2Sžf/8/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: FLUMEN, s. r. o., Námestie Slobody 1016, Čadca, IČO: 45 926 701, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Jakubík & Hajduk, s. r. o., Horná 116, Čadca proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100308/1/124370/2013 zo dňa 12.03.2013 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/59/2013-59 z 10. decembra 2013 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/59/2013-59 z 10. decembra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/124370/2013 zo dňa 12.03.2013 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 484,58 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70 Eur z titulu súdneho poplatku. Rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (Daňového úradu Žilina), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 1 075 062,50 Eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 v sume 76,53 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume 1 074 985,97 Eur.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla daňová povinnosť v Slovenskej republike, keď posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný správny orgán mal prihliadnuť na dôkaz o zaregistrovaní sa k DPH v Českej republike. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že žalobcapreukázal túto skutočnosť v správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o vyrubení rozdielu dane z tovarov, nadobudnutých za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2012. Z listinného dôkazu, pripojeného k odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane - rozhodnutia o registrácii k dani z pridanej hodnoty, vydaného Finančným úradom v Českom Těšíne zo dňa 25.09.2012, podľa ktorého je žalobca platcom DPH s účinnosťou od 25.08.2011 ako aj to, že dňa 05.12.2012 podal priznanie na DPH na 1. štvrťrok 2012 v Českej republike - podľa názoru krajského súdu vyvodil žalovaný právny názor, ktorý je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2 zákona o DPH. Z tohto ustanovenia totiž podľa názoru krajského súdu nevyplýva, že daňový subjekt musí preukázať skutočnosť, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane z pridanej hodnoty v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, pokým sa zdaňovacie obdobie skončí. Toto ustanovenie uvádza podmienku preukázania tejto skutočnosti bez toho, aby bola viazaná na ďalšiu právnu skutočnosť, napríklad na predloženie tohto dôkazu do konca zdaňovacieho obdobia, o ktoré ide. Ak teda žalobca preukázal túto skutočnosť v ktoromkoľvek štádiu správneho konania, bola splnená podmienka v tomto zákonnom ustanovení, na čo správny orgán v konkrétnom štádiu konania mal prihliadnuť. Krajský súd ďalej uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli žalovanému správnemu orgánu známe listinné dôkazy ktoré preukázali skutočnosť, že žalobca je platcom dane z pridanej hodnoty v Českej republike za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že dôkazy žalobca predložil až v odvolacom konaní. Aj v daňovom konaní platí zásada jednotnosti správneho konania. To znamená, že dokazovanie sa vykonáva ako pred prvostupňovým správnym orgánom, tak i druhostupňovým správnym orgánom v odvolacom konaní. Krajský súd nepovažoval za správny ani právny názor žalovaného, uvedený vo vyjadrení k žalobe, že žalobca môže opraviť základ dane podľa § 25 zákona o DPH, ale až v tom období, keď získal dôkaz, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v Českej republike, nie skôr. Podľa názoru krajského súdu ak žalobca preukázal túto skutočnosť, hoci i po ukončení zdaňovacieho obdobia 1. štvrťrok 2012, musí sa na túto skutočnosť prihliadnuť a dať možnosť opraviť základ dane aj za obdobie, ktoré predchádzalo dátumu získania tohto dôkazu žalobcom, samozrejme, ak v tomto zdaňovacom období bol žalobca platcom DPH v Českej republike. V danom prípade považoval krajský súd za smerodajnú tú skutočnosť, že žalobca v správnom konaní preukázal, že v zdaňovacom období, o ktoré v danom prípade ide, bol platiteľom DPH v Českej republike a to bez ohľadu na to, kedy v rámci správneho konania dôkaz o tejto skutočnosti predložil.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol. Zotrval na tom, že jeho záver, uvedený v rozhodnutí, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, je v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 2 a § 25 zákona o DPH, čo odôvodnil nasledovne: Žalobca ako nadobúdateľ predmetného tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika, pričom preprava uvedeného tovaru sa skončila v Českej republike. Do 25. 