy datované tak, aby boli pôvodné zmluvné vzťahy uzatvorené v mene žalobcov ich konateľmi, Ing. Árvayom alebo MVDr. Orčíkom, ukončené ku koncu marca 2007. Od apríla boli spracovateľom zasielané nové zmluvy so spoločnosťou ASANÁCIA, pričom predmetné zmluvy podpísané za nového dodávateľa služby Ing. Árvayom a MVDr. Orčíkom, obsahovali nové zmluvné podmienky. Preto podľa názoru krajského súdu nemožno o personálnom prepojení pôvodných spracovateľov živočíšneho odpadu s novým dodávateľom služby pochybovať. Krajský súd tiež poukázal na top, že z administratívneho spisu vyplýva, že samotní producenti ŽVP vnímali celú situáciu tak, že nové zmluvy je možné uzatvoriť jedine s podnikateľom ASANÁCIA, a preto mali za to, že sa nemusia obracať na pôvodné subjekty s návrhom na uzatvorenie nových zmlúv. Pri podávaní výpovede samotní dodávatelia - žalobcovia písomne deklarovali, že v rámci výpovednej lehoty budú producentom ŽVP doručované nové zmluvy, čo sa aj následne vyššie uvedeným spôsobom realizovalo. Vznik spoločnosti ASANÁCIA vnímali producenti ŽVP ako zmenu obchodného mena žalobcov, resp. účelové spojenie žalobcov s cieľom získať monopolné postavenie na trhu za účelomdiktovania cien za odvoz a zneškodnenie ŽVP. Na základe zadovážených dôkazných prostriedkov dospel krajský súd k záveru, že zo strany žalobcov išlo o spoločný koordinovaný postup voči producentom ŽVP s cieľom nahradiť pôvodné zmluvy novými zmluvami s jednotnými zmluvnými podmienkami. Žalobcovia tvrdili, že zmluvy vypovedali len s neplatičmi, avšak krajský súd toto ich tvrdenie vyhodnotil ako účelové, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že zmluvy boli vypovedané aj so spoločnosťami, ktoré neboli neplatičmi a následne boli s návrhmi nových zmlúv spoločnosti VAS- ADOVA oslovení všetci producenti ŽVP spolu s predchádzajúcimi neplatičmi. Podľa názoru krajského súdu, spôsob vypovedania zmlúv s producentmi ŽVP ohrozil ich podnikateľskú činnosť, pretože títo boli príslušnými právnymi predpismi nútení mať uzatvorený zmluvný vzťah na likvidáciu živočíšneho odpadu. Krajský súd zdôraznil, že na slovenskom trhu neexistovala žiadna iná spoločnosť s takou kapacitou, technickým vybavením a všestranným rozsahom služieb (spracovanie materiálu 1, 2 a 3 kategórie), ktorá by mohla účinne konkurovať žalobcom. Neuzatvorenie nových zmlúv so spoločnosťou VAS-ADOVA by bolo pre producentov ŽVP z tohto dôvodu likvidačné, pretože aby mohli naďalej vykonávať svoju činnosť, nemali inú možnosť, len akceptovať ponúknuté zmenené obchodné podmienky spočívajúce predovšetkým v úprave cien a spôsobu platenia, ktoré producenti charakterizovali ako nevýhodné. Zároveň došlo aj k rozdeleniu trhu, nakoľko spoločnosť VAS-ADOVA rozhodovala, kde budú ŽVP spracovávané. V neposlednom rade zmeny na trhu veterinárnej asanácie podľa