UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľa): Obec S., S., XXX XX Slovenská Ves., zastúpenej: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Zoborská 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - Záver z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu č. MPVR-2015-2562 zo dňa 25. novembra 2015, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania - výzva č. MPRV-2015-1499/26595-1 zo dňa 15. decembra 2015, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 22110120518/Z02 zo dňa 16. decembra 2015, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21502157/S01 zo dňa 03.decembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/1, 2, 3/2017, 6S/10/2016-183 z 25. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.
II. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
III. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. 1. Uznesením č. k. 6S/1, 2, 3/2017, 6S/10/2016-183 z 25.01.2017 Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti 1/ Záver z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu č. MPVR-2015-2562 zo dňa 25.11.2015, 2/ Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania - výzva č. MPRV- 2015-1499/26595-1 zo dňa 15.12.2015 (ďalej len „výzva“), 3/ Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 22110120518/Z02 zo dňa 16.12.2015 (ďalej len „žiadosť“), 4/ Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21502157/S01 zo dňa 03.12.2015 (ďalej len „správa“), týkajúcich sa projektu „Rekonštrukcia Základnej školy s Materskou školou v S.“ (ďalej len „Projekt“). V súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a podmienkami Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančnéhopríspevku, žalobca (sťažovateľ) za účelom dodávky služieb na realizáciu Projektu vykonal verejné obstarávanie na predmet zákazky s názvom „Rekonštrukcia Základnej školy s Materskou školou v S.“ (ďalej len „VO“). Vyhlásenie VO žalobca vykonal v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní, a to uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 186/2009 zo dňa 29.09.2009 pod značkou 05290 - MSP (ďalej ako „Oznámenie o vyhlásení VO“).
2. Krajský súd odôvodnil svoj záver o odmietnutí žaloby tým, že materiály z vykonanej kontroly nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Podľa krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Krajský súd poukázal na právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, podľa ktorých oboznámenie a žiadosti nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V oboznámení absentuje právny vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky, pričom skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu, samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu (sťažovateľa) vrátiť finančné prostriedky, keďže oboznámením ani žiadosťami nebol zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov. 3. Z administratívneho spisu krajský súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (správa).
4. Krajský súd bol toho názoru, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. Výsledné materiály z vykonanej kontroly (1/ záver z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu, 2/ žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, 3/ žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, 4/ správa o zistenej nezrovnalosti) a postup pri ich vypracovaní podľa krajského súdu nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutiami správneho orgánu v zmysle S.s.p. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na konštatovanie Najvyššieho súdu SR, konkrétne na uznesenia sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016.
5. V odôvodnení krajský súd ďalej uviedol, že je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu bolo okrem iného podľa krajského súdu nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Správou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z.z., a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Ohľadom preskúmania žiadosti bolo nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.
6. Krajský súd sa nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených vspráve, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.
7. Záverom krajský súd uviedol, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáhal, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež krajský súd poukázal na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. h/ S.s.p.).
II. 8. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a j/ S.s.p., tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. pre jej neprípustnosť; neboli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby bez meritórneho prejednania veci súd odňal žalobcovi (sťažovateľovi) možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté uznesenie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené, vzájomne rozporné a preto nepreskúmateľné. Krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi (sťažovateľovi) uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 9. Podľa žalobcu (sťažovateľa) nemôže obstáť tvrdenie krajského súdu, že dôvody pre ktoré rozhodol bez meritórneho prejednania veci o odmietnutí žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., ani jeho argumentácia založená na názore, podľa ktorého Záver z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, Žiadosť o vrátanie finančných prostriedkov, Správa o zistenej nezrovnalosti nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu (sťažovateľa) (ďalej aj,,výsledné materiály“), resp. že nie sú individuálnym správnym aktom - rozhodnutím či opatrením správneho orgánu. Žalobca (sťažovateľ) vo svojej kasačnej sťažnosti citoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1 písm. c), § 7 ods. 1 písm. e), § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p..