4.2012, t. j. do lehoty na podanie daňového priznania za I. štvrťrok 2012 žalobca nedisponoval žiadnym dôkazom, že nadobudnutie predmetného tovaru bolo predmetom dane v Českej republike. Žalobca do uvedeného termínu nebol registrovaný ako platiteľ DPH v Českej republike a ani tam nepriznal daň z pridanej hodnoty viažucu sa k nadobudnutiu predmetného tovaru za obdobie 1. štvrťroka 2012. Preto podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH sa za miesto nadobudnutia predmetného tovaru považovala Slovenská republika. Tovar mal byť predmetom DPH v Slovenskej republike. Žalobca však uvedené nadobudnutie tovaru neuviedol v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012. Nastala situácia, že v aktuálnom čase nebola daň z predmetného nadobudnutého tovaru priznaná nikde. V zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH je absencia dôkazu o tom, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava dôvodom, prečo nadobúdateľ tovaru je povinný priznať DPH za nadobudnutia tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň. Získanie dôkazu až po lehote splatnosti DPH za príslušné zdaňovacie obdobie o tom, že nadobudnutie takéhoto tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v, ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, je podkladom k tomu, že platiteľ dane môže opraviť základ dane podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH. Na opravu základu dane sa primerane aplikuje ustanovenie § 25 zákona o DPH. Oprava základu dane sa realizuje prostredníctvom daňového priznania a to v tom zdaňovacom období, v ktorom osoba oprávnená opraviť základ dane disponuje dokladom o oprave základu dane. V tomto prípade je podkladom pre opravu základu dane dôkaz, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v Českej republike. V prípade opravyzákladu dane v zmysle § 25 ods. 3 zákona o DPH sa oprava nevykonáva spätne za príslušné zdaňovacie obdobie, ale táto oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v, ktorom sa vyhotovil doklad o oprave. V danej veci podkladom k oprave základu dane bolo obstaranie dôkazu o tom, že nadobudnutie predmetného tovaru bolo predmetom dane v Českej republike. Žalobca až v rámci odvolacieho konania predložil písomnosti, ktoré podľa neho preukazujú, že obstaranie predmetného tovaru bolo predmetom dane vo Českej republike a to rozhodnutie o registrácii DPH zo dňa 25. 9. 2012 a daňové priznanie k DPH za III. a IV. štvrťrok 2011 a január až jún 2012, ktoré sú zo dňa 5. 12. 2012. Žalovaný mal za to, že takýmto dôkazom sú iba samotné daňové priznania na DPH, ktoré žalovaný podal v Českej republike dňa 5. 12. 2012. Rozhodnutie o registrácii DPH je iba zaradením daňového subjektu do zoznamu platiteľov DPH, s čím sa spájajú určité práva a povinnosti; nepreukazuje však plnenie daňových povinností platiteľa DPH. Žalovaný mal za to, že žalobca až na základe podaných daňových priznaní k DPH (ktoré podal v Českej republike dňa 5.12.2012) preukázal, že obstaranie predmetného tovaru bolo predmetom dane v Českej republike. Preto bol oprávnený prostredníctvom daňového priznania za IV. štvrťrok 2012 opraviť základ DPH o nadobudnutie predmetného tovaru. Žalovaný preto neuprel žalobcovi právo na opravu základu dane, avšak uvedenú opravu mohol žalobca uskutočniť až v daňovom priznaní za IV. štvrťrok 2002. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že v danom prípade bol žalobca povinný priznať DPH z nadobudnutia predmetného tovaru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 a oprávnený opraviť základ dane z titulu preukázania, že nadobudnutie predmetného tovaru bolo predmetom dane v Českej republike a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012. Priznanie DPH z nadobudnutia predmetného tovaru a samotná oprava základu dane v tomto prípade nebudú súčasťou daňového priznania za rovnaké zdaňovacie obdobie. Za uvedenú skutočnosť je pritom zodpovedný sám platiteľ dane (žalobca), keď daňové priznanie na DPH v Českej republike podal so značným oneskorením. Pritom ako vyplýva z podaných daňových priznaní v Českej republike, žalobca vyššie uvedeným spôsobom (objednanie tovaru pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika, pričom preprava uvedeného tovaru sa skončila v Českej republike) obstarával tovar už od III. štvrťroka 2011. Predmetom sporu je DPH za I. štvrťrok 2012, ktorého súčasťou mala byť aj daňová povinnosť z nadobudnutia predmetného tovaru. Žalovaný mal za to, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom, keď nepriznal daň z nadobudnutia predmetného tovaru v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 v Slovenskej republike. Postup správcu dane, keď rozhodnutím vyrubil žalobcovi daň z nadobudnutia predmetného tovaru, preto považoval žalovaný za správny. Uvedená skutočnosť nie je prekážkou toho, aby si žalobca opravil základ dane z nadobudnutia predmetného tovaru z titulu preukázania, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v Českej republike prostredníctvom daňového priznania za IV. štvrťrok 2012.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný v odvolaní v zásade neuviedol nič nové ani nič ďalšie, o čom by krajský súd v doterajšom konaní nevedel. Poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, že z § 17 ods. 2 zákona o DPH nevyplýva, že daňový subjekt musí skutočnosť, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom DPH v členskom štáte, v, ktorom sa skončila preprava tovaru, preukázať, pokým sa zdaňovacie obdobie skončí. Toto ustanovenie uvádza podmienku preukázania tejto skutočnosti bez toho, aby bola viazaná na ďalšiu právnu skutočnosť, napríklad na predloženie tohto dôkazu do konca zdaňovacieho obdobia, o ktoré ide. Ak teda žalobca v ktoromkoľvek štádiu správneho konania túto skutočnosť preukázal, bola splnená podmienka v tomto zákonnom ustanovení, na čo správny orgán v konkrétnom štádiu konania musí prihliadať. Žalobca ďalej poukázal na to že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že pre preukázanie zdanenia nadobudnutého tovaru v Českej republike nie je daná lehota, teda nie je dôležité, kedy žalobca preukázal, ale že preukázal zdanenie tovaru nadobudnutého v Českej republike. Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie je iba v prípade, keď daňová povinnosť je vyššia alebo nadmerný odpočet je nižší. Žalobca nemal v úmysle nepriznať nadobudnutie tovaru, od začiatku chcel priznať nadobudnutie tovaru v Českej republike. Keď zistil, že registrácia v Českej republike sa mu nedarí rýchlo vybaviť, mohol síce podať dodatočné daňové priznania a priznať nadobudnutý tovar v Slovenskej republike (daňové priznanie za IV. štvrťrok vykazovalo len nepatrný nadmerný odpočet), ale súčasne by si nárokoval odpočet dane v rovnakej výške z dôvodu použitia tovaru pre ekonomickú činnosť. V konečnom dôsledku by sa výškanadmerného odpočtu nezmenila a tak nebol povinný podať dodatočné daňové priznanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP. Rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH v sume 1 075 062,50 Eur za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo posúdenie, či v priebehu daňového konania nedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania pred daňovými orgánmi, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojených spisov daňových orgánov vyplýva, že správca dane - Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu (platiteľa DPH) daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9510401/5/2386673/2012 zo dňa 03.09.2012. Z uvedeného protokolu vyplynulo, že žalobca dňa 25.04.2012 podal daňové priznanie k DPH za prvý štvrťrok 2012, v ktorom neuviedol nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ za dodávateľské faktúry v hodnote 5 375 312,49 Eur. Tovar bol objednaný pod identifikačným číslom, prideleným Slovenskou republikou. K výzve na predloženie osvedčenia o registrácii pre DPH registrovaného v Českej republike a v zápisnici o ústnom pojednávaní daňový subjekt (žalobca) uviedol, že osvedčenie o registrácii pre DPH v ČR nemá, žiadosť o registráciu zahraničnej osoby na Finančnom úrade v Prahe bola podaná v 34. týždni (roku 2012) a keďže tovar bol vyskladnený v Českej republike, myslel si, že DPH z tohto tovaru bude priznaná a odvedená v Českej republike. Na základe uvedených zistení správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu DPH. V odvolacom daňovom konaní daňový subjekt (žalobca) predložil osvedčenie pre registráciu DPH v Českej republike z 25.9.2012 so spätnou účinnosťou od 25.8.2011 a uviedol, že 5.12.2012 na miestne príslušnom Finančnom úrade v Českom Těšíne odovzdal daňové priznania za 3. a 4. štvrťrok roku 2011 a za 1. - 6. mesiac roku 2012. Žalovaný rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania potvrdil rozhodnutie správcu dane, keď s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2 a 3, § 20 ods. 1 a § 25 ods. 3 zákona o DPH vyslovil právny záver, že súčasťou priznanej DPH žalobcu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 v Slovenskej republike mala byť aj daň z nadobudnutia predmetného tovaru. Žalovaný pritom vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca ako nadobúdateľ predmetného tovaru ho objednal ho objednal pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika, pričom preprava uvedeného tovaru sa skončila v Českej republike; žalobca nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej republike, preto sa v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH za miesto zdaniteľného plnenia považuje Slovenská republika. Žalobca do konca I. štvrťroka 2012 nedisponoval dôkazom, že predmetné nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v Českej republike. Osvedčenie pre registráciu DPH v Českej republike je z 25.9.2012 a daňové priznania k DPH v Českej republike za III. a IV. štvrťrok 2011 a január až jún 2012 sú z 5.12.2012.

Krajský súd sa s uvedeným posúdením veci žalovaným nestotožnil, jeho rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 OSP (nesprávne právne posúdenie veci) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný správny orgán mal prihliadnuť na dôkaz o zaregistrovaní sa k DPH v Českej republike. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že žalobca preukázal túto skutočnosť v správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o vyrubení rozdielu dane z tovarov, nadobudnutých za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2012. Z listinného dôkazu, pripojeného k odvolaniu proti rozhodnutiusprávcu dane - rozhodnutia o registrácii k dani z pridanej hodnoty, vydaného Finančným úradom v Českom Těšíne zo dňa 25.09.2012, podľa ktorého je žalobca platcom DPH s účinnosťou od 25.08.2011 ako aj z toho, že dňa 05.12.2012 podal priznanie na DPH na 1. štvrťrok 2012 v Českej republike - podľa názoru krajského súdu vyvodil žalovaný právny názor, ktorý je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2 zákona o DPH. Z tohto ustanovenia totiž podľa názoru krajského súdu nevyplýva, že daňový subjekt musí preukázať skutočnosť, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane z pridanej hodnoty v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, pokým sa zdaňovacie obdobie skončí.

Najvyšší súd s uvedeným záverom krajského súdu nesúhlasí. Daňové orgány v danej veci postupovali v súlade so zákonom, keď s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH považovali Slovenskú republiku za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. So situáciou, ktorá vznikla v danej veci (aby daňový subjekt nezaplatil daň dvakrát) počíta zákon o DPH v ustanovení § 25 ods. 3, podľa ktorého žalobca mohol opraviť základ dane z nadobudnutia predmetného tovaru po preukázaní, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v Českej republike. K takejto oprave však mohlo dôjsť až v zdaňovacom období, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave. Takýmto dôkazom, ktorý je podkladom k oprave základu dane sú, ako to správne uvádza žalovaný v odvolaní, daňové priznania z decembra 2012. Z toho vyplýva, že k oprave základu dane z nadobudnutia predmetného tovaru z titulu preukázania, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v Českej republike mohlo dôjsť prostredníctvom daňového priznania za IV. štvrťrok 2012. V prípadoch opravy základu dane pri dovoze tovaru podľa colných predpisov, keď nejde o prípady, keď dovozca môže daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu odpočítať, môže požiadať colný orgán o vrátenie dane (ak už bola zaplatená) alebo o odpustenie dane (ak ešte nebola zaplatená).

Uvedenými úvahami sa riadil najvyšší súd, keď dospel k záveru, že daňové orgány v danej veci neporušili zákon. K porušeniu zákona došlo zo strany žalobcu, ktorého zákonnou povinnosťou bolo postupovať v danej veci podľa zákonných ustanovení § 17 ods. 2 a § 25 ods. 3 zákona o DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok krajského súdu postupom podľa ustanovenia 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 220 OSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.