Najvyšší súd
2Sžf/52/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci žalobcu: P. S., bytom H. právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. A. spol. s r.o., so sídlom P., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej
stanici č. 22, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: I/226/8480-
72685/2010/994159-r zo 17. júna 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 13. októbra 2010, č. k. 11S/74/2010-33, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13. októbra
2010, č. k. 11S/74/2010-33, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 13. októbra 2010, č. k. 11S/74/2010-33, podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/226/8480-
72685/2010/994159-r zo 17. júna 2010 a taktiež dodatočného platobného výmeru z 11. marca
2010.
Uvedenými rozhodnutiami žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len
„zákon o správe daní“) vyrubili žalobcovi rozdiel v dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za obdobie 4. štvrťrok 2007 vo výške 7081,22 €, z dôvodu nepriznania práva
na odpočítanie DPH z výdavkového pokladničného dokladu, ktorý žalobca vedie v účtovnej
evidencii pod ev. č. VH0705 z 11. novembra 2007 (nákup autoplastu), výška nepriznaného odpočítania DPH predstavuje sumu 637,10 Sk a nepriznania práva na odpočítanie DPH
z dodávateľských faktúr od dodávateľa J., s.r.o., so sídlom R.:
- faktúra č. 6002910/2 zo dňa 29.10.2007 v celkovej sume 345.790,--Sk, z toho DPH
v sume 55.210,20 Sk za horúcovod – izolácia a kotviaci materiál;
- faktúra č. 6001211 zo dňa 12.11.2007 v celkovej sume 273.403,50 Sk, z toho DPH
v sume 43.652,69 Sk za dodávku varného potrubia a konzol;
- faktúra č. 6001211/1 zo dňa 12.11.2007 v celkovej sume 134.113,--Sk, z toho DPH
v sume 21.413,--Sk za konštrukciu pre rýchlobránu;
- faktúra č. 6002911/1 zo dňa 29.11.2007 v celkovej sume 481.474,--Sk, z toho DPH
v sume 76.874,--Sk za rozvod potrubia SV- kotviaci materiál a
- faktúra č. 6002911/2 zo dňa 29.11.2007 v celkovej sume 97.342,--Sk, z toho DPH
v sume 15.542,--Sk za box na tesniacu súpravu, v celkovej sume 212.691,89 Sk.
Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, dospel krajský súd
v záveru, že tieto sú v súlade so zákonom.
Podľa názoru krajského súdu žalovaný na základe dostatočne preukázaného
skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že žalobca je povinný zaplatiť dodatočne
vyrubenú DPH za uvedené obdobie, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by sa zdaniteľné plnenia – dodávky od spoločnosti J., s.r.o. reálne uskutočnili.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že samotný žalobca
o uskutočnených obchodoch s firmou J. spol. s.r.o., nič konkrétne nevedel, keďže celý obchod
realizoval jeho syn P. S. ml.. On sám sa podieľal len na montáži zariadení u konečného
odberateľa, spol. C. spol. s r.o.. Preto správca dane vypočul P. S. ml. ako svedka, ktorý
vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný tovar objednával u konateľa dodávateľa - spol. J.,
s.r.o., M. H. a tento tovar osobne žalobcovi doviezol. Bližší opis akým spôsobom a kedy bol
tovar dovezený a ako tento prebral, uviesť nevedel, za tovar platil H. v hotovosti. Svedok
M. H. vtedajší konateľ spol. J., s.r.o. potvrdil dodávku tovaru, ktorý objednal P. S. ml., podľa
jeho výpovede nešlo o výrobky vlastnej produkcie, avšak subdodávateľov, ktorí by tento tovar
spol. J., s.r.o. dodali si nepamätal, nepamätal si prepravcov, hoci zabezpečoval dopravu.
