2Sžf/61/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Montservis, s.r.o, so sídlom Kragujevská 12, Žilina, IČO: 36 396 711, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/557167/2013 zo dňa 20.11.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/18/2015-25 zo dňa 23.02.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 20S/18/2015-38 zo dňa 28.04.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/18/2015-25 zo dňa 23. februára 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 20S/18/2015-38 zo dňa 28. apríla 2015 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č. k. 20S/18/2015-25 zo dňa 23.02.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 20S/18/2015-38 zo dňa 28.04.2015 Krajský súd v Žiline (ďalej aj „súd prvého stupňa“) postupom v zmysel § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch zastavil konanie vo veci žaloby podanej dňa 03.02.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že súd mal z obsahu spisu preukázané, že výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 05.02.2015. Žalobca v lehote stanovenej súdom súdny poplatok nezaplatil, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený, preto krajský súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. Na uvedenom nič nemení, že žalobca podal voči výzve na zaplatenie súdneho poplatku podanie, ktoré nazval Odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím, ktoré je možno napadnúť opravným prostriedkom.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na právnu úpravu ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z.a uviedol, že žalobným návrhom doručeným Krajskému súdu v Žiline sa domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného, pričom uznesením č. k. 20S/7/2014-85 boli jednotlivé rozhodnutia vylúčené na samostatné konanie, následne boli vydané výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za každé samostatné konanie. V podaní zo dňa 03.02.2015 bola náležite a vyčerpávajúco odôvodnená potreba spojenia veci do jedného konania. Namietal, že postup súdu, ktorým došlo k rozčleneniu veci na viaceré konania je v rozpore s povinnosťou súdov nerozhodovať iba formálne alebo formalisticky, ale prihliadať aj na možné následky procesných rozhodnutí a ich možné následky na rozhodnutie v veci samej. S poukazom na skutočnosť, že považuje za nelogické a nehospodárne, aby bol rozčlenený súdny prieskum 13 vecne súvisiacich rozhodnutí do 13 konaní a na skutočnosť, že vo veci 20S/7/2014 bol zaplatený vyrubený súdny poplatok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.

Obsahom predloženého spisu je preukázané, že žalobou zo dňa 31.01.2014, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 03.02.2014, v spojení s jej opravou zo dňa 17.12.2014, doručenou súdu dňa 23.12.2014, sa žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/7/2014 prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti a následného zrušenia vecne súvisiacich rozhodnutí žalovaného č. 1100308/1/557178/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557224/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557211/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557195/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557221/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557186/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557217/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557231/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557229/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557167/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557197/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557174/2013 zo dňa 20.11.2013, č. 1100308/1/557201/2013 zo dňa 20.11.2013, týkajúcich sa vyrubenia sankčných úrokov v súvislosti sneplnením daňových povinností.

Uznesením č. k. 20S/7/2014-85 zo dňa 09.01.2015 boli návrhy na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí vylúčené na samostatné konanie, nakoľko každé rozhodnutie predstavovalo samostatný predmet súdneho prieskumu. Konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/557167/2013 zo dňa 20.11.2013 bolo zapísané pod sp. zn. 20S/18/2015.

Na základe podanej žaloby súd výzvou zo dňa 03.02.2015 (č.l. 20 spisu) vyzval v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) žalobcu, prostredníctvom právneho zástupcu, na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 €, v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy, podľa položky 10 písm. c/ prílohy zákona. Vo výzve bol zároveň poučený o následkoch nezaplatenia poplatku, t.j. o zastavení konania.

Žalobca podaním nazvaným ako Odvolanie zo dňa 13.02.2015 nesúhlasil s vyrubením súdneho poplatku, pretože mal za to, že nebolo na mieste použiť inštitút vylúčenia vecí na samostatné konanie a žiadal výzvu zrušiť.

Vzhľadom na nezaplatenie súdneho poplatku bolo súdne konanie zastavené napadnutým rozhodnutím, súdny poplatok nebol zaplatený ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Vzhľadom na skutočnosť, že preukázateľne nedošlo k zaplateniu správne vyrúbeného súdneho poplatku na základe riadne doručenej výzvy v stanovenej lehote a neboli zistené žiadne dôvody, spôsobujúce zánik poplatkovej povinnosti, Najvyšší súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Len pre úplnosť dodáva, že procesné rozhodnutia o vylúčení veci na samostatné konanie resp. o spojení súvisiacich vecí na spoločné konanie sú konaniami, ktorými sa upravuje vedenie konania, proti ktorým nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. a/ OSP). Posudzovanie dôvodnosti či účelnosti takéhoto postupu je plne v kompetencii krajského súdu. Bez ohľadu na účelnosť či účelovosť takéhoto postupu je však v súvislosti s posudzovaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia podstatné, že sadzobník súdnych poplatkov tvoriacich prílohu zák. č. 71/1992 Z. z. v pol. 10 bod 4 stanovuje poplatok zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 247 OSP je nepochybne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby každé jednotlivé právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Preto je pre účely rozhodovania o poplatkovej povinnosti právne irelevantné, či spoločne podaný návrh na preskúmanie 13 rozhodnutí podaný dňa 31.01.2014 bol rozdelený na samostatné konania, pretože povinnosť zaplatiť súdny poplatok 70 € sa vzťahuje na súdny prieskum každého z napadnutých právoplatných rozhodnutí žalovaného.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol na základe ust. § 250l ods. 2 OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 OSP a § 224 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko žalobca bol procesne neúspešný a procesne úspešnému žalovanému nevznikli žiadne trovy, ale ani zákonný nárok na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.