10. Podľa názoru žalobcu (sťažovateľa) rozhodnutie krajského súdu spočíva v rozpore s rozhodovacou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože je založené na výklade, podľa ktorého spôsobilým predmetom preskúmania v správnom súdnictve nemôžu byť predmetné písomnosti, na základe ktorých bolo prijímateľovi nenávratného finančného príspevku z fondov Európskeho spoločenstva uložené podľa § 27a zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vrátiť poskytnutý príspevok na predmet zákazky z dôvodu zisteného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania.
11. Žalobca (sťažovateľ) nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že výsledné materiály majú informatívny charakter. Poukázal na ustanovenia § 27a ods. 1-5 zákona č. 528/2008 Z.z. Uviedol tiež, že v okolnostiach prejednávanej veci bolo vytýkané porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „Rekonštrukcia Základnej školy s Materskou školou v S.“ zistené riadiacim orgánom na základe výsledkov opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania, v rámci ktorej boli identifikované porušenia zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. Vychádzajúc z uvedených zistení riadiaci orgán vystavil pre žalobcu (sťažovateľa) Správu o zistenej nezrovnalosti spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov a žalobcu (sťažovateľa) vyzval na vrátenie poskytnutého finančného príspevku, resp. jeho časti vo výške 25 % z hodnoty výdavkov deklarovaných v rámci uvedeného verejného obstarávania. Následkom kontroly pravidiel a postupov, verejného obstarávania je obligatórny postup riadiaceho orgánu podľa § 27a zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Ako vyplýva z § 27a zák. č. 528/2008 Z.z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Vzmysle § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z., ak bolo na základe podnetu riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán (ex offo) rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).
12. Obdobne podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov platí, že ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy riadiaceho orgánu podľa odseku 4 vydanej v nadväznosti na zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole Úradu pre verejné obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok VO, riadiaci orgán (ex offo) rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo vyzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Z ust. § 27a ods. 3 a 5 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov je teda podľa žalobcu (sťažovateľa) zrejmé, že ak riadiaci orgán bezvýsledne vyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho časti a boli zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je povinný ex offo a bez možnosti použitia akejkoľvek úvahy či moderácie rozhodnúť o vrátení až 1,5 násobku sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve na vrátenie finančného príspevku, t. j. o vrátení až 150 % sumy korekcie uvedenej vo výzve na vrátenie finančného príspevku alebo jeho časti.
13. Podľa žalobcu (sťažovateľa) sú preto Záver z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ako aj Správa o zistenej nezrovnalosti, na základe ktorých bola žalobcovi uložená korekcia podľa § 27a ods. 1, resp. § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z.z. spočívajúca v povinnosti vrátiť finančnú hodnotu časti poskytnutého finančného príspevku, a to 25 % korekcia z hodnoty výdavkov verejného obstarávania, sú preto nepochybne individuálnymi správnymi aktmi - rozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu (sťažovateľa), na ich základe môže byť žalobca (sťažovateľ) ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Uvedené opatrenia bezpochyby môžu mať za následok vznik ujmy na subjektívnych právach žalobcu (sťažovateľa).
14. Žalobca (sťažovateľ) ďalej uviedol, že týmito správnymi aktmi a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu bol priamo ukrátený na svojich právach. Uvedené výsledné materiály ukladajú žalobcovi (sťažovateľovi) povinnosť vrátiť časť nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „NFP“) v rozpore s právoplatným Rozhodnutím o schválení NFP a Zmluvou o poskytnutí NFP, čím neoprávnene zasahujú do nadobudnutých práv žalobcu (sťažovateľa) a jeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, na ktoré žalobcovi (sťažovateľovi) vznikol nárok v súlade s § 12 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. Na základe Rozhodnutia o schválení NFP a v súlade so Zmluvou o NFP v znení jej dodatkov bolo žalobcovi (sťažovateľovi) priznané právo na nenávratný finančný príspevok vo výške 1.056.642,40,- EUR. Neoprávneným uložením korekcie (opravy) vo výške 25 % z hodnoty výdavkov predmetného verejného obstarávania, bola žalobcovi (sťažovateľovi) časť priznaného nenávratného finančného príspevku jednostranne zrušená (odňatá). Tieto správne akty sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu (sťažovateľa), vo vzťahu k žalobcovi (sťažovateľovi) majú autoritatívnu povahu, navyše osobitné predpisy, najmä zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v § 27a predmetného zákona, s nimi spájajú právne účinky. Právo žalobcu (sťažovateľa) je týmito správnymi aktmi priamo dotknuté tiež tým, že v prípade, ak žalobca (sťažovateľ) ako prijímateľ na ich základe nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, riadiaci orgán v zmysle § 27a ods. 3, resp. § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. obligatórne rozhodne o vrátení až jeden a pol násobku (150 %) sumy uvedenej v týchto správnych aktoch - takéto právoplatné rozhodnutie by bolo exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanievoči žalobcovi (sťažovateľovi). Predmetné správne akty zasahujú do nadobudnutých práv žalobcu (sťažovateľa) a jeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. Ich dôsledkom je zrušenie a vrátenie časti právoplatne priznaného nenávratného finančného príspevku a možný sankčný postih v prípade, ak žalobca (sťažovateľ) k vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi.
15. Žalobou napadnuté výsledné materiály podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu (sťažovateľa), ide o správne akty vydané orgánom verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu (sťažovateľa), resp. ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu (sťažovateľa) priamo dotknuté. Ide o správne akty orgánu verejnej správy, ktorých zákonnosť je oprávnený preskúmavať súd, vrátane postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Týmito správnymi aktmi sú navyše dotknuté základné práva žalobcu (sťažovateľa), ktorých preskúmanie súdom nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy v podmienkach materiálneho právneho štátu vylúčené (k tomu porov. tiež ÚS ČR PI. ÚS 12/2014).
16. Žalobca (sťažovateľ) tiež uviedol, že závery krajského súdu, na základe ktorých žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých správnych aktov ako neprípustnú odmietol, nemôžu obstáť. Neobstojí ani argumentácia krajského súdu poukazom na označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V uznesení sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že správne akty, na základe ktorých je prijímateľovi NFP určená povinnosť vrátiť časť finančného príspevku poskytnutého z fondov Európskeho spoločenstva na základe zák. č. 528/2008 Z.z., sú spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. V uvedenom rozhodnutí sa Najvyšší súd plne stotožnil s názorom krajského súdu ako súdu prvej inštancie, v ktorom tento vyhodnotil, že Správa o zistenej nezrovnalosti je bezpochyby individuálnym správnym aktom, ktorým môže byť žalobca ukrátený na svojich právach, a teda spôsobilým predmetom meritórneho preskúmania v správnom súdnictve. Skutočnosť, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sú správnymi aktmi, ktoré zasahujú do práv prijímateľa NFP a môžu mať za následok vznik závažnej ujmy na jeho právach, je zrejmá tiež z toho, že v obdobných veciach správne súdy priznávajú takýmto správnym aktom odkladný účinok (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/185/2015, 6S/10/2016). 17. Podľa žalobcu (sťažovateľa) výsledné materiály s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu (sťažovateľa) ako prijímateľa NFP považovať za správny akt žalovaného, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a kde správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Výsledkom týchto správnych aktov je uloženie finančnej korekcie žalobcovi (sťažovateľovi) v zmysle zák. č. 528/2008 Z.z., resp. finančný postih žalobcu (sťažovateľa) spočívajúci v povinnosti vrátiť až 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve riadiaceho orgánu. Ako uviedol žalobca (sťažovateľ), ak krajský súd napriek tomu žalobu ako neprípustnú odmietol, dopustil sa závažného procesného pochybenia a nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň znemožnil žalobcovi (sťažovateľovi) realizovať jeho procesné práva v takej miere, že porušil práva žalobcu (sťažovateľa) na spravodlivý proces.
