2Sžf/42/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: B., bytom A. XXXX/XX, G., zastúpeného advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 21/6637/13/RR zo dňa 06. mája 2013 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/76/2013-65 zo dňa 1. apríla 2014 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/76/2013-65 zo dňa 1. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (Regulačnej rady) žalovaného číslo 21/6637/13/RR zo dňa 06.05.2013, ktorým bolo podľa § 45 ods. 1 prvá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 1886/2012/E- OZ zo dňa 17.01.2013. Uvedeným rozhodnutím žalovaný pre regulovaný subjekt B., A. XXXX/XX, XXX XX Martin, schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ B., A. 4797/45-7,2 kWp, s celkovým inštalovaným výkonom 7,2 kW, umiestnenom na streche rodinného domu, súp. č. 4797, parc.č. KN-C 5720/1 v k.ú. Martin. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného krajský súd dospel k záveru, že vydaním preskúmavaného rozhodnutia nedošlo k porušeniu zákona. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie tej základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny, vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou saustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov) alebo pred 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky. Krajský súd usúdil, že žalovaný správny orgán neporušil zákon, keď potvrdil rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh. Pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie), podľa ktorého „prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“ a z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého sa na účely tohto zákona všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. Z citovaných ustanovení zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie krajský súd vyvodil, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania. Mal za to, že tá skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu nebol prijatý u prevádzkovateľa prevádzkový poriadok, ešte neznamená, že si tento spôsob a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Tento spôsob si určil usmernením pre vykonanie funkčnej skúšky, ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa. Z usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmať samotné zariadenie z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listiny (schválený realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového odberného miesta a miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň) a teda súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. Podľa názoru krajského súdu súčasťou funkčnej skúšky je nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení ale aj posudzovanie listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov z jednotlivých kontrol (z interných materiálov prevádzkovateľa), aby bolo možné do protokolu, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly. Administratívna časť kontroly všetkých získaných dôkazov je taktiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, t.j. je funkčnou skúškou. Ak príslušný pracovník prevádzkovateľa distribučnej sústavy neobjaví chybu v technických podkladoch, v samotných výstupoch z týchto kontrol a ani v dokladoch, ktoré predložil žiadateľ, potrebných na úspešné vykonanie funkčnej skúšky a protokol ako doklad o jej úspešnom vykonaní podpíše, týmto momentom je funkčná skúška ukončená. Uvedený moment prevádzkovateľ distribučnej sústavy zhmotnil pod bodom 13 protokolu. Až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie protokolu je funkčná skúška zavŕšená. Dátum tohto zavŕšenia bol v predmetnom protokole uvedený 02.07.2012 a podľa názoru krajského súdu tento dátum je ukončením funkčnej skúšky. Ide o dátum vydania protokolu o ukončení úspešného vykonania funkčnej skúšky. Doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t. j. protokol musí byť vydaný do 10 dní od jej vykonania. Nestotožnil sa preto krajský súd s názorom žalobcu, že dátum 02.07.2012 určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, ale posúdil ako správny právny názor prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, že funkčná skúška bola ukončená až dňom 02.07.2012. Správne preto aj podľa názoru krajského súdu pri určovaní ceny energie žalovaný na zariadenie žalobcu aplikoval ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov). Rozhodnutie žalovaného posúdil krajský súd ako zákonné s tým, že bol riadne zistený skutkový stav nevyhnutný pre právne posúdenie veci a vec bola taktiež i správne právne posúdená. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne aby o odvolaní rozhodol spôsobom podľa § 221 OSP a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že krajský súd podľa jeho názoru nesprávne zistil skutkový stav z protokolu o funkčnej skúške v nadväznosti na výklad § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 11a vyhlášky URSO ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. V odvolaní ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s s názorom krajského súdu ani s jeho skutkovou a právnou argumentáciou, uvedenou v odôvodnení rozsudku. Ďalej uviedol, že žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny a teda nebolo správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie protokolu o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 28.06.2012. Opätovne poukázal na znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie s tým, že zákon rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (28.06.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (02.07.2012). Namietal aj výklad krajského súdu, ktorý sa týkal vyslovenia záveru nad rámec uvedený v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie, že SSE-D je oprávnená v rámci svojej pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky funkčnej skúšky na svojom webovom sídle a v protokole. Poukázal na to, že zákonodarca umožnil upraviť podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy práve z dôvodu, že tento podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda orgánu štátnej správy. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru žalobcu je časom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v danom prípade bola funkčná skúška podľa bodu 12 protokolu vykonaná dňa 28.06.2012, patrí žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky URSO ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike doplatok vo výške 194,54 €. Pre posúdenie veci je podľa žalobcu rozhodujúci zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a nie protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 02.07.2012. Protokol je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola úspešne vykonaná v dátume podľa bodu 12 protokolu teda dňa 28.