2Sžf/82/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AMARILLO s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 243 643, zastúpeného: Advokátska kancelária Marônek & Partners, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, P.O.BOX 154 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 9101302/5/3799744/12/Jazd zo dňa 19.12.2012 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/51/2013-71 zo dňa 16.10.2015 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/51/2013-71 zo dňa 16.10.2015 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 9101302/5/3799744/12/Jazd zo dňa 19.12.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. b), d) a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 744,60 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd vydal alternatívne rozhodnutie, ktorým by zrušil rozhodnutie žalovaného formálne označené ako „Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. č. 9101302/5/3799744/12/Jazd vydaného dňa 19.12.2012, podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo, aby predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu nulity a konanie zastavil.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu musí konštatovať, že tento nie je kompletný, nakoľko neobsahuje všetky písomnosti, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí žalovaný odvoláva - zámer podnikateľskej činnosti spol. ASISIN s.r.o.

Ďalej krajský súd konštatoval, že záver žalovaného vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí o tom, že ani právny predchodca žalobcu spol. ASISIN s.r.o., zaniknutý bez likvidácie a súčasne rozdelený na 7 novovzniknutých spoločností, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze, z ktorej by dosahoval akýkoľvek minimálny príjem, nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal žiadne technické ani materiálne vybavenie, nenadobudol žiadny dlhodobý majetok, podľa projektu rozdelenia jeho ekonomickú činnosť neprevzali nástupnícke spoločnosti (ani žalobca), neprechádzal z neho na novovzniknuté spoločnosti žiaden rozpracovaný obchod, záväzok ani pohľadávka nemal oporu vo vykonaných dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise a preto je potrebné konštatovať, že zistený skutkový stav bol v rozpore s obsahom spisov. Bez predmetných dokladov nemožno konštatovať, či bol právny predchodca žalobcu ekonomicky činný, a či teda bol alebo nebol platiteľom dane. Preskúmavané rozhodnutie - oznámenie, je z daných dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V poučení uviedol, že proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 744,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom ho navrhol zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil v zmysle § 220 O.s.p.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

Dňom 1.6.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 250ja ods. 1 O.s.p. proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.

Podľa § 250j ods. 4 vety prvej a vety druhej O.s.p. ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.

Z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a d/ a ods. 3 O.s.p. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktorý krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, bolo to, že pripojený administratívny spis nie je kompletný, nakoľko neobsahuje všetky písomnosti, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí žalovanýodvoláva - zámer podnikateľskej činnosti spol. ASISIN s.r.o. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. nie je možné podať odvolanie. Je pritom irelevantné, či dôvod obsiahnutý v tomto ustanovení je jediným alebo len jedným z dôvodov zrušenia rozhodnutia správneho orgánu. Skutočnosť, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj podľa § 250j ods. 3 O.s.p., automaticky zo zákona vylučuje možnosť podať proti takémuto rozsudku odvolanie a to aj v tom prípade, že rozsudok krajského súdu obsahoval nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie.

Najvyšší súd poznamenáva, že zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p. nemožno považovať ani za porušenie práva žalovaného na súdnu ochranu a právo na odvolanie upravené v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky neupravuje právo orgánu verejnej správy na súdnu ochranu, ale naopak, zakotvuje právo občanov domáhať sa súdnej ochrany, ak boli na svojich právach ukrátení rozhodnutím orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o právo na podanie odvolania, toto právo žalovanému vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky však poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o právo neobmedzené, ale ide o právo, ktoré žalovaný môže uplatniť v medziach zákona („zákonom ustanoveným postupom") a ako už bolo uvedené, takúto možnosť zákon nepripúšťa (tak ako to vyplýva z ustanovenia § 250ja ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné odmietol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého rozsudku, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, z ktorého dôvodu ani nebolo možné odvolanie vecne prejednať a rozhodnúť o ňom.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) a s § 246c ods. l prvá veta O.s.p. Účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže výsledok konania je obdobný, ako by bol pri zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.