ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: VENAS, a.s., IČO: 36 206 270, Sekčovská 54, Prešov, zastúpená advokátom: JUDr. Slavomír Kučmáš, Advokátska kancelária, so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. februára 2015 č. 02/30745/15/RR, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/44/2015 - 72 zo dňa 19.5.2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/44/2015-72 zo dňa 19. mája 2016 potvrdzuje.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Napadnutým rozsudkom zo dňa 19.5.2016 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len „krajský súd") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmanie rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 45 ods. 1 prvá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 25, Bratislava č. 0060/2014/E-ZK z 09.10.2014, ktorým bol podľa § 14 ods. 4 zák. č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj len „zákon o regulácii") zamietnutý návrh ceny o schválení ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2011 pre regulovaný subjekt VENAS, a.s. doručený dňa 31.1.2011.
II. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho úlohou bolo posúdenie, či žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v danej veci postupovali v súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z., zákonom č. 309/2009 Z.z., ale aj v súlade s právom Európskej únie, pretože je súčasťou práva aplikovateľného aj na území Slovenskej republiky a to predovšetkým so Smernicou č. 2004/8/ES Európskeho parlamentu aRady z 11.02.2004, Smernicou č. 2009/28/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.04.2009, ako aj Rozhodnutím Komisie z 21.12.2006, ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní Smernice č. 2004/8/ES (2007/74/ES).
Žalobca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dňa 31.01.2011 doručil návrh ceny na výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla pre rok 2011. Žalobca uviedol, že používa pri výrobe elektriny kombinovanou výrobou v spaľovacom motore a to jednak okrem paliva rastlinný olej (70 %) aj palivo motorová nafta (30 %). Palivo rastlinný olej sa zaraďuje medzi vykurovacie oleje a palivo motorová nafta nie, pretože motorová nafta nie je fosílnym palivom z hľadiska posudzovania splnenia podmienok podpory pre elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca bol vyzvaný na doplnenie svojho návrhu ceny, v stanovej lehote žalobca návrh nedoplnil v takom rozsahu v akom bol vyzvaný, a preto prvostupňový správny orgán jeho návrh na cenu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla pre rok 2011 zamietol. V § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. sa stanovuje, že podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje doplatkom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 tohto zákona má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny upravenej podľa § 3 ods. 4 aj v tom prípade, že si právo na odber podľa písm. b) neuplatňuje.
Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je upravená aj vo Vyhláške č. 599/2009 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorá vo svojich prílohách vypočítavá typy podporovanej technológie kombinovanej výroby medzi ktorými sa nachádza spaľovací motor. V prílohe č. 1 uvedenej vyhlášky sa určujú hraničné a harmonizačné referenčné hodnoty na výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou s výpočtom typu technológii a v prílohe č. 2 ustanovuje spôsob výpočtu úspor primárnej energie.
Výnos č. 2/2008 stanovuje v prílohe č. 1 časti B ods. 4 cenu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorá sa určuje ako pevná cena v eurách na MWh. V jednotlivých písmenách sa uvádzajú typy technológii kombinovanej výroby a konkrétne v písm. c) v druhom bode sa určuje pevná cena elektriny v spaľovacom motore s palivom vykurovací olej. Do technológii výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré sú určené v prílohe č. 1 časti B ods. 4 písm. a) až c) Výnosu č. 2/2008 nespadá technológia výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v spaľovacom motore s palivom motorová nafta, ktorú pri výrobe používa regulovaný subjekt, t. j. žalobca. Z uvedeného dôvodu nie je možné určiť cenu podľa prílohy č. 1 časť B ods. 4, písm. c) druhého bodu Výnosu č. 2/2008 tak, ako to žiadal žalobca, nakoľko tento výnos nepodporuje technológiu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v spaľovacom motore s palivom motorová nafta (žalobca ako v návrhu uviedol, že používa pri výrobe elektriny okrem paliva rastlinný olej 70 % aj palivo motorová nafta 30 %). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré zastáva názor, že nafta (plynový olej) je využiteľná predovšetkým ako palivo a nie na vykurovacie účely a teda na samotnú naftu ako palivo používané v technológii výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v spaľovacom motore sa nevzťahuje podpora podľa Výnosu č. 2/2008.
Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podpora Slovenskej republike sa neposkytuje pre akúkoľvek technológiu výroby elektriny a akékoľvek palivo. Ceny elektriny pre jednotlivé podporované technológie výroby elektriny v zariadeniach uvedených do prevádzky v roku 2011 v súlade s § 6 zákona č. 309/2009 Z.z. ustanovoval príslušný Všeobecný záväzný právny predpis Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaný podľa zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podmienkou na uplatnenie práva na podporu doplatkov je v cenovom konaní schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku pre príslušnú technológiu výroby elektriny a ustanovené palivo.
Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu kde poukazuje na podobné chemické zloženie s vlastnosťami vykurovacieho oleja a motorovej nafty, ako aj na legislatívu Európskej únie a to Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11.02.2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte a využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica č. 94/42/EHS, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28/ES z 23.04.2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení Smernice č. 2001/77/ES a č. 2003/30/ES a Rozhodnutím Komisie 2007/74/ES z 21.12.2006, ktorým sa ustanovujú harmonizačné referenčné hodnoty samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES, pretože Smernica č. 2004/8/ES, ani Smernica č. 2009/28/ES neustanovujú pre členský štát povinnosť transpozície ustanovení o podpore výroby elektriny s palivom nafta, alebo ustanovení, ktoré by záväzne stotožňovali palivo nafta s vykurovacím olejom. Rozhodnutie Komisie 2007/74/ES kde sa v prílohe č. 1 v tabuľke „harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny (podľa článku 1)" uvádza ako typ paliva plynový olej a priraďujú sa k nemu aj referenčné hodnoty právne však nezaväzuje členský štát na to, aby táto úprava bola transponovaná vo Všeobecne záväznom právnom predpise každého členského štátu. V uvedenom rozhodnutí nie je stanovená povinnosť členského štátu aplikovať uvedené typy palív do vnútroštátneho práva. Preto úradu ako orgánu štátnej správy nevyplýva žiadna povinnosť zaradiť naftu (plynový olej) do rovnakej kategórie ako vykurovacie oleje a podporovať výrobu elektriny z nej doplatkom. Totiž technológia výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v spaľovacom motore s palivom motorová nafta nie je v zmysle prílohy č. 1 časti A a B Výnosu č. 2/2008 podporovaná doplatkom, pričom nerozhoduje veľkosť podielu paliva motorová nafta na celkovom množstve paliva použitého pri výrobe elektriny. Napokon súd považuje za potrebné uviesť, že produkty vykurovací olej a motorová nafta sa od seba líšia aj niektorými fyzikálno-chemickými vlastnosťami, napr. hustota, samovznietenie, obsah síry. Kombinovaná nomenklatúra podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23.07.1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku jednoznačne rozlišuje naftu (KN 2710 1943) a vykurovací olej. Preto len samotná podobnosť vlastnosti nafty ako paliva, ktoré sa najviac podoba ľahkému vykurovaciemu oleju nie je ešte dôvodom na určenie ceny podľa žiadanej kategórie. Nafta (plynový olej) je využiteľná predovšetkým ako palivo a nie na vykurovacie účely.
V danom prípade, žalobca napriek písomnej výzve neodstránil nedostatky svojho návrhu ceny výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla pre rok 2011 a pri výrobe trval na použití rastlinného oleja a motorovej nafty. Keďže ide v zmysle zákona o regulácii o neodstrániteľný nedostatok návrhu ceny, správne postupoval prvostupňový správny orgán, ak návrh žalobcu podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. (o regulácii v sieťových odvetviach) zamietol.
III. Žalobca v podanom odvolaní (so zmätočným poukazom na § 365 ods. 1 CSP) namietal proti rozsudku krajského súdu, že bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom a na základe nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov.
S poukazom na základné princípy aplikácie európskeho práva (záväznosť smernice pre členský štát, ktorému je určená, nediskriminácia...) namietal, že výklad zákona použitý krajským súdom a jeho záver o neexistencii povinnosti transpozície ustanovení o podpore výroby elektriny s palivom nafta nebol súladný s účelmi Smernice č. 2004/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 11.2.2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a Smernice č. 2009/28/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.4.2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnako považoval za nesprávny záver, že Rozhodnutie komisie z 21.12.2006 ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice č. 2004/8/ES nezaväzuje členský štát na transpozíciu tejto právnej úpravy. Vzhľadom na to, že sa jedná o rozhodnutie adresované členským štátom, po splnení všetkých ostatnýchpodmienok považoval za dôvodné domáhať sa jeho priamej aplikovateľnosti.
