UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: NAFT-SM Gastro Slovakia, s.r.o., Veľká Bara č. 45, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/54279/2013 z 11. februára 2013, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/51/2013-27 z 25. júla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/51/2013-27 z 25. júla 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením č.k. 7S 51/2013-27 z 25. júla 2013 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú jednak pomery účastníka a zároveň nemôže ísť o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Rozhodnutie súdu musí vychádzať z odôvodnených potrieb žiadateľa, vzhľadom k jeho osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom, ako aj z povahy uplatneného nároku a treba prihliadať aj na výšku súdneho poplatku v konkrétnej prejednávanej veci. Keďže žalobca na výzvu súdu o preukázaní majetkových pomerov nereagoval, súd mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti preukázať majetkové pomery odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak skutočnosť, že túto žiadosť nevie podložiť predložením dokladov, nemožno považovať zo strany žalobcu za úmyselné bránenie priebehu konania. Namietal, že súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, ktoré predstavuje jeho ústavné právo zaručené Ústavou SR. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobca môže uplatniť právo na svoju ochranu v danej veci. Na základe uvedeného žalobcažiada, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil a žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 138 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
O oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník v zmysle citovaného zákonného ustanovenia požiadať. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti.
Z ustanovenia § 138 ods. 1 OSP vyplýva, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je tiež rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje práva. U právnických a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi súd berie zreteľ i na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod. Nepriaznivá hospodárska situácia obchodnej spoločnosti ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
V predmetnej právnej veci žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním z 13. mája 2013.
Krajský súd v napadnutom uznesení správne poukázal na to, že pre oslobodenie od súdnych poplatkov musia byť splnené určité predpoklady na strane účastníka a zároveň nemôže ísť o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Tieto pomery musí účastník preukázať. Na základe toho, že účastník nereagoval na výzvu súdu o preukázaní majetkových pomerov, súd ich nemohol posúdiť a preto mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na svoje uznesenie sp.zn. 8Sžf 48/2011 zo 17. mája 2012.
Pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti - podnikateľa nie sú určované len množstvom hotových finančných prostriedkov, ale aj jeho celkovou majetkovou situáciou. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.
So zreteľom aj na dôvody vyššie uvedené sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.