Najvyšší súd 2Sžf/50/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej v právnej veci žalobcu: JUDr. D. C., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., proti
žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/228/14616-115149/2009/991857-r zo dňa 13.októbra 2009,
konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/82/2009-90
zo dňa 16. septembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/82/2009-90 zo dňa 16. septembra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
157,16 € do rúk JUDr. M. B., advokáta, do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/228/14616-115149/
2009/991857-r zo dňa 13. októbra 2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Žilina II č. 894/230/50953/09/Deli zo dňa 4. augusta 2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v sume 66 €. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Žilina II č. 894/230/50953/09/Deli zo dňa 4.augusta 2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený sankčný úrok v sume 1436,30 € za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb
podľa § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) za obdobie júl 2008 v lehote splatnosti v správnej výške.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že neboli splnené podmienky
na vyrubenie sankčného úroku žalobcovi v zmysle § 35b ods. 1 písm. e/ zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej
len zákon č. 511/1992 Zb.) za mesiac júl 2008, keďže preddavky na daň z príjmov fyzických
osôb na rok 2008 žalobca riadne platil na základe rozhodnutia Daňového úradu Žilina II č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21. apríla 2008, ktorým mu správca dane určil platenie
preddavkov inak podľa ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z., a to na celé
zdaňovacie obdobie roku 2008 a bolo nesporné, že takto inak určené platenie preddavkov na celé zdaňovacie obdobie roku 2008 bolo žalobcom splnené. Z citovaného rozhodnutia
(výroku a odôvodnenia) nevyplýva, že by výrok daného rozhodnutia obsahoval určenie,
že v ostatnom (v ostatných – zvyšných – mesiacoch roku 2008: júl až december 2008) zostávajú preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby nezmenené. Podľa názoru krajského
súdu žalobca správne platil preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby na celé zdaňovacie
obdobie roku 2008 len za mesiace apríl, máj a jún 2008 vo výške a lehotách splatnosti, a za ostatné mesiace roku 2008 preddavky na daň z príjmov fyzických osôb neplatil.
Na základe toho je podľa krajského súdu rozhodnutie správcu dane č. 894/230/50953/09/Deli zo dňa 4.augusta 2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený sankčný úrok v sume 1436,30 €
za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb podľa § 34 ods. 3 zákona
č. 595/2003 Z.z., nezákonné. Nezákonné je aj druhostupňového rozhodnutie žalovaného.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Namietal, že zo žalobcovho
daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2007 vyplynula povinnosť
žalobcu platiť mesačné preddavky na daň za zdaňovacie obdobie roku 2008. Jeho posledná známa daňová povinnosť v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. predstavuje
totiž sumu 4.713.438,- Sk (156.457,49 €), čo znamená, že presiahla sumu 500.000,- Sk
(16.596,96 €). Poukazoval na ustanovenie § 34 ods. 1 a ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého výška mesačného preddavku na daň na zdaňovacie obdobie roku 2008 predstavuje
sumu 392.786,- Sk (13.038,11 €). Uviedol, že pokiaľ Daňový úrad Žilina II rozhodnutím
č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21. apríla 2008 stanovil žalobcovi platenie preddavkov na daň inak len za mesiace apríl, máj a jún roku 2008, žalobca bol povinný platiť preddavky
na daň za mesiace júl, august, september, október, november a december roku 2008 vo výške a lehotách, ktorá mu vyplývala z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 zákona
č. 595/2003 Z. z. Daňovníkovi totiž nevzniká v zmysle § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.
automaticky zákonný nárok na stanovenie platenia preddavkov na daň za bežné zdaňovacie
obdobie inak podaním žiadosti, ale je výsledkom úvahy a vyhodnotenia v žiadosti uvádzaných dôvodov.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú
povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Pre daný prípad to znamená, že ak by sa správca dane rozhodol
určiť žalobcovi preddavky inak aj za ostatné mesiace roku 2008 (júl, august, september,
október, november, december) musel by tak urobiť vydaním rozhodnutia. Keďže sa tak nestalo, je zrejmé, že žalobca bol povinný za mesiac august 2008 platiť preddavky na daň
vo výške, ktorá mu vyplývala z podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
za rok 2007. Keďže žalobca preddavok na daň za mesiac júl 2008 nezaplatil v lehote splatnosti v správnej výške, správca dane postupoval v súlade s § 35b ods. 1 písm. e/ zákona
č. 511/1992 Zb. a za nesplnenie tejto povinnosti mu vyrubil sankčný úrok oprávnene.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19. novembra 2010 navrhol rozsudok krajského potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v sume 137,24 €. Uviedol,
že z konštrukcie ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že ak suma
preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené, môže v odôvodnených prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak, teda
odlišným spôsobom, ako sú obligatórne stanovené v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona
č. 595/2003 Z. z. To znamená, že predmetné ustanovenia sa vtedy nepoužijú a preddavky budú stanovené podľa § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z., inak by ustanovenie § 34 ods. 4
uvedeného zákona strácalo svoj význam.
Poukázal na to, že sa žiadosťou zo dňa 3. apríla 2008 sa domáhal odpustenia platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb na zdaňovacie obdobie roku 2008,
a to z dôvodu, že na základe finančnej a ekonomickej analýzy za I. štvrťrok roku 2008,
ako aj vzhľadom na ďalší predpokladaný vývoj poukázal na to, že jeho daňová povinnosť
za rok 2008 by nemala presiahnuť sumu 50.000,- Sk (1659,69 €); tento predpoklad sa aj potvrdil a žalobcova daňová povinnosť za rok 2008 bola 20.735,- Sk (688,27 €).
Na základe jeho žiadosti Daňový úrad Žilina II rozhodnutím č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21. apríla 2008 rozhodol tak, že žalobcovi určil podľa § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.
platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby na zdaňovacie obdobie roka 2008 inak,
a to v mesačných lehotách splatnosti:
- mesiac apríl 2008, splatnosť 30. apríla 2008, výška preddavku 50.000,- Sk (1659,69 €),
- mesiac máj 2008, splatnosť 2. júna 2008, výška preddavku 50.000,- Sk
(1659,69 €),
- mesiac jún 2008, splatnosť 30. júna 2008, výška preddavku 50.000,- Sk
(1659,69 €).
Uvedené preddavky žalobca v stanovenej výške a lehote zaplatil na účet daňového úradu. Pri zaplatených preddavkoch v celkovej výške 150.000,- Sk (4979,08 €) žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobie roku 2008 vznikol daňový preplatok vo výške 129.265,- Sk (4290,82 €).
Poukázal na to, že účel riadneho zaplatenia dane na základe stanovených preddavkov bol
splnený a výsledkom zúčtovania preddavkov bol preplatok na dani. Ďalej poukázal na to, že v prejednávanom prípade, ako aj v minulosti si svoje daňové povinnosti plnil riadne a včas
podľa zákona a nikdy pri výbere a s platením daní nemal žiadne problémy. Ak by mal žalobca
zaplatiť preddavky inak v zmysle § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. podľa rozhodnutia daňového orgánu, ako aj preddavky obligatórne podľa § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 citovaného
zákona, znamenalo by to, že žalobca mal zaplatiť za celé preddavkové obdobie sumu
150.000,- Sk (4979,08 €) podľa rozhodnutia žalovaného, ale aj sumu 3.535.074,- Sk (117.342,95 €) podľa obligatórnych ustanovení zákona, teda spolu na preddavkoch za celé
preddavkové obdobie sumu 3.685.074,- Sk (122.322,04 €) oproti samotnej daňovej povinnosti
vo výške 20.735,- Sk, čo sa podľa žalobcu prieči účelu zákona.
Žalobca na záver poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008, podľa ktorého ani záujem štátu na realizácii
príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu
a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že v oblasti verejného
práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje
(na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Pri vymáhaní daní podľa zákona sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv
a slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta a § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/14617-115150/2009/991857-r zo dňa 13. októbra 2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/230/50978/09/Deli zo dňa 4. augusta 2009, ktorým bol žalobcovi podľa § 35b ods. 1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený sankčný úrok v sume 1.273,20 € za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb podľa § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. za obdobie august 2008 v lehote splatnosti v správnej výške.
Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca
požiadal žiadosťou z 3.apríla 2008 adresovanou Daňovému úradu Žilina II o určenie
preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb inak, ako je stanovené v § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. na celé zdaňovacie obdobie roka 2008.
Daňový úrad Žilina II jeho žiadosti vyhovel a rozhodnutím č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21. apríla 2008 bolo žalobcovi, ako daňovníkovi, určené platenie preddavkov na daň
z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2008 inak, a to vo výške trikrát po 50.000,- Sk (1659,69 €) so splatnosťou dňa 30. apríla 2008, 2. júna 2008 a 30. júna 2008,
pričom z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by výrok daného rozhodnutia obsahoval určenie,
že vo zvyšných mesiacoch roka 2008 (júl až december) zostávajú preddavky na daň nezmenené, teda v pôvodnej výške, ktorá vyplynula z daňového priznania za rok 2007. Práve
naopak, je nepochybné, že ide o iné určenie platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických
osôb na zdaňovacie obdobie roka 2008 v mesačných termínoch splatnosti s celkovou výškou preddavkov 150.000,- Sk (16.596,96 €). Na základe takto formulovaného výroku sa podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný oprávnene mohol domnievať,
že svoju povinnosť platenia preddavkov na rok 2008 splní, ak zaplatí preddavky za stanovené mesiace v lehotách určených v tomto rozhodnutí.
Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500.000,- Sk (16 596,96 €), platí mesačné preddavky na daň na bežné
zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho
mesiaca.
Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. v odôvodnených prípadoch môže správca
dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.
Z uvedeného systematického začlenenia týchto ustanovení do zákona č. 595/2003 Z.z.
vyplýva, že ustanovenie § 34 ods. 4 predstavuje špeciálnu úpravu k ustanoveniu § 34 ods. 3
(všeobecná úprava), preto sa použije zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálne
ustanovenie alebo zákon ruší všeobecné ustanovenie alebo zákon). Na základe toho, ak bola daňová povinnosť určená podľa ustanovenia § 34 ods. 4, nemôže byť zároveň určená aj podľa
§ 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z., nakoľko to vylučuje samotná právna norma (§ 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z.: „v odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť
daňovníka určiť preddavky inak“, teda inak ako v § 34 ods. 3 citovaného zákona) a podľa
§ 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. správca dane určuje novú výšku preddavkov na konkrétne zdaňovacie obdobie v celom jeho rozsahu. Preto, ak Daňový úrad Žilina II rozhodnutím
č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21.apríla 2008 určil žalobcovi povinnosť platiť preddavky
na daň z príjmov fyzickej osoby na zdaňovacie obdobie roka 2008 v mesačných lehotách splatnosti (apríl 2008 – 50.000,-- Sk, máj 2008 – 50.000,-- Sk, jún 2008 – 50.000,-- Sk) podľa
ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z., nemohol ju zároveň určiť podľa § 34 ods. 3
citovaného zákona. Napokon, Daňový úrad Žilina II v citovanom rozhodnutí určil povinnosť platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby na celé zdaňovacie obdobie
roka 2008, nie len na jednotlivé mesiace. Je potrebné poukázať aj na odôvodnenie
uvedeného rozhodnutia, ktoré je úplne nedostatočné, nespĺňa náležitosti § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a ani z neho nevyplýva, že by mal daňovník za zvyšné mesiace platiť
nezmenené preddavky na daň.
Žalobca povinnosť uloženú mu rozhodnutím č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21.apríla 2008 splnil a preddavky určené na daň z príjmov fyzických osôb na rok 2008 riadne
zaplatil, preto neboli splnené podmienky podľa § 35b ods. 1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.
na vyrubenie sankčného úroku žalobcovi za mesiac august 2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S 82/2009-90 zo dňa 16.septembra 2010 ako vecne správny potvrdil podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta a § 250k ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 157,16€ v súlade s vyúčtovaním trov (§ 51 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). Priznaná suma pozostáva z náhrady za dva úkony právnej služby po 71,37€ (prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu) a paušálu 2x7,21€ (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov); priznanú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. M. B. do troch dní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. októbra 2011
JUDr. Elena Kováčová
, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová