Najvyšší súd

2Sžf/48/2011

 

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej  

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: NAVY team, s.r.o., Seberíniho

9, Bratislava, IČO: 35 852 186, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR,

s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, právny nástupca Daňového

riaditeľstva, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/222/11464-75054/2010/991091-r zo 7. júla 2010, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 279/2010-40 z 8. júna 2011,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 2S 279/2010-40 z 8. júna 2011, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

  2Sžf/48/2011

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 279/2010-40 z 8. júna 2011

podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného č. I/222/11464-75054/2010/99109l-r zo dňa 7.7.2010, ktorým potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č.j. 608/320/18694/2010/Čav zo dňa 13.5.2010,

ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb  

za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 5.008,36 €, nakoľko žalobca do daňových

výdavkov v roku 2006 zahrnul výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely

nevedel v daňovom konaní dostatočne preukázať. Po preskúmaní zá konnosti postupu

a rozhodnutia žalovaného dospel krajský súd k záveru, že toto je v súlade  

so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z podkladov pripojených

v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná

kontrola dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008.

Z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly

č. 608/320/14821/2010/Čav zo dňa 19.4.2010. Po predložených námietkach

k protokolu bol dňa 6.5.2010 spísaný Dodatok č. 1 k protokolu zistenia z daňovej

kontroly č. 608/320/14821/2010/Čav zo dňa 19.4.2010, ktorý bol prerokovaný dňa

6.5.2010. Z predložených dokladov správca dane neuznal za daňové výdavky

uskutočnené na základe faktúr: dodávateľská faktúra č. 101 z 19.11.2008 vo výške

197.479,--Sk, uhradená dňa 20.11.2008, dodávateľská faktúra   č. 103 z 25.11.2008,  

vo výške 203.361,--Sk, uhradená dňa 26.11.2008, dodávateľská faktúra č. 111

z 1.12.2008 na sumu 242.017,--Sk, uhradená dňa 2.12.2008 a dodávateľská faktúra

č. 116 zo dňa 17.12.2008 vo výške 151.261,--Sk, uhradená dňa 18.12.2008. Všetky

faktúry boli vystavené od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o..

V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú príjmové pokladničné doklady

a výdavkové pokladničné doklady potvrdzujúce hotovostný nákup tovaru uvedený     2Sžf/48/2011

vo faktúrach. Na faktúrach sa nachádza údaj, že ich vytlačil v deň vystavenia P. M.,

nachádza sa tam odtlačok pečiatky spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. a nečitateľný

podpis.

Dňa 13.5.2010 pod č.j. 608/320/18694/2010/Čav vydal Daňový úrad Pezinok

dodatočný platobný výmer na rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie

obdobie roku 2008 v sume 5.008,36 €. Vyššie uvedené dodávateľské faktúry  

od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. správca dane neuznal z dôvodov, že daňový

subjekt GOLD MKM, s.r.o. sa na adrese podľa výpisu z Obchodného registra

nenachádza, podľa evidencie správcu dane uvedený daňový subjekt so správcom

dane nespolupracuje, listové zásielky sa vracajú s odôvodnením, že je adresát

neznámy, jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je občan Mexika, pričom

daňový subjekt nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Uvedený

daňový subjekt nespolupracuje s Daňovým úradom Bratislava I od augusta 2008.

Preto zo strany žalobcu nebolo dôveryhodne preukázané nadobudnutie tovaru,

čím porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní  

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Podľa správcu dane daňové doklady,  

na ktorých je uvedené meno P. M. sú fiktívne, pretože osoba P. M. sa v Registri

obyvateľov SR nenachádza. Za nezodpovedajúci skutočnosti považoval spr ávca dane

tiež inventúrny súpis zásob k 31.12.2008, pretože v registri daňového úradu sa

nenachádza adresa žiadnej prevádzky ani skladu, kde daňový subjekt žiadal vykonať

miestne zisťovanie. Nenahlásením prevádzky alebo skladu si daňový subjekt nesplnil

oznamovaciu povinnosť v zmysle § 31 zákona o správe daní. Zo strany žalobcu

nebolo preukázané nadobudnutie tovaru, správca dane preto neuznal výdavky na

nákup tovaru za daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

preukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 písm. i) zák.   č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o DP“). Proti tomuto rozhodnutiu

podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 7.7.2010

rozhodnutím č. I/222/11464-75054/2010/991091-r, ktorým rozhodnutie

prvostupňového daňového orgánu potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi   2Sžf/48/2011

uvedenými v dodatočnom platobnom výmere, konštatoval, že správca dane

postupoval v súlade s ust. § 2, § 15 a § 29 zákona o správe daní, daňová kontrola

bola vykonaná v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu a správca

dane pri zachovaní práv a právom chránených záujmov žalobcu vyhodnotil všetky

dôkazy správne.

Krajský súd poukázal na to, že správca dane i žalovaný mali v daňovom

konaní dostatočne preukázané, že daňový subjekt GOLD MKM, s.r.o. uvádzaný  

na predmetných faktúrach sa na adrese podľa výpisu z obchodného registra

nenachádzal, navyše od augusta 2008 so správcom dane nespolupracoval. Ďalej mal

správca dane a žalovaný za preukázané, že v čase rozhodnom pre daňové konanie bol

jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti štátny občan Mexika, Librado Dávid

Rodrigues a daňový subjekt GOLD MKM, s.r.o. nemal na území SR žiadneho

evidovaného zamestnanca, či splnomocneného zástupcu. Vychádzajúc z ustanovení  

§ 13 a nasl. Obchodného zákonníka z toho podľa názoru krajského súdu nad všetky

pochybnosti vyplýva, že osoba, konajúca za obchodnú spoločnosť GOLD MKM,

s.r.o., komunikujúca so žalobcom, nemohla byť osobou oprávnenou za túto obchodnú

spoločnosť konať a zaväzovať ju svojimi úkonmi. V tejto súvislosti poukázal krajský

súd na to, že pokiaľ niekto tvrdil, že zastupuje uvedenú obchodnú spoločnosť, mal si

žalobca túto skutočnosť overiť a pokiaľ tak neurobil, niesol riziko i zodpovednosť  

za prípadnú škodu, či iný postih. Podľa názoru krajského súdu nie je právne

významné, či osoba P. M. existuje alebo nie. V daňovom konaní sa nebolo možné

s uvedenou osobou skontaktovať, aby potvrdila tvrdenia uvádzané ž alobcom. Pokiaľ

osoba (P. M.) uvedená na daňových dokladoch (faktúrach) nie je evidovaná

v Registri obyvateľov SR, je to ďalším dôkazom potvrdzujúcim žalobcom

nevyvrátenú domnienku, že medzi obchodnou spoločnosťou GOLD MKM, s.r.o.

a žalobcom k žiadnemu obchodu (k zdaniteľnému plneniu) nedošlo.

Krajský súd zopakoval, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie

daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. Dôkazná povinnosť je predovšetkým na daňovom subjekte,   2Sžf/48/2011

ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie dane a skutočnosti, ktoré

je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako vierohodnosť, správnosť

alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.  

V predmetnom daňovom konaní však podľa názoru krajského súdu nebolo

žalobcom dostatočne a hodnoverne preukázané, že fakturovaný tovar žalobca

nadobudol od dodávateľa GOLD MKM, s.r.o., ako sa uvádza na predmetných

faktúrach preverovaných správcom dane pri daňovej kontrole. Nebolo na mieste ani

použitie pomôcok, pretože žalobca za dodávateľa tovaru označil obchodnú

spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. a predložil faktúry, teda skutkové okolnosti boli

zrejmé. Krajský súd preto prisvedčil žalovanému, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, záznamov vedených

žalobcom a že v danom prípade nešlo o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených žalobcom v zmysle § 2 písm. i)

zákona o DP.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že na pozadí vyššie uvedených

skutočností by previerka existencie tovaru v sklade na Galvániho 2/A v Bratislave,

ktorej sa žalobca domáhal, bola dôkazom vykonaným nadbytočne, pretože samotná

prítomnosť tovaru by nepreukazovala jeho priame nadobudnutie od spoločnosti

GOLD MKM, s.r.o. ako i právny titul vystavenia predmetných faktúr.  

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho

zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa zmenil a zrušil

rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko podľa jeho názoru je rozhodnutie krajského

súdu neurčité, nepresvedčivé, absentuje v ňom vyhodnotenie žalobcom tvrdených

preukázaných skutočností a krajský súd podľa jeho názoru potvrdil rozhodnutie

žalovaného, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom.

  2Sžf/48/2011

Tiež zopakoval námietku súvisiacu s nevykonaním dôkazu – previerky

tovarových zásob žalobcu a požadoval zrušenie rozhodnutí správnych orgánov aj

z dôvodu, že administratívny spis nebol úplný.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 26. augusta 2011, v ktorom

žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to,

že v odvolaní žalobca uvádza len tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom

pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom

rozsudku náležite vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa  

§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa  

§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa

rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo

zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia  

so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky

(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane postupuje  

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich   2Sžf/48/2011

povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú  

a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo  

v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy

vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane.

Podľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko

spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola  

má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly

dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 29 ods. 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť  

a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania

daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),  

o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi  

a doklady k nim.

Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.

  2Sžf/48/2011

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým mu bol

vyrubený rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008

v sume 5.008,36 €, nakoľko žalobca do daňových výdavkov v roku 2008 zahrnul

výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nevedel v daňovom konaní dostatočne

preukázať.

Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že rozhodnutie krajského súdu  

je arbitrárne, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, pričom

poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, preto sa odvolací súd zameral

v prvom rade na preskúmanie tejto skutočnosti.  

V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti

odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie,  

či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne

konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob

výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje

rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo

ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní

obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis II. ÚS 127/07).

Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad   II. ÚS

127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.  

V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona o správe

daní a zákona o DP nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti najvyšší súd

konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je

arbitrárny a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského

súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a žiadne

znaky arbitrárnosti nevykazuje.

Skutočnosť, že sa žalobca s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa   2Sžf/48/2011

čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich

rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere

stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03,

III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu

práva žalobcu na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku neúplnosti administratívneho spisu, z obsahu odvolania

je zrejmé, že žalobca nepochopil správne podstatu ustanovenia § 250j ods. 3 OSP,

ktoré nemá na mysli neúplnosť administratívneho spisu v tom zmysle, že nebol

dostatočne presne zistený a zadokumentovaný skutkový stav, ale zo znenia § 250j

ods. 3 OSP je zrejmé, že ide o prípad, kedy administratívny spis, tak ako bol

vytvorený počas správneho konania, nebol konajúcemu súdu predložený úplný,  

t.j. jeho časť chýbala.

O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.

V merite veci sa odvolací súd stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím

krajského súdu v celom rozsahu a na jeho doplnenie považuje za potrebné uviesť, že

krajský súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu týkajúcou sa nevykonania miestneho

zisťovania ohľadne existencie tovarových zásob v sklade, ktorý žalobca uvádza ako

svoj sklad, napriek tomu, že správcom dane bolo zistené, že žalobca skladovými

priestormi vlastnými, ani prenajatými na uvedenej adrese ani žiadnymi inými, v tom

čase nedisponoval. Tieto zistenia žalobca nepoprel.

  2Sžf/48/2011

Pokiaľ ide o samotnú dodávku tovaru, okrem konateľa žalobcu, Juraja

Barančíka, ktorý opísal priebeh prevzatia tovaru od p. M., ktorý mu mal byť

predstavený na stretnutí s konateľom spoločnosti GOLD MKM s.r.o. v neuvedený

deň, nikto iný nemohol potvrdiť, že k dodaniu tovaru v rozsahu, akým bol

vydokladovaný na predmetných faktúrach a v cene, na ktorú boli vystavené

pokladničné doklady, skutočne došlo. Aj odvolací súd dospel k záveru, že vykonanie

miestneho zisťovania na adrese Galvániho 2/A, v Bratislave, kde sa mali nachádzať

údajné tovarové zásoby žalobcu, by nemohlo preukázať skutočnosť, či tovar, ktorý sa

prípadne mohol v týchto priestoroch nachádzať, skutočne patrí žalobcovi a už vôbec

nie tú skutočnosť, že bol skutočne dodaný spoločnosťou GOLD MKM s.r.o.

žalobcovi.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis

žalovaného, je nesporne zrejmé, že v súdnom konaní obsahom administratívneho

spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené  

a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne

pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv  

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

  Za týchto skutkových okolností napadnuté roz hodnutie žalovaného je i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného

skutočného stavu.

  Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím

žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov

žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,

za správny.

  2Sžf/48/2011

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu.  

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré

žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1   v spojení s § 224

ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný,

a žalovanému ich náhrada neprináleží.

Pokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia

zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. apríla 2012    

JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth