Najvyšší súd  

2Sžf/54/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Linde-KCA-Dresden GmbH, Bodenbacher Strasse 80, 012 77 Drážďany, Nemecko, Linde-KCA-Dresden GmbH – organizačná zložka, so sídlom Panská ul. č. 14, 811 01 Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomír Schweighofer, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava, proti

žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava,

právny nástupca Daňového riaditeľstva SR, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/222/17673-135584/2009/992895-r  

zo 14. decembra 2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava I

č. 600/232/165084/09/Slá z 22. septembra 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2011, č. k. 3S 101/2010-42, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

zo 14. júna 2011, č. k. 3S 101/2010-42   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. júna 2011, č. k. 3S 101/2010-42 podľa  

§ 250j ods. 2 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil

rozhodnutie žalovaného č. I/222/17673-135584/2009/992895-r zo 14. decembra 2009 ako aj

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/165084/09/Slá z 22. septembra 2009,

ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.430,50 € podľa § 35 ods. 3 zák. č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti

uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie november 2004.

Krajský súd po oboznámení sa s rozhodnutiami správcu dane a žalovaného zistil, že

oba správne orgány uložili pokutu podľa § 35 ods. 3 zákona o správe daní subjektu,  

t.j. organizačnej zložke, ktorá nemá právnu subjektivitu, a preto podľa názoru krajského súdu

nemôže byť povinnou osobou a teda daňové orgány pochybili, keď uložili povinnosť – pokutu

nespôsobilému subjektu. V označení daňového subjektu mal byť zapísaný subjekt, tak ako to

uvádza žalobca v žalobe.

Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu uvádza, že krajský súd sa ďalej

nemohol zaoberať hmotnoprávnou stránkou žaloby a to či pokuta vyúčtovaná správcom dane a potvrdená žalovaným je v súlade so zákonom o správe daní a zákonom o DPH, nakoľko

žalovaný nepredložil súdu kompletný administratívny spis.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia

a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie, nakoľko podľa jeho názoru krajský

súd vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný poukázal na to, že správca dane na základe žiadosti subjektu, podľa

ust. § 4 zákona č. 289/1995 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(po vstupe SR do EÚ zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení

neskorších predpisov, ust. § 4), zaregistroval za platiteľa dane z pridanej hodnoty

zahraničnú osobu s obchodným menom LINDE – KCA – DRESDEN GmbH

s dodatkom, organizačná zložka. Podľa jeho názoru zo znenia Obchodného zákonníka

vyplýva, že obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva

právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Právne úkony vykonával podnikateľ

pri svojej podnikateľskej činnosti, teda zahraničná osoba. Bola dodržaná podmienka,

že je potrebné uviesť obchodné meno podnikateľa, pretože organizačná zložka mala

totožný obchodný názov, ako jej zriaďovateľ zahraničná osoba LINDE – KCA –

DRESDEN GmbH. Organizačná zložka obsahovala obchodné meno podnikateľa

a dodatok, že ide o organizačnú zložku a zaregistrovaný subjekt mal ako platiteľ práva

a povinnosti, ktoré mu z registrácie vyplývali. Nikdy v priebehu registrácie za platiteľa

dane žalobca nenamietal, že nemá právnu subjektivitu. Preto podľa jeho názoru boli

rozhodnutia správnych orgánov vydané voči správne označenému subjektu.

Pokiaľ krajský súd v rozhodnutí uviedol, že žalovaný nepredložil súdu

kompletný administratívny spis, žalovaný poukázal na to, že na základe výzvy

krajského súdu zo dňa 20.4.2011, č. k. 3S 101/2010-29, doručil do podateľne dňa

11.5.2011 doklady, ktoré boli odstúpené od správcu dane z administratívneho spisu.

Bolo predložené k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu daňové priznanie DPH,

dodatočné priznania, rozhodnutia, ktorými správca dane uložil pokuty na podané

rozdiely dane z dodatočných daňových priznaní a žiadosti platiteľa o odpustenie

pokuty, t.j. všetky predmetné doklady týkajúce sa daného prípadu, boli krajskému súdu

predložené. Namietal, že z napadnutého rozsudku nie je jasné, čo ešte krajský súd

chcel v danej veci, aby žalovaný predložil. Žalovaný v sprievodnom liste

k predloženým dokladom upozornil krajský súd, že správca dane žalobcovi na jeho

žiadosť, časť uloženej pokuty, ktorá je predmetom súdneho preskúmania, už odpu stil.

Preto podľa jeho názoru mal krajský súd k dispozícií všetky doklady

z administratívneho spisu potrebné na rozhodnutie vo veci.  

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 26. septembra 2011,

doplneným podaním zo 14. novembra 2011, v ktorom žiadal rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť, prípadne prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru

Európskej únie predbežnú otázku týkajúcu sa neutrality dane z pridanej hodnoty.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení  

s § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.  

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I/222/17673-

135584/2009/992895-r zo 14. decembra 2009 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I

č. 600/232/165084/09/Slá z 22. septembra 2009 a v prvom rade posúdenie otázky, či správne

orgány postupovali v súlade so zákonom, keď v rozhodnutiach ako daňový subjekt označili

LINDE-KCA-DRESDEN GmbH – organizačná zložka, IČO: 31 818 561, DIČ: 2020289051,

Panská 14, 811 01 Bratislava.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa

rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako

odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu

sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.