18. Podľa žalobcu (sťažovateľa) výsledné materiály nemožno považovať za vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle S.s.p. Na základe týchto správnych aktov dochádza k uloženiu postihov a finančných sankcií žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý bol príjemcom finančnej podpory podľa zák. č. 528/2008 Z.z., v dôsledku čoho sú nepochybne závažným spôsobom dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu (sťažovateľa) ako prijímateľa NFP.
1 9. Záverom žalobca (sťažovateľ) žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň žiadal kasačný súd o odkladný účinok kasačnej sťažnosti, s prihliadnutím na predmet konania, ako aj hroziace závažné ujmy, značné finančné škody a iné nenapraviteľné následky spôsobené právnymi následkami napadnutých správnych aktov pre žalobcu (sťažovateľa).
III. 20. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný. K bodu III. Kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) citoval z dôvodovej správy k správnemu súdnemu poriadku, a to § 107 S.s.p., na základe ktorého podľa názoru žalovaného nedošlo zo strany Krajského súdu v Bratislave k zásahu do práva na spravodlivý proces žalobcu (sťažovateľa), tak ako dôvodí, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a takéto tvrdenie žalobcu (sťažovateľa) je podľa žalovaného nedôvodné.
21. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu (sťažovateľa), že považuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za rozporné s rozhodovacou praxou kasačného súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, podľa žalovaného účelové vzhľadom na to, že správny súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj rozhodovaciu prax kasačného súdu, a to v bode 18. a 20. odôvodnenia, pričom „poukázal na právny názor kasačného súdu obsiahnutý v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, t. j. žalobcu“, a stotožňoval sa s rozhodnutím krajského súdu. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave ako uviedol žalovaný sa jedná „o písomnosť s informatívnym charakterom, absentuje vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančne prostriedky.“ Krajský súd v Bratislave považuje „správu o zistenej nezrovnalosti za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore.“
22. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu (sťažovateľa), v ktorom ten videl nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, nakoľko ten sa riadne v bode 21. a 22. odôvodnenia uznesenia vysporiadal s predbežnosťou správy o zistenej nezrovnalosti a dôvodil, že sa nezaoberal námietkami žalobcu (sťažovateľa) o nezákonnosti kontrolných zistení obsiahnutých v správe, pretože tie budú preskúmateľné až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zistených porušení zákona, resp. budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na postavenie žalobcu (sťažovateľa).
23. Žalovaný ďalej uviedol, že pre prípad, ak by Záver z opätovnej administratívnej kontroly, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti boli rozhodnutiami tak ako to tvrdí žalobca (sťažovateľ), žalovaný by nikdy nemohol pristúpiť v danom prípade k aplikácii § 27a ods. 3, resp. ods. 5 zákona o pomoci a podpore, pretože by vznikla prekážka res iudicata. Žalovaný mal za to, že výsledné materiály nemienil vykladať tak, že ide o individuálny správny akt žalovaného, ktorým došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu (sťažovateľa), nakoľko by následne nebolo možné kvôli prekážke veci rozhodnutej rozhodnúť v správnom konaní o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave.
24. Žalovaný poukázal na § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, pričom v danom sa uvádza, že „Rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona (t. j. druhej časti zákona o pomoci a podpore) nie sú preskúmateľné správnym súdom" s odkazom na § 7 písm. h) S.s.p. Z uvedeného teda vyplývalo, že ak by aj krajský súd, s čím sa žalovaný nestotožňoval, zaujal stanovisko, že v prípade predmetných správnych aktov sa jedná o rozhodnutia, nebolo by možné preskúmať ich v rámci správneho súdnictva, tak ako je obsiahnutá generálna klauzula s negatívnou enumeráciou v § 7 Správneho súdneho poriadku. Uvedené je tiež obsiahnuté v bode 23. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.01.2017. V tejto súvislosti žalovaný poukázal ja na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/56/2015, v ktorom Najvyšší súd SR prezentoval názor, že právo na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie nepatrí k základným právam a slobodám, ktorý obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave, ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd a tento názor vyslovil tiež Krajský súd v Bratislave kasačnou sťažnosťou v napádanom uznesení zo dňa
25.01.2017 (bod 23. odôvodnenia).
25. Žalovaný dal do pozornosti, že na základe výsledku opätovnej administratívnej kontroly pristúpil následne k zaevidovaniu nezrovnalostí č. N21502158 a N21502157, pričom celková výška korekcie bola suma 248 508,06 EUR. Nezrovnalosť N21502158 bola vyčíslená na sumu 70 131,71 EUR a bola odpočítaná od záverečnej žiadosti o platbu žalobcu (sťažovateľa). Nezrovnalosť č. N21502157 vyčíslená na 178 376,35 EUR (pričom vlastné zdroje žalobcu tvorili 8 918,82 EUR) bola započítaná so záverečnou žiadosťou o platbu na základe listu č. 54/2016 zo dňa 11.01.2016, doručený žalovanému 19.01.2016. Žalobca (sťažovateľ) dobrovoľne a na základe určitého, zrozumiteľného a vážneho právneho úkonu uznal pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (sťažovateľovi). Žalobca (sťažovateľ) dobrovoľne, vážne, určito a zrozumiteľne prejavil vôľu k započítaniu pohľadávok a uznal žalovaným udelenú korekciu v celej výške. Žalobca (sťažovateľ) teda uznal existenciu svojho záväzku voči žalovanému a uznal pohľadávku žalovaného čo do výšky, aj dôvodu. Žalovaný konštatoval, že medzi žalobcom (sťažovateľom) a žalovaným nie sú sporné nároky, a teda došlo k vysporiadaniu finančných vzťahov medzi žalobcom (sťažovateľom) a žalovaným. Žalovaný mal za to, že sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že s ohľadom na to, že medzi stranami nie je nič sporné, považuje žalovaný tvrdenie žalobcu (sťažovateľa) v súvislosti so žiadosťou o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 S.s.p. za nezrozumiteľné, nakoľko, keďže došlo k vysporiadaniu finančných vzťahov medzi žalobcom (sťažovateľom) a žalovaným, žalobcovi (sťažovateľovi) nehrozí závažná ujma nepriznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
26. Záverom žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, podľa neho krajský súd správne právne vec posúdil, vzal do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu a podanie odmietol v súlade so zákonom. Žalovaný žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, pretože nie je dôvodná, prípadne aby vydal uznesenie o zastavení z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej podmienky konania a nebol dôvod na odmietnutie žaloby.
IV. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd kasačný preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.
28. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti 1/ Záver z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu č. MPVR-2015-2562 zo dňa 25.11.2015, 2/ Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania - výzva č. MPRV-2015-1499/26595-1 zo dňa 15.12.2015 (ďalej len „výzva“), 3/ Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 22110120518/Z02 zo dňa 16.12.2015 (ďalej len „žiadosť“), 4/ Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21502157/S01 zo dňa 03.12.2015 (ďalej len „správa“), týkajúcich sa projektu „Rekonštrukcia Základnej školy s Materskou školou v S.“ (ďalej len „Projekt“).
29. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
31. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôbzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 7 S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
33. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.
34. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutých žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov a Správ o zistených nezrovnalostí týkajúcich sa projektu „Rekonštrukcia Základnej školy s Materskou školou v S.“ vyššie uvedených, za účelom posúdenia možnosti jeho súdneho prieskumu.
35. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si z možných prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.
36. Niet sporu o tom, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také individuálne správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho konania alebo sa ich priamo dotýkajú. V tomto smere sťažovateľ správne poukazuje na ustálenú judikatúru, avšak rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatnérozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.
37. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.
38. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
39. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že Krajský súd v Bratislave správne najskôr zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania napadnutých rozhodnutí (žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov a Správ o zistených nezrovnalostí), za situácie, keď kontrolou sa zistil len nesúlad postupu kontrolovaného (žalobca) s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a nebolo vydané žiadne rozhodnutie žalovaným, v rámci výkonu jeho pôsobnosti ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu.
40. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Podľa ods. 2 ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak a/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). Podľa ods. 4 ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. sa nepoužije. Podľa ods. 5 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
41. Keďže sťažovateľovi bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z.z. pre prípad zistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.
42. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe oboznámenia a žiadostí, ktorými bol sťažovateľ vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenieje totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť sťažovateľ uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude sťažovateľ považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti.
43. Hoci sťažovateľ označil štyri samostatné dôvody kasačnej sťažnosti, všetky sa svojou podstatou týkali posúdenia rovnakej právnej otázky, preto ich všetky považuje kasačný súd za nepodložené a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie uznesenia krajského súdku, kasačný súd ho považuje za dostatočné a zrozumiteľné. Na zrušenie rozhodnutia krajského súdu nepostačuje, že sa s ním účastník konania nestotožňuje. Sťažovateľ síce vytrvalo a v rozsiahlom texte opakuje rovnaké tvrdenie, že bol dotknutý na svojich právach rozhodnutím (opatrením) žalovaného, ale nepredniesol nijaké relevantné tvrdenie, ktoré by takýto zásah do jej právneho postavenia naznačoval.
44. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S.s.p. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.
45. Kasačný súd dospel k záveru, že vydaním správy o zistení nezrovnalostí a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, v ktorých žalovaný konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nemôže byť žalobca akýmkoľvek spôsobom ukrátený na svojich právach, nakoľko predmetná korekcia sa žalobcovi neukladá na základe rozhodnutia žalovaného, ale na základe individuálneho správneho aktu vydaného na to oprávneným riadiacim orgánom. Riadiaci orgán je oprávnený uložiť korekcie nezávisle od rozhodnutia žalovaného o porušení zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené listiny ako výsledné materiály z vykonanej kontroly nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.
46. Podľa názoru najvyššieho súdu ide len o podkladové rozhodnutia, ktoré majú predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, resp. nie je preskúmateľné súdom, s poukazom aj na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore (druhá časť zákona o pomoci a podpore), v ktorom zákonodarca jednoznačne uviedol, že rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.
47. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov s poukazom na porušenie podmienok Zmluvy o NFP, ktoré mali byť zistené opätovnou administratívnou kontrolou verejného obstarávateľa.
48. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté správne akty (výsledné materiály z kontroly, vrátane výzvy na vrátenie finančných prostriedkov) sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, za vecne správne.Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej správy je podľa § 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p. neprípustná, postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. odmietol.
49. Podľa § 447 ods. 1 S.s.p., kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
50. Pokiaľ sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná korekcia podľa zákona č. 528/2008 Z.z. sa sťažovateľovi neukladá na základe rozhodnutia žalovaného, ale na základe individuálneho správneho aktu vydaného na to oprávneným riadiacim orgánom. Ukladanie korekcií nie je v právomoci žalovaného, pričom predmetnou kontrolou žalovaný zisťoval len súlad postupu sťažovateľa s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Riadiaci orgán je oprávnený uložiť korekcie nezávisle od rozhodnutia žalovaného o porušení zákona č. 25/2006 Z.z.
51. Na základe uvedeného žalobca nepreukázal hrozbu vzniku závažnej ujmy, nakoľko predmetná správa o výkone kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nespôsobujú bezprostredné právne následky, na základe ktorých by sťažovateľovi hrozila závažná ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch. Z uvedených dôvodov kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.
52. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd skonštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde Krajský súd neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp. zn. č. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016 o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke napr. v uznesení zo dňa 08.06.2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 4Sžfk/1/2018 z 11. septembra 2018, sp. zn. 10Sžk/10/2017 z 24. januára 2018). Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.), a zároveň ich nepriznal ani žalovaným, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.