Svedok prisľúbil správcovi dane dodanie dôkazov - účtovných dokladov, ktoré by potvrdili
správnosť jeho tvrdení, avšak tieto do dnešného dňa nepredložil. Na základe dožiadania
miestne príslušného daňového úradu správca dane zistil, že spoločnosť J., s.r.o. nevlastní, ani
nemá prenajaté priestory na adrese sídla uvedenom v obchodnom registri, nepreberá poštu
(„adresát neznámy“), nepodala daňové priznanie k DPH od mája 2007, a od mája 2007
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť účtovné
doklady spol. J., s.r.o. ani od jej súčasného konateľa T. R.
Krajský súd poukázal na to, že pri odpočítaní DPH musí daňový subjekt preukázať
toto právo nielen vecnou súvislosťou dodávok tovaru s jeho následným použitím, ale aj to, že
tovar skutočne dodal dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH a DPH si uplatnil. Následné dodanie
tovaru žalobcom inému odberateľovi na splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie práva
na odpočítanie DPH nepostačuje.
Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu skonštatoval, že námietky žalobcu
uvádzané v žalobe nie sú takého charakteru, aby zvrátili závery daňových orgánov
a v skutočnosti viac než polovica žaloby obsahuje len údaje z napadnutého rozhodnutia
a závery žalovaného. Žalobca síce popieral závery daňových orgánov, avšak bez konkrétnych
námietok.
Krajský súd poukázal na to, že žalobca už počas daňovej kontroly mal významné
daňovo-procesné práva, ktoré vytvárajú rovnosť zbraní v daňovom konaní. Vzhľadom
na zistenie správcu dane o dodávateľovi žalobcu vznikli u neho dôvodné pochybnosti
o skutočnej realizácii predmetných obchodov a od tohto okamihu je povinnosťou žalobcu
preukazovať dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, pričom mal dostatočný priestor
na preukázanie svojich tvrdení.
Vecné dôvody napadnutého rozhodnutia podľa názoru krajského súdu zodpovedajú
adekvátnej aplikácii zákonných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“), ktoré poukazujú na tzv. osobný charakter zdaniteľných plnení
pri DPH, pri ktorom identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech
iného platiteľa, musí zodpovedať skutočnému stavu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2
a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže.
Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ uplatňujúci odpočet preukázal,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre.
Krajský súd zdôraznil, že zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý
vyžaduje, aby štatutárny orgán podnikateľa mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti,
ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí
(§ 264 Obchodného zákonníka). V danom prípade však podľa názoru krajského súdu žalobca
nemal tieto vedomosti, neuniesol dôkazné bremeno a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného
je v súlade so zákonom.
Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len
„SD EU“), krajský súd upozornil na to, že uvedené rozhodnutia neovplyvňujú napadnuté
rozhodnutie žalovaného a nemožno ich v danom prípade použiť, nakoľko obsahujú iné
skutkové okolnosti – predaj tovaru do iných členských štátov.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie
a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru je toto nesprávne a nezákonné.
Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, že žalobca nepreukázal
dodanie tovaru, nakoľko podľa jeho názoru následné dodanie toho istého tovaru žalobcom
odberateľovi - spoločnosti C., spol. s r.o. potvrdzuje, že tento tovar žalobca odobral od spol.
J., s.r.o., ďalej tvrdil, že správca dane nevyužil dostatočne svoje oprávnenia podľa zákona
o správe daní, keď si nepreveril, či účtovné doklady o zdaniteľných plneniach boli alebo
neboli zaúčtované u dodávateľa žalobcu, spol. J., s.r.o., neuložil mu pokutu podľa § 35
ods. 15 zákona o správe daní ani nezačal u neho výkon daňovej kontroly a nepodal naňho
trestné oznámenie.