Podľa ods. 2, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná

zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 9 ods. 2, obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov,

pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa

zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného

mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.

Podľa § 21 ods. 1, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky

za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona

nevyplýva niečo iné.

Podľa ods. 2 zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba  

s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou

právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území

Slovenskej republiky.

Podľa ods. 3 podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie

na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku

umiestnenú na území Slovenskej republiky.

Je nesporné, že organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, ale iba

časťou podniku podnikateľa. Z toho dôvodu musí organizačná zložka používať obchodné

meno podnikateľa, čím je zvýraznené, že nemôže vystupovať pod vlastným menom, lebo nie

je subjektom práva. Zároveň jej zo zákona vyplýva povinnosť pripojiť k obchodnému menu

dodatok, z ktorého je nepochybné, že ide o organizačnú zložku. Právne úkony môžu byť

platne uskutočnené len pod obchodným menom podnikateľa, ku ktorému organizačná zložka

patrí.

Právne úkony, ktoré by sa uskutočnili len pod označením organizačnej zložky  

(t.j. bez uvedenia obchodného mena podnikateľa), by boli neplatné, pretože by išlo o právny

úkon niekoho, kto nemá spôsobilosť na právne úkony. Analogicky by sa pravdepodobne

posudzovala aj otázka zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, ak by správne

orgány konali s organizačnou zložkou bez uvedenia obchodného mena zriaďovateľa, čo však

v prejednávanom prípade nenastalo.

Žalobca videl nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane v tom, že obidva

správne orgány neuviedli v napadnutých rozhodnutiach názov a sídlo zriaďovateľa

organizačnej zložky, ktoré v čase vydania správnych rozhodnutí bolo LINDE-KCA-

DRESDEN GmbH, Bodenbacher Strasse 80, 012 77 Drážďany. Toto tvrdenie však nemá

oporu v spisovom materiály, nakoľko obidve rozhodnutia správnych orgánov obchodné meno

zriaďovateľa obsahovali. Neobsahovali len jeho sídlo, avšak takúto povinnosť im Obchodný

zákonník neukladá.

Preskúmavané rozhodnutia ukladali pokutu LINDE-KCA-DRESDEN GmbH –

organizačná zložka, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

oddiel Po, vložka číslo 1056/B, zriaďovateľom ktorej bola spoločnosť podnikajúca  

pod obchodným menom LINDE-KCA-DRESDEN GmbH, zapísaná v obchodnom registri  

B Úradného súdu Drážďany.  

Označenie žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov preto podľa názoru

odvolacieho súdu zodpovedalo ustanoveniu § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka, v dôsledku

čoho bola pokuta uložená zahraničnej právnickej osobe, ktorá právnu subjektivitu má, vo veci

týkajúcej sa organizačnej zložky tejto zahraničnej právnickej osoby (pozri mutatis mutandis

rozhodnutia NS SR 6 Sž 59/03-17 zo 17. októbra 2003, 3 Cdo 186/2009 z 10. marca 2010;

rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 6/03 z 13. marca 2003, III.ÚS 168/06-14 z 20. júna 2006).

Odvolací súd preto nepovažoval za správny právny názor krajského súdu, podľa

ktorého sú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nezákonné, nakoľko správne orgány

konali so subjektom, ktorý nemá právnu subjektivitu.

V napadnutých rozhodnutiach správne uviedli obchodné meno zriaďovateľa, dodatok

označujúci jeho právnu formu, ako aj dodatok, že ide o organizačnú zložku.  

Pokiaľ krajský súd uviedol, že hmotnoprávnou stránkou žaloby sa nemohol zaoberať

pre neúplnosť administratívneho spisu, odvolací súd pripomína, že § 250j ods. 3 OSP uvádza

tento dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu ako samostatný dôvod, proti ktorému nie

je prípustné odvolanie, avšak len v prípade, ak pre nekompletnosť administratívneho spisu

nemožno rozhodnutie preskúmať. Dôsledok, t.j. nepreskúmateľnosť rozhodnutia musí byť

spôsobený chýbajúcimi dokladmi. Úlohou krajského súdu je potom v rozhodnutí, ktorým

zrušuje rozhodnutie správneho orgánu pre neúplnosť administratívneho spisu uviesť, ktorú

časť rozhodnutia preskúmať nemohol, resp. aké skutočnosti nemohol preveriť, v dôsledku

chýbajúcich dokladov. Z napadnutého rozsudku krajského súdu však tieto skutočnosti zistiť

nemožno.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h)

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu sa po prípadnom vyžiadaní kompletného spisového materiálu na vec

sa vzťahujúceho bude zaoberať aj hmotnoprávnou stránku žaloby tak, aby bolo možné

zistiť jeho právne posúdenie veci (právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť

súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav), pokiaľ ide o zákonnosť postupu

a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách

tohto odvolacieho konania, podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodní, podľa § 157 ods. 2 OSP.

Pokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej

správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods.1.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012  

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth