2Sžf/70/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. B., bytom M. XX, M., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Novákom, Mlynárska 16, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/328717/2014/5053 zo dňa 17. júla 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/106/2014-45 zo dňa 20. mája 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/106/2014- 45 zo dňa 20. mája 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonal šetrenie za účelom zistenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalobcu, na základe ktorého mal za preukázané, že žalobca nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, je vlastníkom motorového vozidla a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zabezpečuje starostlivosť nezaopatreným deťom a jeho manželka poberá invalidný dôchodok 121 €. Na základe uvedených zistení mal krajský súd za preukázané, že osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Poukázal pritom na skutočnosť, že vzhľadom na celkové majetkové pomery žalobcu, ako aj neprimerane vysoké a nepreukázateľné mesačné výdavky súvisiace s bývaním (600 €) súdny poplatok 70 € nepredstavuje tak vysokú sumu, ktorú by nebol schopný uhradiť.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd nesprávne vyhodnotil osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobcu a vôbec nemal preukázané, že tieto neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že pri výdavkoch 600 € na tuhé palivo ide o ročné výdavky, súvisiace s bývaním. Tvrdil, že krajský súd pochybil, keď mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia riadne vyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami. Tiež uviedol, že takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je garantovaná každému Ústavou SR. Navrhol, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil ako nezákonné, lebo nemá právny základ a oporu v zákone.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 138 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

O oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník v zmysle citovaného zákonného ustanovenia požiadať. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti.

Z ustanovenia § 138 ods. 1 OSP vyplýva, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je tiež rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje práva. U právnických a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi súd berie zreteľ i na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod. Nepriaznivá hospodárska situácia obchodnej spoločnosti ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

V predmetnej právnej veci žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním, doručeným krajskému súdu 24.11.2014, v ktorom uviedol, že poberá starobný dôchodok vo výške 294,40 €, manželka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 121,10 € a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Zo šetrenia, vykonaného krajským súdom, vyplynuli zistenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalobcu, ako to uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.

So zreteľom na uvedené sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu, ktoré považoval za dostatočné a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.