2Sžfk/27/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BERGER STROJE, spol. s.r.o. v likvidácii, Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica 5, zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Twin City, Block A, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102793936/2016 zo dňa 22. marca 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/66/2016-60 zo dňa 11. novembra 2016 v časti týkajúcej sa rozhodnutia o náhrade trov konania takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/66/2016-60 zo dňa 11. novembra 2016 v časti týkajúcej sa rozhodnutia o náhrade trov konania zamieta.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil za zdaňovacie obdobie roku 2007 rozdiel dane z príjmov v sume 123.251,78 Eur, pričom suma dane, ktorú žalobcu vykázal v podanom daňovom konaní doručeným 31.8.2008 bola 22.390.176.- Sk a suma zistená správcom v daňovom vyrubovacom konaní bola 26.103.258.-Sk, rozdiel v sume dane celkom 3.713.082.-Sk, čo je v prepočte 123.251,78 Eur.

2. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly žalobcovi zvýšil položky zvyšujúce výsledok hospodárenia o sumu 19.439.807 Sk na základe neuznania zníženia základu dane vykonaného v súvislosti s účtovaním služieb pri predaji aktív žalobcu zo strany jeho rakúskej materskej spoločnosti, pričom nebola rešpektovaná právna úpravy Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi ČSSR a Rakúskou republikou. Žaloba ohľadne tejto časti nebola krajským súdom uznaná za dôvodnú.

3. Správca dane ďalej neuznal opodstatnenosť výdavku na pôžičku 102.733,31 Sk z titulu nákladovsúvisiacich s tvrdenou pôžičkou od švajčiarskej spoločnosti INDUMASCHIEN AG, nakoľko nebola preukázaná existencia takejto pôžičky. V tejto časti bola žaloba úspešná z dôvodu, že právo na vyrubenie dane za rok 2007 na zaniklo uplynutím zákonnej lehoty 5 rokov. Rozhodnutie daňových orgánov v tejto časti bolo krajským súdom vyhodnotené ako vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia otázky uplynutia prekluzívnej lehoty, ktorá bola kratšia ako 10 ročná lehota na vyrubenie dane z plnenia kontrolovaného na základe medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

4. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi ako procesne úspešnému (rozhodnutie bolo zrušené), priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

5. Proti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný kasačnú sťažnosť v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP pre nesprávne právne posúdenie otázky plného procesného úspechu žalobcu, na ktorom bolo založené rozhodnutie o náhrade trov konania. Namietal, že predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného týkajúce neuznania zvýšenia základu dane o 645.283,37 Eur na základe dodávateľských faktúr od materskej spoločnosti, pričom ohľadne tejto časti krajský súd neuznal argumentáciu žalobcu za dôvodnú (úspešný bol žalovaný) a neuznania zvýšenia základu dane na základe úrokov od švajčiarskej spoločnosti vo výške 3.410,12 Eur, ohľadne tejto časti bol úspešný žalobca.

6. Vzhľadom na pomer hodnoty týchto dvoch čiastkových plnení, resp. na skutočnosť, že u každého z účastníkov bola úspešná procesná obrana ohľadne jedného z dvoch žalobných dôvodov žiadal, aby najvyšší súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z procesného úspechu v prospech žalovaného 5:1, alternatívne 50:50. Považoval za zásadné, že žalobca bol úspešný len v jednom bode žalobných námietok a v tej časti nákladov, ktorými zaťažil výsledok hospodárenia nižšou sumou t. j. 3.410, 12 Eur, pričom krajský súd túto skutočnosť nesprávne právne posúdil, keď mu priznal plnú náhradu trov konania.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti jej dôvody označil za irelevantné a žiadal, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú samostatnými žalobnými návrhmi (petitmi), sú len dôvodmi, pre ktoré žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne. Ak sa aj súd s väčšinou z nich nestotožnil a napadnuté rozhodnutie zrušil len z jediného dôvodu, nemení to nič na skutočnosti, že rozhodnutie bolo zrušené vcelku a návrhu žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalovaného je dôvodné zamietnuť (§ 461 SSP ).

9. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

10. Podľa § 167 ods. 3 SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, b) bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 206 ods. 5.

11. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

12. Podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciachzastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

13. V prejednávanej veci sa procesne neúspešný žalovaný domáhal, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v rámci aplikácie kritéria procesného úspechu zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol so svojimi žalobnými námietka neúspešný vo vzťahu k spochybňovaniu zákonnosti oveľa väčšej neuznaných výdavkov ako boli výdavky neuznanie ktorých bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. aby bolo zohľadnené, že pri rozhodovaní o dôvodnosti dvoch druhov neuznaných výdavkov bola každá zo strán ohľadne jedného druhu výdavkov úspešná.

14. S ohľadom na špecifiká konania podľa správneho súdneho poriadku má a na súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov má kasačný súd za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je dôvod aplikovať striktný spôsob výpočtu procesného úspechu všeobecne používaným v civilnom procese, či už s ohľadom na výšku rozporovaných čiastkových plnení (nárokov), resp. na skutočnosť, či všetky žalobné dôvody boli vyhodnotené ako preukázané.

15. Žalovaným požadovaný postup by v konečnom dôsledku predstavoval nepriznanie časti náhrady trov konania bez ohľadu na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§168 SSP). Ako podporný argument kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade odmeňovania advokátov (čo je podstatná zložka trov konania podľa SSP) na rozdiel od klasických civilných konaní, kde je výška odmeny v zásade naviazaná na hodnotu predmetu sporu, v súdnych konaniach podľa SSP je výška tarifnej odmeny stanovená jednotne.

16. Podľa § 457 ods. 1 SSP ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 5 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. 18. Podľa § 234 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

19. Vzhľadom na vyššieuvedené, kasačný súd kasačnú sťažnosť z dôvodov v zmysle bodu 14. a 15. tohto rozhodnutia zamietol ako nedôvodnú, pričom zvolil formu rozhodnutia uznesenie, čo je odôvodnené s účelovým výkladom právnej úpravy citovanej v bodoch 16. - 18. tohto rozhodnutia a je v súlade s vytvárajúcou sa rozhodovacou praxou kasačného súdu (napr. uznesenia 6Sžk/22/2017 zo dňa 21.11.2018 a 10Sžak/5/2019 zo dňa 25.9.2019).

20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.