Bez ohľadu na to, že Výnos č. 2/2008 stanovujúci cenu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v prílohe č.1 časť B technológiou v spaľovacom motore neuvádzal ako palivo motorovú naftu trval na dôvodnosti aplikácie ceny určenej pre technológiu spaľovacieho motora s palivom vykurovací olej, vzhľadom na prakticky rovnaký charakter a zloženie oboch palív. V tejto súvislosti poukázal na článok 11 písm. b) Smernice 2004/8/ES o stanovovaní pravidiel a postupov definujúcich rámcové podmienky pre kogeneráciu na vnútornom trhu s energiou, a záväznosť referenčných hodnôt v rozhodnutí Komisie 2007/74/ES, ktoré zahŕňa do jednej kategórie plynové oleje (motorová nafta) aj vykurovacie oleje. Zotrvával na argumentácii uvedenej v žalobe o tom, že nezahrnutie motorovej nafty do úpravy, umožňujúcej dodávanie elektriny vyrobenej (aj) jej spaľovaním za dotovanú cenu je neobjektívnou a diskriminačnou úpravou, v rozpore s právom Európskej únie.
IV. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich vyjadreniach a stotožnil sa s právnym názorom na ktorom bolo založené rozhodnutie krajského súdu a žiadal jeho potvrdenie.
Nesúhlasil s tým, že by existovala povinnosť, aby štát v cenovom konaní podporil cenou elektriny aj výrobu elektriny s palivom motorová nafta, ktorú žalobca účelovo stotožňuje s podporovaným vykurovacím olejom. Smernica 2004/8/ES, smernica 2009/8/ES ani rozhodnutie Komisie 2007/74/ES neustanovujú povinnosť pre členský štát podporovať výrobu elektriny z paliva motorová nafta. Tieto predpisy neobsahujú ustanovenia o podpore výroby elektriny s použitím fosílnych palív používaných v doprave, napríklad motorovej nafty alebo motorového benzínu. Zdôraznil význam a kompetencie národných systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov v zmysle ustanovení ods. 28 preambuly smernice 2009/28/ES a ods. 6 preambuly smernice 2009/72/ES.
V. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa § 491 SSP (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu a skutočnosť, že v rozsudku vyhlásenom dňa 19.5.2016 bol účastník poučený o možnosti podať odvolanie podľa úpravy OSP v 15 dňovej lehote, najvyšší súd vo veci konal ako súd odvolací, bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo vzhľadom na doručovanie rozsudku krajského súdu včas podané dňa 2.9.2016, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
VI. V prejednávanej veci žalobca spochybňoval zákonnosť postupu žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu ceny výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (regulovaný subjekt) pre rok 2011, keď základným dôvodom bola skutočnosť, že žalobca používa pri výrobe elektriny v spaľovacom motore zmes paliva zloženú zo 70 % rastlinného oleja a 30 % motorovej nafty. Podľa platnej právnej úpravy je síce prípustné používať v spaľovacom motore aj zmes vykurovacích olejov, pričom v danom prípade je vykurovacím olejom rastlinný olej, motorová nafta sa však medzi vykurovacie oleje nezaraďuje, preto zmes paliva tvorená aj motorovou naftou nemôže byť uznaná ako palivo na účely výroby elektriny spĺňajúcej podmienky podpory pre elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa zákona 309/2009 Z.z..
Žalobca v podanej žalobe nespochybňoval súlad posúdenia veci s vnútroštátnou právnou úpravou. Namietal však, že táto nie je súladná s právnou úpravou Európskej únie, nerešpektuje povinnosť transpozície relevantných smerníc ani viazanosť štátu rozhodnutím Komisie z 21.12.2006 ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice č. 2004/8/ES. Rovnako namietal, že v súlade so základnými princípmi aplikácie európskeho práva by na účely posudzovania splnenia podmienok podpory mala byť motorová nafta (plynový olej) vzhľadom na podobnosť charakteristických znakov posudzovaná rovnakým spôsobom ako vykurovací olej.
Krajský súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal všetkými žalobnými dôvodmi a právne sa s nimi vysporiadal. Vzhľadom na to, že najvyšší súd sa s jeho vyhodnotením stotožňuje, je nadbytočné túto právnu argumentáciu opakovať.
Len na doplnenie a upresnenie poukazuje na nasledovné skutočnosti relevantné pre záver o správnosti napadnutého rozsudku a nedôvodnosti podaného odvolania:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004, o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS, bola transponovaná do Nariadení vlády č. 79/2006 Z.z., 69/2006 Z.z., zákona č. 309/2009 Z.z., vyhlášky č. 599/2009 Z.z.
Podľa bodu 14 Preambuly aby sa zabezpečilo, že podpora kogenerácie v kontexte tejto smernice je založená na dopyte po využiteľnom teple a úsporách primárnej energie, je potrebné stanoviť kritériá určovania a hodnotenia energetickej účinnosti výroby kogeneráciou určenej podľa základnej definície;
Podľa bodu 24 Preambuly verejná podpora by mala byť zlučiteľná s ustanoveniami metodík spoločenstva pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia [16] vrátane ustanovení, ktoré zabezpečujú, aby sa táto pomoc nekumulovala. Tieto metodiky v súčasnosti umožňujú určité typy verejnej podpory, ak je možné preukázať, že podporné opatrenia sú prospešné, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, pretožeúčinnosť premeny je zvlášť vysoká, pretože tieto opatrenia umožnia znižovať spotrebu energie, alebo preto, že výrobný proces bude menej poškodzovať životné prostredie. Táto podpora bude v niektorých prípadoch potrebná na to, aby sa ďalej využíval potenciál pre kogeneráciu, najmä aby sa zohľadnila potreba internalizácie externých nákladov;
Podľa bodu 25 Preambuly systémy verejnej podpory vytvorené na podporu kogenerácie by mali byť zamerané hlavne na podporu kogenerácie založenej na ekonomicky zdôvodnenom dopyte po teple a chladení;
Podľa bodu 32 Preambuly v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality ustanovenými v článku 5 zmluvy by mali byť na úrovni spoločenstva ustanovené všeobecné zásady vytvárajúce rámec pre podporu kogenerácie na vnútornom trhu s energiou, ale podrobná realizácia by mala byť ponechaná na členských štátoch, čo každému členskému štátu umožňuje zvoliť si režim, ktorý najlepšie zodpovedá jeho konkrétnej situácii. Táto smernica sa obmedzuje na minimum, ktoré je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a nezachádza za rámec toho, čo je na tento účel potrebné;
Podľa čl. 1, Účelom tejto smernice je zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť bezpečnosť dodávky vytvorením rámca na podporu a rozvoj vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny založenej na dopyte po využiteľnom teple a úsporách primárnej energie na vnútornom trhu s energiou pri zohľadnení osobitných národných okolností týkajúcich sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok.
Podľa čl. 4 ods. 1, Na účel určenia účinnosti kogenerácie v súlade s prílohou III Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 najneskôr do 21. februára 2006 stanoví harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla. Tieto harmonizované referenčné hodnoty účinnosti pozostávajú z matice hodnôt rozlíšených podľa príslušných faktorov vrátane roku postavenia a typov palív a musia byť založené na riadne zdokumentovanej analýze zohľadňujúcej okrem iného aj údaje z prevádzkového používania v realistických podmienkach, o cezhraničnej výmene elektriny, palivovej zmesi a klimatických podmienkach, ako aj o uplatnených kogeneračných technológiách v súlade so zásadami uvedenými v prílohe III.
Podľa čl. 5 ods. 1, Členské štáty na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti uvedených v článku 4 ods. 1 najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia týchto hodnôt zabezpečia, že pôvod elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kogeneráciou bude možné garantovať podľa objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktoré stanoví každý členský štát. Členské štáty zabezpečia, že táto záruka pôvodu elektriny umožní výrobcom preukázať, že elektrina, ktorú predávajú, je vyrobená vysokoúčinnou kogeneráciou, a že je vydaná na tento účel v nadväznosti na žiadosť od výrobcu. Podľa čl. 7 ods. 1 Členské štáty zabezpečia, aby bola podpora kogenerácii - existujúcim a budúcim jednotkám - založená na dopyte po využiteľnom teple a na úsporách primárnej energie vzhľadom na existujúce príležitosti na znižovanie dopytu po energii prostredníctvom ekonomicky realizovateľných alebo environmentálne výhodných opatrení, ako sú iné opatrenia zamerané na energetickú účinnosť.
Rozhodnutím Komisie z 21. decembra 2006 ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní Smernice Európskeho Parlamentu a Rady2004/8/ES boli určené príslušné hodnoty pre kvapalné palivo o. i Olej (plynový olej + zvyškový palivový olej)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES s transpozičnou lehotou 25.12.2009 bola transponovaná do zák. č. 492/2010 Z.z. a č.136/2011 Z.z.
Podľa bodu 55 a 56 Preambuly Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou [15] stanovuje potvrdenia o pôvode na účely preukazovania pôvodu elektriny vyrobenej z vysoko účinných zariadení kombinovanej výroby. Tieto potvrdenia o pôvode sa nemôžu používať pri oznamovaní použitia energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, pretože by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu a dvojitému oznámeniu. Samotné potvrdenia o pôvode neposkytujú právo na využívanie národných systémov podpory.
Podľa čl. 2 Vymedzenie pojmov, písm. a) Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici 2003/54/ES. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov: „energia z obnoviteľných zdrojov energie" je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;
V kontexte prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že zákon 309/2009 Z.z. relevantný pre rozhodovanie v danej veci, upravuje tak podporu obnoviteľných zdrojov energie (§ 2 ods. 1) ako aj podporu vysoko účinnej kombinovanej výroby (§ 2 ods. 2) v súlade s právnou úpravou Európskej únie, pričom podmienky týchto dvoch druhov podpory nie sú rovnaké. Rozdiel je evidentný v tom, že pri podpore vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny je v zmysle citovaných ustanovení preambuly Smernice 2004/8/ES ponechaná členským štátom v rámci voľby režimu podpory kogenerácie aj možnosť voľby podporovaných resp. nepodporovaných palív, čo vyplýva aj z ust. čl. 1, ktorý používa formuláciu „pri zohľadnení osobitných národných okolností týkajúcich sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok".
Na rozdiel od toho, Smernica 2009/28/ES v článku 2 písm. a) obsahuje striktné vymedzenie pojmu „energia z obnoviteľných zdrojov".
Pri zohľadnení vyššieuvedeného Najvyšší súd samozrejme rešpektuje argumentáciu žalobcu poukazujúcu na záväznosť smerníc a povinnosť ich aplikácie. Rovnako súhlasí aj s tým, že Rozhodnutie komisie z 21.12.2006 zaväzuje členské štáty, ktorým je adresované. V tomto kontexte, vo vzťahu k určeniu referenčných hodnôt pre palivo motorová nafta, zaväzuje tie členské štáty, ktoré sa na základe smernice 2004/8/ES rozhodli podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu tepla s použitím paliva motorová nafta.
S prihliadnutím na už zmieňované zohľadnenie „osobitných národných okolností týkajúcich sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok" a na účel smernice, nemôže byť dôvodná ani námietka diskriminácie výrobcov elektrickej energie používajúcich ako palivo motorovú naftu (plynový olej) oproti výrobcom používajúcim bežný vykurovací olej, bez ohľadu na podobnosť v ich chemickom zložení, rovnako ani námietka diskriminácie oproti výrobcom z iných členských štátov, ktoré sa rozhodli u svojich výrobcov podporovať energiu vyrobenú s použitím paliva plynový olej.
Nebola preto dôvodná námietka žalobcu, že krajský súd nerešpektoval povinnosť aplikácie smerníc pri svojom rozhodovaní, resp nevytkol pochybenie štátu v tom, že netransponoval do vnútroštátnej právnej úpravy povinnosť podpory výroby energie kogenerovaným spôsobom s palivom nafta (plynový olej). Krajský súd pri svojej rozhodovacej činnosti rešpektoval právnu úpravu Európskej únie, povinnosť aplikácie Smerníc, na rozdiel od žalobcu vychádzal z právneho názoru, že uvedené smernice neustanovujú pre členský štát povinnosť transpozície ustanovení o podpore výroby elektriny s konkrétnym druhom paliva - (plynový olej) nafta,
VII. Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že procesne neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.