názoru krajského súdu mali priamy negatívny dopad na konkurenčné prostredie na relevantnom trhu. Krajský súd totožne s názorom žalovaného dospel k záveru, že v dôsledku dohodnutého postupu žalobcov došlo fakticky o vylúčenie hospodárskej súťaže, vrátane cenovej konkurencie, ako rozhodujúceho nástroja hospodárskej súťaže, bez možnosti využitia alternatívnych ponúk služby asanácie pre rozhodujúcu časť producentov. Pokiaľ žalobcovia namietali, že zo strany žalovaného v súvislosti s vykonaným šetrením neboli oslovovaní všetci producenti ŽVP, krajský súd poukázal na to, že boli oslovení najväčší, pravidelní producenti, korí najväčšou mierou produkovali živočíšny odpad v sledovanom období, a preto krajský súd výsledky šetrenia považoval za relevantné. Táto skutočnosť vyplývala, podľa názoru krajského súdu, aj zo štatistických údajov založených v spise od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a informácií poskytnutých Slovenským zväzom spracovateľov mäsa. Krajský súd tiež poukázal na to, že z vyjadrení producentov ŽVP je zrejmé, že po plošnom vypovedaní zmlúv medzi producentmi a žalobcami v priebehu mesiacov január až marec 2007 a nutnosti uzavrieť nové dohody so spoločnosťou ASANÁCIA, ktorú producenti označovali za jedinú kafilériu na trhu, pretože uzavrieť zmluvu s inou spoločnosťou nebolo možné, došlo k značnému nárastu cien za služby, zmene spôsobu platby (hotovosť) a k znevýhodneniu obchodných podmienok pre producentov. Navyše, v prípadoch, ak v niektorých predchádzajúcich rokoch meškali producenti ŽVP so zaplatením ceny, neboli zo strany kafilérií vypovedané uzatvorené zmluvy, čo podľa názoru krajského súdu spochybňuje tvrdenie žalobcov, že k vypovedaniu zmlúv s producentmi ich prinútilo neplatenie za poskytované služby. Jednotný postup žalobcov - vypovedanie zmlúv s producentmi ŽVP začal až začiatkom roka 2007 bez ohľadu na okolnosť, či títo mali voči žalobcom nedoplatky alebo nie. Producenti ŽVP boli následne objektívnymi okolnosťami tlačení do zmluvného vzťahu so spoločnosťou ASANÁCIA, ktorá bola ochotná poskytovať služby, predtým vykonávané žalobcami. Predmetné zistenia vyplývajú z odpovedí významnej časti (podľa množstva produkovaného ŽVP) producentov ŽVP na otázky položené správnym orgánom. Podľa názoru krajského súdu, forma skúmania žalovaného, (t. j. dopyty na relevantných producentov) bola zvolená v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a vyhovovala určenému cieľu. Krajský súd posudzoval aj zmeny podľa § 4 ods. 1 ZOHS a dospel k záveru, že konanie žalobcov na relevantnom trhu veterinárnej asanácie na území SR je dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ZOHS. Poukázal na to, že spolupráca medzi konkurentmi na trhu nie je vylúčená, avšak musí ísť o spoluprácu, ktorá nemá negatívny dopad na producentov ŽVP.

Krajský súd porovnával situáciu pred rokom 2007 a po roku 2007 a na základe odpovedí jednotlivých producentov ŽVP, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a zároveň podliehajú obchodnému tajomstvu, mal za preukázané, že dohodnuté správanie a spolupráca VAS a N-ADOVA a nevyhnutnosť producentov vstupovať do zmluvných vzťahov s personálne a ekonomicky prepojenou spoločnosťou ASANÁCIA, nahradilo pôvodný stav na trhu. Pred posudzovanou dohodou boli podľa názoru krajského súdu podnikatelia v statuse konkurentov a producenti ŽVP mali možnosť výberu kafilerickej spoločnosti na spracovanie ŽVP s možnosťou výberu cenových a zmluvných podmienok. Ak na trhu existujú konkurenti a konkurenčný tlak, ceny sú výrazne nižšie, ako keď ich výška je výsledkom dohody konkurentov. Avšak z administratívneho spisu, ako aj z nových zmlúv a z vyjadrení producentov ŽVP, jednoznačne vyplýva, že spoločné nastavenie cenových a ostatných zmluvných podmienok bolo v neprospech producentov. Týmto konaním bol podľa názoru krajského súdu eliminovaný akýkoľvek súťažný tlak, ktorý pred posudzovanou dohodou na seba oba subjekty vyvíjali. K námietke o neprimeranosti uloženej pokuty krajský súd uviedol, že žalovaný pri určení jej výšky postupoval v zmysle zákonných kritérií v súlade s § 3 ods. 4 Správneho poriadku a § 38 ods. 1, 4 a 10 ZOHS, podľa ktorého úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 10 000,- Sk alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 10 000 000,-Sk. Predchádzajúcim uzavretým účtovným obdobím je rok predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku. Krajský súd zopakoval, že úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení ZOHS, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný považoval konanie žalobcov za závažné porušenie ZOHS, avšak vzal do úvahy, že sa jedná o špecifický trh s nízkou ekonomickou hodnotou, ktorého význam z hľadiska nadväzujúcich trhov je malý a dopad konania na trh je obmedzený. Reálne zvýšenie cien za asanáciu nebolo preukázané, efekty praktiky sa nepreniesli na iné trhy a nedošlo teda k významnému poškodeniu spotrebiteľov. Preto podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kritérium závažnosti stanovené úradom vo výške 15% považoval za neprimerané a toto znížil. Krajský súd poukázal na to, že uložená pokuta sa u oboch žalobcov pohybuje na úrovni 3 % z relevantného obratu. Nedosiahnutie majetkového prospechu nemožno podľa názoru krajského súdu považovať za poľahčujúcu okolnosť, ktorá by mala vplyv na výšku pokuty. Žalovaný nepovažoval výšku uloženej pokuty za likvidačnú, pretože podľa analýzy individuálnych ekonomických parametrov žalobcu, ktoré žalovaný preskúmal vyplýva, že tieto nevykazujú rizikový vývoj. Za predchádzajúci účtovný rok 2007 dosiahol obrat žalobcu v prvom rade 199 739 tis. Sk a žalobcu v druhom rade sumu 167 243 tis. Sk. Znížená pokuta predstavuje percentuálny podiel z obratu, ktorý je na dolnej hranici obratu oboch žalobcov a zároveň pri dolnej hranici zákonného rozpätia a nemôže mať aj v zmysle judikátu Nejvyššího správního soudu ČR č. 6 A 96/2000 likvidačný charakter. Uložená pokuta aj podľa názoru krajského súdu plní preventívnu aj represívnu funkciu, je plne v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne prihliadol pri stanovení výšky pokuty aj na dĺžku protiprávneho konania, ktoré určil na obdobie minimálne od založenia spoločnosti ASANÁCIA (VAS - ADOVA), t. j. od 30.1.2007, do vydania rozhodnutia, pričom v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom popísal postup podľa ktorého určil výšku pokuty ako i zistenie, že nemohol prihliadnuť na poľahčujúce, či priťažujúce okolnosti.