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt, že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D. Pokiaľ ide o bod 13 protokolu - dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 02.07.2012, toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, čo v rozhodnom období absentovalo, prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom. Samotný žalovaný v priebehu dokazovania poukazoval na to, že v protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D je určená časová postupnosť krokov a na predposlednom mieste v bode 12 je uvedená kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonanú projektovým manažérom SSE-D. Táto kontrola a povolenie na pripojenie je zo dňa 28.06.2012 a pre posúdenie veci nie je rozhodujúce administratívne schválenie riaditeľom sekcie AM, pretože v konečnom dôsledku ide už len o formálnu záležitosť, teda o vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že trvá na závere, že proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške zodpovednou osobou prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Poukázal aj na to, že z dôvodu jednoznačnosti a zachovania istoty v právnych vzťahoch si vyžiadal stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., v ktorom sa uvádza, že čas kedy bola funkčná skúška technicky ako aj administratívne ukončená uvádza bod 13 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny; bod 13 uvedeného protokolu jasne definuje dátum ukončenia funkčnej skúšky; toto stanovisko spoločnosť Stredoslovenskáenergetika - Distribúcia, a. s. nikdy nespochybnila a trvá na ňom od samého začiatku. Podľa názoru žalovaného žalobca v predmetnej veci nesprávne aplikuje jazykový výklad ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorým výkladom rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (v danej veci ide o dátum 28.6.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (2.7.2012). Zopakoval, že vo svojom rozhodnutí zastáva názor, podľa ktorého jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške určená osoba spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby nie je možné považovať len za formálnu kontrolu vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť, ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že postupom žalovaného boli porušené zásady správneho konania a princípy garantované Ústavou Slovenskej republiky, kde v rámci výkladu zákona správnym orgánom (žalovaným) bola súkromnému subjektu - prevádzkovateľovi distribučnej siete - zverená právomoc rozhodovať o právach (určovať dátum uvedenia zariadenia do prevádzky) a v nadväznosti na to určovať ceny vzhľadom na zmenu právnej úpravy stanovujúcej cenovú reguláciu v oblasti elektroenergetiky. Poukázal pritom na to, že právny rámec pre vykonávanie funkčných skúšok súkromným subjektom - prevádzkovateľom distribučnej siete - je v zmysle platnej právnej úpravy daný, preto nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o porušovaní zásad a princípov platných v Slovenskej republike.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP). Dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (Regulačnej rady) žalovaného číslo 21/6637/13/RR zo dňa 06.05.2013, ktorým bolo podľa § 45 ods. 1 prvá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 1886/2012/E-OZ zo dňa 17.01.2013, ktorým žalovaný schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ Ing. Bukovčan, R. Viesta 4797/45-7,2 kWp, s celkovým inštalovaným výkonom 7,2 kW, umiestnenej na streche rodinného domu, súp. č. 4797, parc.č. KN-C 5720/1 v k.ú. Martin pre regulovaný subjekt B., A. XXXX/XX, XXX XX G..

Posúdenie otázky kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška (zodpovedanie, kedy nastala uvedená právna skutočnosť) bolo v danej veci relevantné z toho dôvodu, lebo od neho záviselo, či bola žalobcovi pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh podľa § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov), ktorým ustanovením sa určila cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012, alebo 194,54 €/MWh podľa § 11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky, ktorým ustanovením sa určila cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo posúdenie, či v priebehu správneho konania nedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosťnapadnutého rozhodnutia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v priebehu správneho konania rozhodol o žalobcovom návrhu ceny tak, že mu schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 pre zariadenie, uvedené do prevádzky 2. júla 2012. Vychádzal pritom z obsahu protokolu o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od) 2.7.2012 a z aplikácie ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku a vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania; vzhľadom na uvedené určil čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V prvom stupni súdneho preskúmavacieho konania krajský súd nezistil relevantné porušenie zákona v správnom konaní. Krajský súd pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ s poukazom na zákonnú úpravu v ustanoveniach § 5 ods. 14 a § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie vyvodil, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania. Krajský súd ďalej ustálil, že z usmernenia prevádzkovateľa vyplýva, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v správnom konaní ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. S tvrdeniami žalobcu v žalobe sa náležite vyporiadal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na uvedené správne dôvody rozsudku krajského súdu najvyšší súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Preto možno len zopakovať, že aj podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné pri posudzovaní danej veci vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že „funkčnú skúšku“ podpisom schvaľuje za SSE-D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Preto (pri dodržaní zákonných lehôt, uvedených v § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie - 30 dňovej a 10 dňovej) ani najvyšší súd nevzhliadol porušenie zákona v určení, že funkčná skúška bola ukončená 2.7.2012.

Správny bol preto záver krajského súdu, že vydaním rozhodnutí v správnom konaní nedošlo k porušeniu zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pretože pri nedostatku dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.