2Sžf/78/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Proxis, spol. s.r.o., so sídlom v Bardejove, Kláštorská 8, IČO: 36 465 828, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, Bardejov, Na hradbách 5 proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. novembra 2014 číslo: 483098/2013 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. marca 2016 č. k. 3S/13/2015-44 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. marca 2016 č. k. 3S/13/2015-44 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene. Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu administratívneho spisu, z ktorého zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.12.2014, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 05.02.2015 (pondelok, riadny pracovný deň). Žaloba bola podaná prostredníctvom pošty dňa 23.02.2015, teda oneskorene. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledkov, ak konanie bolo zastavené.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na rozhodnutie, nakoľko žaloba je opodstatnená. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal ho preskúmať v rozsahu, či rozhodnutie správneho orgánu bolo riadne doručené. Zároveň by sa najvyšší súd podľa názoru žalobcu aj napriekmožnej oneskorenosti žaloby mal zaoberať skutočnosťou, či neboli napadnutým rozhodnutím správnych orgánov porušené Ústavou garantované práva účastníka konania a či nebola rozhodnutím krajského súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností.

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP).

Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné (§ 250d ods. 3 OSP).

V danej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom daného súdneho preskúmavacieho konania, doručené žalobcovi do vlastných rúk. Doručenka je podpísaná dňa 05.12.2014 splnomocnencom žalobcu. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 05.02.2015. Žaloba podaná až dňa 23.02.2015 bola jednoznačne podaná oneskorene.

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel v danej veci k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď konanie zastavil. Preto najvyšší sú napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta a § 250ja ods. 3 druhá veta OSP, poukazujúc aj na dôvody zastavujúceho uznesenia krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožnil.

Nebolo potom možné v danom odvolacom konaní zaoberať sa vecnými námietkami, uvedenými v odvolaní. Ústavou garantované právo účastníka konania, týkajúce sa možnosti konať pred súdom, je účastník povinný uplatniť pri splnení zákonných podmienok, čo v danej veci bola povinnosť podať správnu žalobu v zákonnej dvojmesačnej lehote.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá veta. Žalobcovi pre neúspech trovy odvolacieho konania nepatria a žalovanému trovy podľa zákona neprináležia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.