Za poľahčujúcu okolnosť nemohol považovať plnenie si povinností žalobcov, ktorí na základe požiadaviek správnych orgánov poskytovali v priebehu konania potrebné doklady, t. j. konali len to, čo im ukladá zákon. Na záver krajský súd doplnil, že výška uloženej pokuty, vzhľadom na obrat žalobcov a okolnosť, že v posudzovanom období neexistovala na trhu plnohodnotná konkurencia, schopná spracovať všetky kategórie odpadu tak, ako žalobcovia, t. j. reálne im nehrozila strata alebo zníženie dopytu po nimi poskytovanej službe, nemôže viesť k likvidácii žalobcov. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcom nepriznal náhradu trov konania, pretože nemali v konaní úspech a žalovaný na ich náhradu nemá zo zákona nárok. O vrátení preplatku súdneho poplatku žalobcovi v prvom rade krajský súd rozhodol podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia a žiadali prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa.

Žalobca v prvom rade vo svojom odvolaní predovšetkým namietal podľa jeho názoru nesprávny záver krajského súdu, že žalobcovia ekonomicky a personálne ovládli spoločnosť ASANÁCIA a že on sám bol pripravený kedykoľvek uzatvoriť zmluvu s producentmi ŽVP aj po vzniku spoločnosti ASANÁCIA. Ďalej namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by on, alebo žalobca v druhom rade odmietli uzatvoriť s konkrétnym producentom ŽVP zmluvu a tvrdil, že výpovede boli zasielané len producentom, ktorí porušovali svoje zmluvné povinnosti. Celé dokazovanie bolo podľa jeho názoru postavené na tom, ako situáciu vnímali jednotliví producenti a nie ako túto vnímali samotní žalobcovia. Žalovaný podľa jeho názoru prijal závery na základe dotazníkov, ktoré nemajú charakter dôkazu a navyše neskúmal zmluvné vzťahy všetkých producentov ŽVP. Žalobca v prvom rade taktiež namietal závery krajského súdu o náraste cien, pretože samotný krajský súd si v napadnutom rozsudku protirečí a tvrdil, že cena nebola stanovovaná jednotne, ale ako výsledok rokovania s producentom ŽVP. Žalobca v prvom rade poukázal ďalej na tú skutočnosť, že záver krajského súdu o neexistencii žiadnej inej spoločnosti s kapacitou a technickým vybavením, ktoré by mohlo konkurovať žalobcom nie je správny, nakoľko na Slovensku existujú ďalší podnikatelia s rovnakým oprávnením ako žalobcovia. Napokon žalobca v prvom rade namietal, že žalovaný nesprávne vymedzil relevantný trh, keďže viacerí producenti ŽVP likvidujú v zahraničných kafilériách, respektíve boli oslovení maďarskými kafilériami a uložená pokuta je neprimeraná vzhľadom na jeho súčasnú ekonomickú situáciu.

Žalobca v druhom rade vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd opätovne nevyhodnotil všetky dôkazné prostriedky a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol, prečo nepovažuje za dôvodnú jeho argumentáciu a prečo práve námietky žalovaného považoval za opodstatnené a tiež podľa jeho názoru krajský súd nesprávne zistil, že Ing. Eugen Árvay bol jediným spoločníkom žalobcu v prvom rade. Tvrdil, že ani on, ani žalobca v prvom rade sa nepodieľali na založení spoločnosti ASANÁCIA a nemali rovnaké oprávnenie na výkon asanačnej činnosti a krajský súd sa nevysporiadal so stanoviskami úradu zo dňa 01.10.2009 a 03.11.2009, podľa ktorých nevznikla postupom žalobcov a spoločnosti ASANÁCIA koncentrácia a ani nedošlo k inému porušeniu ZOHS. Ďalej tvrdil, že postupom žalobcov nebolo obmedzené uzatváranie zmlúv o likvidácii ŽVP a zároveň producenti ŽVP ani nemuseli mať zmluvy uzatvorené, nakoľko sami rozhodovali, ku ktorému kafilerickému zariadeniu má spoločnosť ASANÁCIA dodať ŽVP, pričom on sám likvidoval ŽVP za iné ceny ako žalobca v prvom rade. Poukázal na to, že žalovaný oslovil len 48 producentov z celkového počtu 1723, žalovaný, ako aj krajský súd, sa nedôvodne opierajú o podnet Slovenského mäsiarskeho zväzu a krajský súd nevzal do úvahy, že v rokoch 2001 až 2004 bola činnosť asanácie dotovaná štátom. Na záver podobne, ako žalobca v prvom rade, namietal nezákonnosť resp. „zvláštnosť“ získania dôkazov správnymi orgánmi prostredníctvom dotazníkov, nesprávnu definíciu relevantného trhu, keď zo strany žalovaného neboli zisťované aj odlišnosti cien a obchodných podmienok iných kafilérií z Poľska,Českej republiky, Maďarska, protirečivosť hodnotenia závažnosti konania, skutočný dôvod vypovedávania zmlúv s producentmi ŽVP (nie z dôvodu dohody, ale z dôvodu ukončovania podnikateľskej činnosti) a napokon aj jednostrannosť posudzovania dohody len z pohľadu producentov ŽVP a nie aj z pohľadu žalobcov.

Žalovaný vo vyjadreniach k odvolaniam žalobcov z 24. marca 2014 uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom rozsudku krajského súdu a námietky žalobcov považuje za neopodstatnené. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom poukázal na svoje vyjadrenia k žalobám, k odvolaniam žalobcov voči predchádzajúcim rozhodnutiam krajského súdu ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžhpu/1/2011 z 29. februára 2012 a sp. zn. 2Sžhpu/2/2012 z 1. augusta 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolaní podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolania žalobcov nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. mája 2015 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podľa § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka, zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Podľa ods. 2 nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 139/2004, čl. 9, bod 7, geografický referenčný trh je vymedzený územím, na ktorom sa účastníci koncentrácie podieľajú na ponuke a dopyte výrobkov alebo služieb, na ktorom sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktoré môže byť odlíšené od susedných území, predovšetkým z dôvodu, že podmienky hospodárskej súťaže sú na týchto územiach zjavne odlišné. Toto hodnotenie zohľadňuje predovšetkým povahu a vlastnosti príslušných výrobkov alebo služieb, existenciu bariér vstupu na trh alebo spotrebiteľských preferencií, zjavné rozdiely v trhových podieloch podnikov medzi príslušným územím a susednými územiami alebo podstatné cenové rozdiely.

Podľa § 3 ods. 3 ZOHS účinného v rozhodnom čase, relevantným trhom je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. Podľa ods. 4 tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. Podľa ods. 6 priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.

Podľa nariadenia Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, môžu členské štáty na svojom území vykonávať vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú alebo postihujú konania nečestnej obchodnej praxe nezávisle na tom, či sú jednostranné alebo dohodnuté zmluvne. Také predpisy sledujú špecifický cieľ, bez ohľadu na skutočný alebo predpokladaný vplyv takýchto konaní na hospodársku súťaž na trhu. Toto je osobitne prípad predpisov, ktoré zakazujú stanovovať obchodným partnerom podmienky alebo vyžadovať, alebo sa pokúšať vyžadovať od nich podmienky a protislužby, ktoré sú neoprávnené, neprimerané alebo neuvážené.

Podľa § 4 ods. 1 ZOHS účinného v rozhodnom čase, dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž") sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 písm. a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania. Podľa ods. 2 písm. c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia. Podľa ods. 3 písm. a) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.

Podľa § 6 ods. 1 ZOHS zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré obsahujú obdobný druh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel presahuje 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.

Podľa ods. 3 zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva, neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody, neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

Podľa § 6 ods. 7 podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa ods. 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní. Podľa § 38 ods. 1 úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. Podľa ods. 4 predchádzajúcim uzavretým účtovným obdobím podľa odseku 1 je rok predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku. Podľa ods. 10 úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu 5b) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

V predmetnom prípade sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktorými im boli uložené sankcie z dôvodu, že svojim konaním porušili § 4 ods. 1 a 3 ZOHS, keďže uzavreli dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž, ktorá je zakázaná.

Vo svojich odvolaniach žalobcovia predovšetkým zhodne namietali, že k uzavretiu takejto dohody nedošlo. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že už v uznesení sp. zn. 2Sžhpu/2/2012 z 1. augusta 2013 najvyšší súd dospel k záveru, že:“...S prihliadnutím na uvedené ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa odvolací súd stotožňuje so žalovaným, že vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania zabezpečené v správnom konaní, došlo spoločným postupom a konaním žalobcov 1/, 2/ k dohode obmedzujúcej súťaž na trhu veterinárnej asanácie. V danom prípade je nesporné, že na základe dohody žalobcov došlo k založeniu nového subjektu a to obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., Trebostovo, ktorá bola založená na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 30. januára 2007. Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je zjavné, že zakladateľmi obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o. a uvedenými spoločníkmi tejto spoločnosti boli MVDr. Jozef Orčík, ktorý je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti VAS, s.r.o., ktorý sa podieľal peňažným vkladom 60% na základnom imaní založenej spoločnosti, a Ing. Eugen Árvay, ktorý je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti N-ADOVA, spol. s r.o., ktorý sa podieľal na založení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o. peňažným vkladom 40% na jej základnom imaní. Z týchto skutočností mal preto Najvyšší súd SR nesporne za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ nielen personálne ale i ekonomicky ovládli novozaložený subjekt Asanácia, s.r.o.. Je síce pravdou, že žalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť i po založení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., avšak už iba ako zmluvní spracovatelia obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., pretože nové zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa týkajú veterinárnej asanácie týchto produktov, mohli byť už uzavreté iba so subjektom Asanácia, s.r.o.. Týmto konaním žalobcov došlo na trhu veterinárnej asanácie následne k vylúčeniu hospodárskej súťaže a nesporne k vylúčeniu cenovej konkurencie. Taktiež v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou skutočnosťou otázka, že producenti vedľajších živočíšnych produktov týkajúcich sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým možnosť výberu medzi dvoma subjektmi a to medzi žalobcami 1/, 2/, ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov zabezpečených žalovaným, poskytovali svoje služby za konkurenčných podmienok. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené autonómne rozhodovanie žalobcov 1/, 2/ ako konkurenčných subjektov bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho ostal na trhu iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších živočíšnych produktov mohli uzatvoriť nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť Asanácia, s.r.o.. V dôsledku týchto skutočností odvolací súd sa na rozdiel od krajského súdu domnieva a je toho názoru, že žalobcovia mali vplyv a možnosť pôsobiť na celkovú normotvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým producentom vedľajších živočíšnych produktov...“.

Senát najvyššieho súdu sa ani v prejednávanom prípade nemá dôvod od uvedeného názoru odkloniť, pretože aj v tomto konaní považoval za preukázané, že žalobcovia pôvodne boli konkurentmi, mali medzi sebou kontakty, a to prinajmenšom prostredníctvom svojich konateľov, ktorí koordinovali pôsobenie žalobcov na trhu prostredníctvom spoločnosti ASANÁCIA, v prvom štvrťroku 2007 prišlo u oboch žalobcov k zmenám zmluvných vzťahov s producentmi ŽVP, pričom ako poskytovateľ služby boli obaja žalobcovia nahradení spoločnosťou ASANÁCIA, v prvom štvrťroku 2007 prišlo k zmenám cenových podmienok tak, že sa ceny zvýšili a napokon samotní žalobcovia nepopierajú, že zmena zmluvných podmienok súvisela so vzájomnými kontaktmi.

Pokiaľ žalobcovia namietali, že spoločnosť ASANÁCIA bola pôvodne založená fyzickými osobami, a nie nimi priamo, odvolací súd poukazuje na to, že nebolo rozhodujúce, kto bol formálne zakladateľom tejtospoločnosti, ale rozhodujúcou je tá skutočnosť, že jej činnosť bola riadená konateľmi pôvodne si konkurujúcich žalobcov a smerovala ku koordinácii správania sa žalobcov na relevantnom trhu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ASANÁCIA vyplýva, že v čase od 9.3.2007 do 30.4.2008 boli spoločníkmi tejto spoločnosti iba Ing. Eugen Árvay a MVDr. Jozef Orčík, ktorí boli zároveň jedinými konateľmi tohto subjektu. V spoločnosti VAS bol v tomto období jediným konateľom MVDr. Jozef Orčík a jej spoločníkmi bol MVDr. Jozef Orčík a spoločnosť VAS TRADE s r. o.. Jediným spoločníkom VAS TRADE s r. o. od 4.1.2007 do 31.12.2007 bol MVDr. Jozef Orčík, ktorý bol zároveň jedným z dvoch konateľov. Druhým konateľom v tomto období bola Ing. Alexandra Krajčiová Orčíková, pričom každý z konateľov mohol za spoločnosť konať samostatne. Táto spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou VAS a k 31.12.2007 bola vymazaná z obchodného registra. V spoločnosti N-ADOVA bol v tomto období Ing. Eugen Árvay jedným z piatich spoločníkov a jediným konateľom (od 21.10.2001 až doteraz). Z uvedeného je zrejmé, že personálne prepojenie medzi spoločnosťami nepochybne existovalo. Pri posúdení zodpovednosti za porušenie zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, po vzniku spoločnosti ASANÁCIA, nie je podstatné, či producenti ŽVP mali, alebo nemali právnu možnosť na uzatváranie zmlúv priamo so žalobcami, pretože žalobcovia sami odkazovali producentov ŽVP na uzatvorenie zmlúv so spoločnosťou ASANÁCIA a svoj postup voči producentom ŽVP koordinovali, nakoľko v súvislosti s uzatváraním nových zmlúv so svojimi bývalými obchodnými partnermi zostali obidvaja pasívni.

Ďalej žalobcovia zhodne namietali, že krajský súd si v rozsudku protirečí, keď na jednej strane uvádza, že došlo k značnému nárastu cien a na druhej strane tvrdí, že k nárastu cien nedošlo. K tomuto považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že krajský súd sa v súvislosti s nárastom cien nevyjadroval protirečivo, ale v prvom prípade vychádzal z vyjadrení producentov ŽVP a v druhom citoval z rozhodnutia úradu. Pokiaľ ide o samotné zvýšenie cien, žalobca v prvom rade tvrdil, že k zvýšeniu cien nedošlo, a preto prichádzalo do úvahy použitie výnimky uvedenej v § 6 ods. 3 ZOHS a žalobca v druhom rade namietal, že likvidoval ŽVP za iné ceny ako žalobca v prvom rade, pričom však neuviedol, v ktorom období. K tvrdeniu žalobcu v prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre uplatnenie výnimky uvedenej v § 6 ods. 3 ZOHS je potrebné splnenie všetkých štyroch tam uvedených podmienok kumulatívne k čomu evidentne nedošlo. K tvrdeniu žalobcu v druhom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v rozhodnom období, keď likvidáciu ŽVP, vykonávanú pôvodne žalobcami, zabezpečovala ASANÁCIA, boli ceny fakturované žalobcami irelevantné, pretože odmenu za likvidáciu fakturovala ASANÁCIA bez ohľadu na to, kde boli ŽVP likvidované.

Pokiaľ žalobca v prvom rade v odvolaní tvrdil, že producenti ŽVP nepravdivo uviedli, že ASANÁCIA bola v rozhodnom období jedinou kafilériou, ktorej mohli ŽVP dodávať a toto svoje tvrdenie opiera o predložené zmluvy uzatvorené so slovenskými producentmi, odvolací súd upozorňuje na to, že tieto zmluvy boli uzatvorené až v rokoch 2009 a neskôr, t. j. s rozhodným obdobím nemajú žiadnu súvislosť. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v predmetnom období na trhu nepôsobil subjekt s porovnateľnou kapacitou, technológiou a rozsahom služieb ako žalobcovia.

Žalobcovia tiež namietali, že úrad oslovil nedostatočný počet producentov ŽVP (len 48 z celkového poštu 1723). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ dohoda alebo zosúladený postup medzi podnikateľmi má za cieľ alebo za následok zmeny štruktúry trhu (zmena cien, zmena dodávateľsko-odberateľských vzťahov), takáto koordinácia na úkor odberateľov alebo dodávateľov predstavuje dohodu obmedzujúcu súťaž v zmysle § 4 ZOHS. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že podnikatelia boli postihnutí pre narušenie konkurenčného prostredia i v takom prípade, kedy sa koordinácia konania na trhu týkala iba jedného podnikateľa (napr. rozsudok SD EÚ vo veci C-68/12 Slovenská sporiteľňa). Z uvedeného vyplýva, že nie je rozhodujúci počet producentov, ktorých úrad oslovil. Navyše zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom vyplýva, že úrad oslovil nielen najvýznamnejšíchproducentov ŽVP, ale aj menších producentov, z rôznych geografických oblastí.

Z ostatných námietok uvádzaných v odvolaniach žalobcov považoval odvolací súd za relevantné len tie, ktorými žalobcovia spochybňovali správne určenie relevantného trhu a primeranosť uložených sankcií.

Pokiaľ ide o určenie relevantného trhu, v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu patrí vecné preskúmanie konania podnikateľov v rámci hospodárskej súťaže do pôsobnosti žalovaného, pričom súd posudzuje podľa § 245 ods. 2 OSP najmä to, či správne uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolací súd zdôrazňuje, že definovanie relevantného trhu umožňuje stanoviť trhové podiely, čo môže slúžiť na preskúmanie, či ide o dohodu menšieho významu, resp. či má dohoda podstatný vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Na rozdiel od zneužívania dominantného postavenia, kedy veľkosť trhového podielu môže viesť k posúdeniu naplnenia skutkovej podstaty, v prípade ako je tento, t. j. v prípade dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ZOHS nie je trhový podiel relevantný, pretože skutková podstata je naplnená samotným uzavretím dohody, ktorou dôjde k priamemu alebo nepriamemu určeniu cien, obmedzeniu výroby a odbytu resp. rozdeleniu trhu. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali rozšírenia priestorového vymedzenia relevantného trhu aj na územie okolitých štátov, odvolací súd poukazuje na to, že v rozhodnom období neboli podľa zistenia úradu podmienky v oblasti tovarového relevantného obratu veterinárnej asanácie vo vzťahu Slovensko a okolité štáty porovnateľné. Z tohto dôvodu úrad správne priestorovo vymedzil relevantný trh len na územie Slovenska. Navyše, aj podľa názoru odvolacieho súdu rozšírenie priestorového relevantného trhu aj na územie susedných štátov by nijako nemohlo zlepšiť postavenie žalobcov. Za istých okolností by práve naopak mohlo ich situáciu zhoršiť. Existencia alebo neexistencia alternatívy nie je pri posúdení, či určité konanie bolo alebo nebolo dohodou obmedzujúcou súťaž, určujúca, nakoľko existencia takejto dohody bola preukázaná.

K výške uložených sankcií považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tieto boli uložené v zmysle zákona, riadne odôvodnené a primerané skutkovým okolnostiam, čo zohľadnil v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, ktorý pôvodné sankcie uložené prvostupňovým správnym orgánom obom žalobcom znížil o viac ako polovicu. Pokiaľ žalobca v prvom rade namietal, že uložená sankcia je neprimeraná vzhľadom na jeho súčasnú ekonomickú situáciu, odvolací súd dáva do pozornosti, že pri ukladaní pokuty správny orgán vychádzal z ekonomickej situácie podnikateľa v rozhodnom čase a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že súdny prieskum sa uskutočňuje až s odstupom času, nakoľko aj pre súd je rozhodujúci skutkový stav ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Na záver považuje odvolací súd za vhodné vyjadriť sa aj k námietkam žalobcu v prvom rade pokiaľ ide o jeho žiadosti o vyjadrenie úradu podľa § 6 ods. 7 ZOHS. Ako vyplýva zo spisového materiálu, listy úradu z 1.10.2009 a 3.11.2009 podľa obsahu časovo nesúvisia s konaním žalobcov, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, nakoľko sa týkali posúdenia budúceho správania žalobcov a spol. ASANÁCIA až v roku 2009. Navyše, úrad preskúmaval budúce konanie žalobcov tak, ako bolo opísané v žiadosti o stanovisko, z ktorej vyplýva, že budúce možné konanie bolo opísané ako by malo ísť o koncentráciu. Úrad sa preto vo svojich odpovediach nevyjadroval k možnej dohode obmedzujúcej súťaž a jeho stanoviská nemožno považovať za schválenie postupu žalobcov.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnýminámietkami uvedenými v žalobách. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcov, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými žalobcovia v odvolaniach spochybňujú predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobcovia namietali už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniam žalobcov nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcom nepriznal ich náhradu, pretože neboli v odvolacom konaní úspešní a žalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.