Najvyšší súd

2Sžf/52/2010

 

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: P. S., bytom H. právne zastúpený: Advokátska kancelária

JUDr. A. spol. s r.o., so sídlom P., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej

stanici č. 22, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: I/226/8480-

72685/2010/994159-r zo 17. júna 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 13. októbra 2010, č. k. 11S/74/2010-33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13. októbra

2010, č. k. 11S/74/2010-33,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 13. októbra 2010, č. k. 11S/74/2010-33, podľa  

§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/226/8480-

72685/2010/994159-r zo 17. júna 2010 a taktiež dodatočného platobného výmeru z 11. marca

2010.  

Uvedenými rozhodnutiami žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa podľa § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách  

v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len

„zákon o správe daní“) vyrubili žalobcovi rozdiel v dani z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) za obdobie 4. štvrťrok 2007 vo výške 7081,22 €, z dôvodu nepriznania práva  

na odpočítanie DPH z výdavkového pokladničného dokladu, ktorý žalobca vedie v účtovnej

evidencii pod ev. č. VH0705 z 11. novembra 2007 (nákup autoplastu), výška nepriznaného odpočítania DPH predstavuje sumu 637,10 Sk a nepriznania práva na odpočítanie DPH

z dodávateľských faktúr od dodávateľa J., s.r.o., so sídlom R.:

- faktúra č. 6002910/2 zo dňa 29.10.2007 v celkovej sume 345.790,--Sk, z toho DPH

v sume 55.210,20 Sk za horúcovod – izolácia a kotviaci materiál;

- faktúra č. 6001211 zo dňa 12.11.2007 v celkovej sume 273.403,50 Sk, z toho DPH

v sume 43.652,69 Sk za dodávku varného potrubia a konzol;

- faktúra č. 6001211/1 zo dňa 12.11.2007 v celkovej sume 134.113,--Sk, z toho DPH

v sume 21.413,--Sk za konštrukciu pre rýchlobránu;

- faktúra č. 6002911/1 zo dňa 29.11.2007 v celkovej sume 481.474,--Sk, z toho DPH

v sume 76.874,--Sk za rozvod potrubia SV- kotviaci materiál a

- faktúra č. 6002911/2 zo dňa 29.11.2007 v celkovej sume 97.342,--Sk, z toho DPH

v sume 15.542,--Sk za box na tesniacu súpravu, v celkovej sume 212.691,89 Sk.

Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, dospel krajský súd

v záveru, že tieto sú v súlade so zákonom.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný na základe dostatočne preukázaného

skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že žalobca je povinný zaplatiť dodatočne

vyrubenú DPH za uvedené obdobie, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

že by sa zdaniteľné plnenia – dodávky od spoločnosti J., s.r.o. reálne uskutočnili.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že samotný žalobca

o uskutočnených obchodoch s firmou J. spol. s.r.o., nič konkrétne nevedel, keďže celý obchod

realizoval jeho syn P. S. ml.. On sám sa podieľal len na montáži zariadení u konečného

odberateľa, spol. C. spol. s r.o.. Preto správca dane vypočul P. S. ml. ako svedka, ktorý  

vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný tovar objednával u konateľa dodávateľa - spol. J.,

s.r.o., M. H. a tento tovar osobne žalobcovi doviezol. Bližší opis akým spôsobom a kedy bol

tovar dovezený a ako tento prebral, uviesť nevedel, za tovar platil H. v hotovosti. Svedok  

M. H. vtedajší konateľ spol. J., s.r.o. potvrdil dodávku tovaru, ktorý objednal P. S. ml., podľa

jeho výpovede nešlo o výrobky vlastnej produkcie, avšak subdodávateľov, ktorí by tento tovar

spol. J., s.r.o. dodali si nepamätal, nepamätal si prepravcov, hoci zabezpečoval dopravu.

Svedok prisľúbil správcovi dane dodanie dôkazov - účtovných dokladov, ktoré by potvrdili

správnosť jeho tvrdení, avšak tieto do dnešného dňa nepredložil. Na základe dožiadania

miestne príslušného daňového úradu správca dane zistil, že spoločnosť J., s.r.o. nevlastní, ani

nemá prenajaté priestory na adrese sídla uvedenom v obchodnom registri, nepreberá poštu

(„adresát neznámy“), nepodala daňové priznanie   k DPH od mája 2007, a od mája 2007

nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť účtovné

doklady spol. J., s.r.o. ani od jej súčasného konateľa T. R.

Krajský súd poukázal na to, že pri odpočítaní DPH musí daňový subjekt preukázať

toto právo nielen vecnou súvislosťou dodávok tovaru s jeho následným použitím, ale aj to, že

tovar skutočne dodal dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH a DPH si uplatnil. Následné dodanie

tovaru žalobcom inému odberateľovi na splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie práva  

na odpočítanie DPH nepostačuje.

Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu skonštatoval, že námietky žalobcu

uvádzané v žalobe nie sú takého charakteru, aby zvrátili závery daňových orgánov

a v skutočnosti viac než polovica žaloby obsahuje len údaje z napadnutého rozhodnutia

a závery žalovaného. Žalobca síce popieral závery daňových orgánov, avšak bez konkrétnych

námietok.

Krajský súd poukázal na to, že žalobca už počas daňovej kontroly mal významné

daňovo-procesné práva, ktoré vytvárajú rovnosť zbraní v daňovom konaní. Vzhľadom  

na zistenie správcu dane o dodávateľovi žalobcu vznikli u neho dôvodné pochybnosti

o skutočnej realizácii predmetných obchodov a od tohto okamihu je povinnosťou žalobcu

preukazovať dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, pričom mal dostatočný priestor  

na preukázanie svojich tvrdení.

Vecné dôvody napadnutého rozhodnutia podľa názoru krajského súdu zodpovedajú

adekvátnej aplikácii zákonných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

(ďalej len „zákon o DPH“), ktoré poukazujú na tzv. osobný charakter zdaniteľných plnení  

pri DPH, pri ktorom identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech

iného platiteľa, musí zodpovedať skutočnému stavu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2  

a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže.

Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ uplatňujúci odpočet preukázal,

že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre.

Krajský súd zdôraznil, že zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý

vyžaduje, aby štatutárny orgán podnikateľa mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti,

ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí

(§ 264 Obchodného zákonníka). V danom prípade však podľa názoru krajského súdu žalobca

nemal tieto vedomosti, neuniesol dôkazné bremeno a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného

je v súlade so zákonom.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len

„SD EU“), krajský súd upozornil na to, že uvedené rozhodnutia neovplyvňujú napadnuté

rozhodnutie žalovaného a nemožno ich v danom prípade použiť, nakoľko obsahujú iné

skutkové okolnosti – predaj tovaru do iných členských štátov.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie

a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru je toto nesprávne a nezákonné.

Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, že žalobca nepreukázal

dodanie tovaru, nakoľko podľa jeho názoru následné dodanie toho istého tovaru žalobcom

odberateľovi - spoločnosti C., spol. s r.o. potvrdzuje, že tento tovar žalobca odobral od spol.

J., s.r.o., ďalej tvrdil, že správca dane nevyužil dostatočne svoje oprávnenia podľa zákona

o správe daní, keď si nepreveril, či účtovné doklady o zdaniteľných plneniach boli alebo

neboli zaúčtované u dodávateľa žalobcu, spol. J., s.r.o., neuložil mu pokutu podľa § 35  

ods. 15 zákona o správe daní ani nezačal u neho výkon daňovej kontroly a nepodal naňho

trestné oznámenie.  

Tiež poukázal na to, že záver krajského súdu o neaplikovateľnosti rozsudkov SD EU

je neopodstatnený, nakoľko podľa jeho názoru z rozsudkov SD EU spis. zn. C-354/03  

a C-484/03 z 12. januára 2006 a spis. zn. C439/04, C-440/04 zo   6. júla 2006, možno

analogicky pre tento prípad vyvodiť záver, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového

subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové

povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 8. decembra 2010, v ktorom

žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, že

v odvolaní žalobca uvádza rovnaké námietky ako v žalobe, ku ktorým sa žalobca už

vyjadroval a s ktorými sa podľa názoru žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku

dostatočne vysporiadal. Podľa jeho názoru povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky

uplatnené platiteľom DPH, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne

významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa

zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. Žalobcove úvahy o tom, že správca dane má

prevziať aktívnu úlohu pri dokazovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu sú nesprávne.