Tiež poukázal na to, že záver krajského súdu o neaplikovateľnosti rozsudkov SD EU
je neopodstatnený, nakoľko podľa jeho názoru z rozsudkov SD EU spis. zn. C-354/03
a C-484/03 z 12. januára 2006 a spis. zn. C439/04, C-440/04 zo 6. júla 2006, možno
analogicky pre tento prípad vyvodiť záver, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového
subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové
povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 8. decembra 2010, v ktorom
žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, že
v odvolaní žalobca uvádza rovnaké námietky ako v žalobe, ku ktorým sa žalobca už
vyjadroval a s ktorými sa podľa názoru žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku
dostatočne vysporiadal. Podľa jeho názoru povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky
uplatnené platiteľom DPH, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne
významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa
zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. Žalobcove úvahy o tom, že správca dane má
prevziať aktívnu úlohu pri dokazovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu sú nesprávne.
Taktiež zdôraznil, pokiaľ išlo o spochybňovanie podnikateľskej činnosti spol. J., s.r.o., že táto
nepodala daňové priznanie k DPH už za mesiace jún až december 2007, t. j. sám konateľ spol.
J., s.r.o. M. H. nepriznal uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21.
septembra 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.
Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.
Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd
pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala vyhodnotenia dôkazu - dodania toho istého materiálu odberateľovi spol. C. spol. s r.o.
a námietok týkajúcich sa možnosti aplikácie rozsudkov SD EU na daný prípad, nakoľko
námietky týkajúce sa procesných pochybení žalovaného boli totožné s námietkami uvedenými
v žalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal a námietky týkajúce sa
vyhodnotenia skutkového stavu boli taktiež totožné s tými, ktoré žalobca uviedol už v žalobe.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ten istý tovar, ktorý mu dodala spol. J., s.r.o. dodal
ďalšiemu odberateľovi spol. C. s r.o., a práve táto dodávka má potvrdiť uskutočnenie odberu
tohto tovaru od spoločnosti J., spol. s r.o., odvolací súd poukazuje na to, že takémuto tvrdeniu
chýba vnútorná logika a skutková súvislosť. Krajský súd, žalovaný a napokon ani správca
dane nespochybňovali, že žalobca uskutočnil dodávku a montáž profilov spol. C. s r.o.. Táto
skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje, že žalobcovi tieto profily dodala práve spol.
J., s.r.o., že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca DPH z ceny uvedeného tovaru
a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH.
Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si
žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje
materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa
žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.
Odvolací súd sa stotožnil so závermi krajského súdu, že žalobca nepredložil jediný
dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné prevzatie profilov montovaných u spoločnosti C. s r.o.
od spoločnosti J., s.r.o.
Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu
daňového konania vyšli najavo (napr. fiktívna adresa sídla spol. J., s.r.o., kde sa mali
uzatvárať obchody medzi P. S. ml. a konateľom spol. J., s.r.o., absolútna nevedomosť žalobcu
o predmetných obchodoch, neexistujúca účtovná evidencia spol. J., s.r.o., nepodanie
daňových priznaní k DPH), a ktoré sa mu nepodarilo žiadnymi dôkazmi vyvrátiť.
Pokiaľ žalobca namietal aplikáciu rozsudkov SD EU spis. zn. C-354/03 a C-484/03
z 12. januára 2006 a spis. zn. C439/04, C-440/04 zo 6. júla 2006, odvolací súd poukazuje
na to, že skutkový stav v týchto rozsudkoch sa líšil od prejednávanej veci predovšetkým tým,
že išlo o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch EU.
Avšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu, že z uvedených rozsudkov
vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu, že si jeho
obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa
dopustí podvodu na DPH, nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných
rozsudkoch nenachádza.
Z rozsudku z 12. januára 2006, spojené veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ktorého
kópiu žalobca priložil k odvolaniu vyplýva, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje
zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že
v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo
nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento prípad sa týka plnení, ktoré
samé osebe nie sú poznačené podvodom.
V danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie,
ktoré malo byť uskutočnené pre žalobcu, t. j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo
v reťazi dodávok. A preto okrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné použiť
tieto rozsudky na daný prípad.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,
je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor
považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné
s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení § 250k
ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný,
a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2011
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth