Najvyšší súd
2Sžf/48/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: NAVY team, s.r.o., Seberíniho
9, Bratislava, IČO: 35 852 186, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR,
s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, právny nástupca Daňového
riaditeľstva, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/222/11464-75054/2010/991091-r zo 7. júla 2010, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 279/2010-40 z 8. júna 2011,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 279/2010-40 z 8. júna 2011, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
2Sžf/48/2011
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 279/2010-40 z 8. júna 2011
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. I/222/11464-75054/2010/99109l-r zo dňa 7.7.2010, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č.j. 608/320/18694/2010/Čav zo dňa 13.5.2010,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb
za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 5.008,36 €, nakoľko žalobca do daňových
výdavkov v roku 2006 zahrnul výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely
nevedel v daňovom konaní dostatočne preukázať. Po preskúmaní zá konnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného dospel krajský súd k záveru, že toto je v súlade
so zákonom.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z podkladov pripojených
v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná
kontrola dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008.
Z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly
č. 608/320/14821/2010/Čav zo dňa 19.4.2010. Po predložených námietkach
k protokolu bol dňa 6.5.2010 spísaný Dodatok č. 1 k protokolu zistenia z daňovej
kontroly č. 608/320/14821/2010/Čav zo dňa 19.4.2010, ktorý bol prerokovaný dňa
6.5.2010. Z predložených dokladov správca dane neuznal za daňové výdavky
uskutočnené na základe faktúr: dodávateľská faktúra č. 101 z 19.11.2008 vo výške
197.479,--Sk, uhradená dňa 20.11.2008, dodávateľská faktúra č. 103 z 25.11.2008,
vo výške 203.361,--Sk, uhradená dňa 26.11.2008, dodávateľská faktúra č. 111
z 1.12.2008 na sumu 242.017,--Sk, uhradená dňa 2.12.2008 a dodávateľská faktúra
č. 116 zo dňa 17.12.2008 vo výške 151.261,--Sk, uhradená dňa 18.12.2008. Všetky
faktúry boli vystavené od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o..
V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú príjmové pokladničné doklady
a výdavkové pokladničné doklady potvrdzujúce hotovostný nákup tovaru uvedený 2Sžf/48/2011
vo faktúrach. Na faktúrach sa nachádza údaj, že ich vytlačil v deň vystavenia P. M.,
nachádza sa tam odtlačok pečiatky spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. a nečitateľný
podpis.
Dňa 13.5.2010 pod č.j. 608/320/18694/2010/Čav vydal Daňový úrad Pezinok
dodatočný platobný výmer na rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie
obdobie roku 2008 v sume 5.008,36 €. Vyššie uvedené dodávateľské faktúry
od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. správca dane neuznal z dôvodov, že daňový
subjekt GOLD MKM, s.r.o. sa na adrese podľa výpisu z Obchodného registra
nenachádza, podľa evidencie správcu dane uvedený daňový subjekt so správcom
dane nespolupracuje, listové zásielky sa vracajú s odôvodnením, že je adresát
neznámy, jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je občan Mexika, pričom
daňový subjekt nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Uvedený
daňový subjekt nespolupracuje s Daňovým úradom Bratislava I od augusta 2008.
Preto zo strany žalobcu nebolo dôveryhodne preukázané nadobudnutie tovaru,
čím porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Podľa správcu dane daňové doklady,
na ktorých je uvedené meno P. M. sú fiktívne, pretože osoba P. M. sa v Registri
obyvateľov SR nenachádza. Za nezodpovedajúci skutočnosti považoval spr ávca dane
tiež inventúrny súpis zásob k 31.12.2008, pretože v registri daňového úradu sa
nenachádza adresa žiadnej prevádzky ani skladu, kde daňový subjekt žiadal vykonať
miestne zisťovanie. Nenahlásením prevádzky alebo skladu si daňový subjekt nesplnil
oznamovaciu povinnosť v zmysle § 31 zákona o správe daní. Zo strany žalobcu
nebolo preukázané nadobudnutie tovaru, správca dane preto neuznal výdavky na
nákup tovaru za daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 písm. i) zák. č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o DP“). Proti tomuto rozhodnutiu
podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 7.7.2010
rozhodnutím č. I/222/11464-75054/2010/991091-r, ktorým rozhodnutie
prvostupňového daňového orgánu potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi 2Sžf/48/2011
uvedenými v dodatočnom platobnom výmere, konštatoval, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 2, § 15 a § 29 zákona o správe daní, daňová kontrola
bola vykonaná v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu a správca
dane pri zachovaní práv a právom chránených záujmov žalobcu vyhodnotil všetky
dôkazy správne.
Krajský súd poukázal na to, že správca dane i žalovaný mali v daňovom
konaní dostatočne preukázané, že daňový subjekt GOLD MKM, s.r.o. uvádzaný
na predmetných faktúrach sa na adrese podľa výpisu z obchodného registra
nenachádzal, navyše od augusta 2008 so správcom dane nespolupracoval. Ďalej mal
správca dane a žalovaný za preukázané, že v čase rozhodnom pre daňové konanie bol
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti štátny občan Mexika, Librado Dávid
Rodrigues a daňový subjekt GOLD MKM, s.r.o. nemal na území SR žiadneho
evidovaného zamestnanca, či splnomocneného zástupcu. Vychádzajúc z ustanovení
§ 13 a nasl. Obchodného zákonníka z toho podľa názoru krajského súdu nad všetky
pochybnosti vyplýva, že osoba, konajúca za obchodnú spoločnosť GOLD MKM,
s.r.o., komunikujúca so žalobcom, nemohla byť osobou oprávnenou za túto obchodnú
spoločnosť konať a zaväzovať ju svojimi úkonmi. V tejto súvislosti poukázal krajský
súd na to, že pokiaľ niekto tvrdil, že zastupuje uvedenú obchodnú spoločnosť, mal si
žalobca túto skutočnosť overiť a pokiaľ tak neurobil, niesol riziko i zodpovednosť
za prípadnú škodu, či iný postih. Podľa názoru krajského súdu nie je právne
významné, či osoba P. M. existuje alebo nie. V daňovom konaní sa nebolo možné
s uvedenou osobou skontaktovať, aby potvrdila tvrdenia uvádzané ž alobcom. Pokiaľ
osoba (P. M.) uvedená na daňových dokladoch (faktúrach) nie je evidovaná
v Registri obyvateľov SR, je to ďalším dôkazom potvrdzujúcim žalobcom
nevyvrátenú domnienku, že medzi obchodnou spoločnosťou GOLD MKM, s.r.o.
a žalobcom k žiadnemu obchodu (k zdaniteľnému plneniu) nedošlo.
Krajský súd zopakoval, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Dôkazná povinnosť je predovšetkým na daňovom subjekte, 2Sžf/48/2011
ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
V predmetnom daňovom konaní však podľa názoru krajského súdu nebolo
žalobcom dostatočne a hodnoverne preukázané, že fakturovaný tovar žalobca
nadobudol od dodávateľa GOLD MKM, s.r.o., ako sa uvádza na predmetných
faktúrach preverovaných správcom dane pri daňovej kontrole. Nebolo na mieste ani
použitie pomôcok, pretože žalobca za dodávateľa tovaru označil obchodnú
spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. a predložil faktúry, teda skutkové okolnosti boli
zrejmé. Krajský súd preto prisvedčil žalovanému, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, záznamov vedených
žalobcom a že v danom prípade nešlo o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených žalobcom v zmysle § 2 písm. i)
zákona o DP.
Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že na pozadí vyššie uvedených
skutočností by previerka existencie tovaru v sklade na Galvániho 2/A v Bratislave,
ktorej sa žalobca domáhal, bola dôkazom vykonaným nadbytočne, pretože samotná
prítomnosť tovaru by nepreukazovala jeho priame nadobudnutie od spoločnosti
GOLD MKM, s.r.o. ako i právny titul vystavenia predmetných faktúr.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho
zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa zmenil a zrušil
rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko podľa jeho názoru je rozhodnutie krajského
súdu neurčité, nepresvedčivé, absentuje v ňom vyhodnotenie žalobcom tvrdených
preukázaných skutočností a krajský súd podľa jeho názoru potvrdil rozhodnutie
žalovaného, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom.