Taktiež zdôraznil, pokiaľ išlo o spochybňovanie podnikateľskej činnosti spol. J., s.r.o., že táto

nepodala daňové priznanie k DPH už za mesiace jún až december 2007, t. j. sám konateľ spol.

J., s.r.o. M. H. nepriznal uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa  

§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa  

§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21.

septembra 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti  

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti  

do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi  

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň  

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom  

v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo  

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.

Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd  

pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala vyhodnotenia dôkazu - dodania toho istého materiálu odberateľovi spol. C. spol. s r.o.

a námietok týkajúcich sa možnosti aplikácie rozsudkov SD EU na daný prípad, nakoľko

námietky týkajúce sa procesných pochybení žalovaného boli totožné s námietkami uvedenými

v žalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal a námietky týkajúce sa

vyhodnotenia skutkového stavu boli taktiež totožné s tými, ktoré žalobca uviedol už v žalobe.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ten istý tovar, ktorý mu dodala spol. J., s.r.o. dodal

ďalšiemu odberateľovi spol. C. s r.o., a práve táto dodávka má potvrdiť uskutočnenie odberu

tohto tovaru od spoločnosti J., spol. s r.o., odvolací súd poukazuje na to, že takémuto tvrdeniu

chýba vnútorná logika a skutková súvislosť. Krajský súd, žalovaný a napokon ani správca

dane nespochybňovali, že žalobca uskutočnil dodávku a montáž profilov spol. C. s r.o.. Táto

skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje, že žalobcovi tieto profily dodala   práve spol.  

J., s.r.o., že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca DPH z ceny uvedeného tovaru

a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si

žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu

naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní

opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových

dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje

materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa

žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové

zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.  

Odvolací súd sa stotožnil so závermi krajského súdu, že žalobca nepredložil jediný

dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné prevzatie profilov montovaných u spoločnosti C. s r.o.

od spoločnosti J., s.r.o.

Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu

daňového konania vyšli najavo (napr. fiktívna adresa sídla spol. J., s.r.o., kde sa mali

uzatvárať obchody medzi P. S. ml. a konateľom spol. J., s.r.o., absolútna nevedomosť žalobcu

o predmetných obchodoch, neexistujúca účtovná evidencia spol. J., s.r.o., nepodanie

daňových priznaní k DPH), a ktoré sa mu nepodarilo žiadnymi dôkazmi vyvrátiť.

Pokiaľ žalobca namietal aplikáciu rozsudkov SD EU spis. zn. C-354/03 a C-484/03

z 12. januára 2006 a spis. zn. C439/04, C-440/04 zo 6. júla 2006, odvolací súd poukazuje  

na to, že skutkový stav v týchto rozsudkoch sa líšil od prejednávanej veci predovšetkým tým,

že išlo o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch EU.  

Avšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu, že z uvedených rozsudkov

vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu, že si jeho

obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa

dopustí podvodu na DPH, nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných

rozsudkoch nenachádza.

Z rozsudku z 12. januára 2006, spojené veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ktorého

kópiu žalobca priložil k odvolaniu vyplýva, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje

zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že

v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo

nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento prípad sa týka plnení, ktoré

samé osebe nie sú poznačené podvodom.  

V danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie,

ktoré malo byť uskutočnené pre žalobcu, t. j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo

v reťazi dodávok. A preto okrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné použiť

tieto rozsudky na daný prípad.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,

je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal  

so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom

administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite

vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil

právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv  

na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.  

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náležite vysporiadal.

  Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení § 250k  

ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný,

a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave dňa 21. septembra 2011  

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth