2Sžf/51/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Montservis, s.r.o, so sídlom Kragujevská 12, Žilina, IČO: 36 396 711, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100308/1/557178/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557224/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557211/2013, z 20.11.2013, č. 1100308/1/557195/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557221/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557186/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557217/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557231/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557229/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557167/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557197/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557174/2013 z 20.11.2013 a č. 1100308/1/557201/2013 z 20.11.2013 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/7/2014-85 zo dňa 09. januára 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením konanie vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100308/1/557178/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557224/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557211/2013, z 20.11.2013, č. 1100308/1/557195/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557221/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557186/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557217/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557231/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557229/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557167/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557197/2013 z 20.11.2013, č. 1100308/1/557174/2013 z 20.11.2013 a č. 1100308/1/557201/2013 z 20.11.2013 vylúčil na samostatné konanie. V poučení uznesenia uviedol, žeproti nemu nie je prípustné odvolanie.

Žalobca sa proti uvedenému uzneseniu odvolal a tvrdil, že súdy nesmú rozhodovať iba formálne alebo formalisticky ale musia prihliadať aj na možné následky procesných rozhodnutí. Tvrdil, že v prípade, že by sa tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach, z ktorých každé je spoplatnené, došlo by k popretiu na prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu ochranu. Navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a/ OSP). Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ OSP). Rozhodnutie súdu o vylúčení veci na samostatné konanie (§ 112 ods. 2 OSP) je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania.

Na základe uvedených skutočností bolo potrebné odvolanie žalobcu odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP.

K tvrdeniu žalobcu, že sa vylúčenie vecí na samostatné konanie odrazí vo zvýšení jeho poplatkovej povinnosti, je potrebné uviesť, že v súdnom preskúmavacom konaní je osobitným súdnym poplatkom spoplatnený prieskum zákonnosti každého jedného rozhodnutia orgánu verejnej správy (s výnimkou, keď ide o oslobodenie od súdneho poplatku či už zákonné - osobné alebo vecné - alebo o oslobodenie na základe rozhodnutia súdu podľa § 138 OSP). Otázka, či sa veci prejednajú ako spojené alebo osobitne (po vylúčení na samostatné konanie) nie je vo vzťahu k výške poplatkovej povinnosti relevantná.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol na základe ust. § 250k ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP, ako je uvedené vo výroku uznesenia, nakoľko výsledok konania je analogický ako pri zastavení konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.