2Sžf/48/2011
Tiež zopakoval námietku súvisiacu s nevykonaním dôkazu – previerky
tovarových zásob žalobcu a požadoval zrušenie rozhodnutí správnych orgánov aj
z dôvodu, že administratívny spis nebol úplný.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 26. augusta 2011, v ktorom
žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to,
že v odvolaní žalobca uvádza len tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom
pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom
rozsudku náležite vysporiadal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa
rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane postupuje
v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich 2Sžf/48/2011
povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú
a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
Podľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.
Podľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
Podľa § 15 ods. 5 písm. c) daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.
Podľa § 29 ods. 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.
2Sžf/48/2011
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým mu bol
vyrubený rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008
v sume 5.008,36 €, nakoľko žalobca do daňových výdavkov v roku 2008 zahrnul
výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nevedel v daňovom konaní dostatočne
preukázať.
Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že rozhodnutie krajského súdu
je arbitrárne, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, pričom
poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, preto sa odvolací súd zameral
v prvom rade na preskúmanie tejto skutočnosti.
V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie,
či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne
konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob
výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje
rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo
ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní
obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis II. ÚS 127/07).
Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS
127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu
všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.
V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona o správe
daní a zákona o DP nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti najvyšší súd
konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je
arbitrárny a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského
súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a žiadne
znaky arbitrárnosti nevykazuje.
Skutočnosť, že sa žalobca s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže
sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa 2Sžf/48/2011
čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere
stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu
práva žalobcu na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ ide o námietku neúplnosti administratívneho spisu, z obsahu odvolania
je zrejmé, že žalobca nepochopil správne podstatu ustanovenia § 250j ods. 3 OSP,
ktoré nemá na mysli neúplnosť administratívneho spisu v tom zmysle, že nebol
dostatočne presne zistený a zadokumentovaný skutkový stav, ale zo znenia § 250j
ods. 3 OSP je zrejmé, že ide o prípad, kedy administratívny spis, tak ako bol
vytvorený počas správneho konania, nebol konajúcemu súdu predložený úplný,
t.j. jeho časť chýbala.
O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.
V merite veci sa odvolací súd stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím
krajského súdu v celom rozsahu a na jeho doplnenie považuje za potrebné uviesť, že
krajský súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu týkajúcou sa nevykonania miestneho
zisťovania ohľadne existencie tovarových zásob v sklade, ktorý žalobca uvádza ako
svoj sklad, napriek tomu, že správcom dane bolo zistené, že žalobca skladovými
priestormi vlastnými, ani prenajatými na uvedenej adrese ani žiadnymi inými, v tom
čase nedisponoval. Tieto zistenia žalobca nepoprel.
2Sžf/48/2011
Pokiaľ ide o samotnú dodávku tovaru, okrem konateľa žalobcu, Juraja
Barančíka, ktorý opísal priebeh prevzatia tovaru od p. M., ktorý mu mal byť
predstavený na stretnutí s konateľom spoločnosti GOLD MKM s.r.o. v neuvedený
deň, nikto iný nemohol potvrdiť, že k dodaniu tovaru v rozsahu, akým bol
vydokladovaný na predmetných faktúrach a v cene, na ktorú boli vystavené
pokladničné doklady, skutočne došlo. Aj odvolací súd dospel k záveru, že vykonanie
miestneho zisťovania na adrese Galvániho 2/A, v Bratislave, kde sa mali nachádzať
údajné tovarové zásoby žalobcu, by nemohlo preukázať skutočnosť, či tovar, ktorý sa
prípadne mohol v týchto priestoroch nachádzať, skutočne patrí žalobcovi a už vôbec
nie tú skutočnosť, že bol skutočne dodaný spoločnosťou GOLD MKM s.r.o.
žalobcovi.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis
žalovaného, je nesporne zrejmé, že v súdnom konaní obsahom administratívneho
spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené
a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne
pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Za týchto skutkových okolností napadnuté roz hodnutie žalovaného je i podľa
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného
skutočného stavu.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov
žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,
za správny.
2Sžf/48/2011
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný,
a žalovanému ich náhrada neprináleží.
Pokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia
zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. apríla 2012
JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth