2Sžf/39/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: SUGAR SK s.r.o., so sídlom Sedmikrásková 8/2336, Topoľčany, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzanou Valaskou, so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/22116-121050/2011/990886-r zo dňa 28. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/12/2012- 31 zo 6. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/12/2012-31 zo 6. februára 2013, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15S/12/2012-31 zo 6. februára 2013, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/224/22116-121050/2011/990886-r zo dňa 28. novembra 2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Topoľčany z 29. júla 2011, č. 642/230/40122/Luc, ktorým správca dane znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie november 2009 zo sumy 108 689,25 € na sumu 10 770,83 €, za porušenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že z predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca podal dňa 16. decembra 2009 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 2009. Na základe poverenia na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo dňa 18. januára 2010 začal správca dane vykonávať kontrolu, ktorej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2009.

V rámci vykonávania kontroly správca dane výzvou zo dňa 17. februára 2010 vyzval žalobcu na splnenie si povinnosti a predloženie dokladov potrebných k výkonu kontroly. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 1. marca 2010 konateľ žalobcu požadované doklady doložil. Výzvou zo dňa 14. októbra 2010 správca dane žalobcu vyzval na doloženie dokladov v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH, ktorými je platiteľ povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane - prepravné alebo iné doklady o odoslaní, v ktorých je uvedené miesto určenia. Obsahom administratívneho spisu sú aj zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 1. marca 2010, 26. mája 2010, 28. októbra 2010 a 25. novembra 2010, podľa ktorých bol konateľ žalobcu JUDr. Martin Valaský priebežne vyzývaný na doplnenie údajov a objasnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava, REJA CORPORATION, s.r.o., Trebišov, KOPCOM s.r.o., Ostrava, DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., Ostrava - jih, Bělský Les a AG Intermedia s.r.o., Valašské Meziříčí. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 642/320/33257/2011/Kap zo dňa 23. júna 2011 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 28. júla 2011 bol predmetný protokol prerokovaný so žalobcom. Dodatočným platobným výmerom č. 642/230/40122/11/Luc zo dňa 29. júla 2011 správca dane - Daňový úrad Topoľčany žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 zo sumy 108 689,25 € na sumu 10 770,83 €. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru rozhodol tak, že toto rozhodnutie správcu dane žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil. Krajský súd poukázal na to, že v predmetnej veci bolo podstatným posúdenie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za nákup tovaru - kryštálového cukru na základe faktúr vystavených dodávateľom s.r.o. REJA CORPORATION, Muškátová 4, Trebišov a na základe dodávateľských faktúr vystavených daňovým subjektom Tatra Trade Corporation, s.r.o. Tomášikova 30, Bratislava. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane za nákup kryštálového cukru na základe faktúr vystavených dodávateľom s.r.o. REJA CORPORATION. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tovar - kryštálový cukor bol dodaný na základe predložených dodávateľských faktúr od uvedenej spoločnosti; tovar skladovaný nebol, ihneď bol odpredaný odberateľom a faktúry za tovar boli doručované poštou a uhrádzané bezhotovostne z podnikateľského účtu. Správca dane na základe odpovede na dožiadanie u Daňového úradu Trebišov, vo veci uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných na predložených faktúrach u spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. Trebišov, zistil z vyjadrenia konateľa spoločnosti, že tovar bol nakúpený od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. Tomášikova 30, Bratislava v období október a november 2009. Prepravu tovaru mal zabezpečovať dodávateľ spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. vlastnými dopravnými prostriedkami na sklad v Modrom Kameni. Na základe požiadavky správcu dane, Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava zistil, že daňový subjekt Tatra Trade Corporation, s.r.o. eviduje v účtovníctve a záznamoch DPH odberateľské faktúry za dodanie tovaru pre spoločnosť REJA CORPORATION, s.r.o. Objednávky tovaru boli uskutočňované telefonicky, podľa priradenia faktúr tovar fakturovaný pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o. bol nadobudnutý od spoločnosti „AMG EKSPORTS" SIA, Käpu iela 43, Júrmala, Lotyšsko, LV-2008, IČ pre daň: LV40006475725 a od spoločnosti 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o., Washingtonova 1599/17, Praha IČ: CZ27128903. Prepravu mali zabezpečovať dodávatelia tovaru „AMG EKSPORTS" SIA a 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nakúpený tovar neuskladnila, bol prepravený z miesta nakládky priamo do miesta uvedeného na faktúre do skladu Modrý Kameň. Správca dane na základe získaných informácií skonštatoval, že žalobca mal nakúpiť tovar v rámci obchodného vzťahu medzi spoločnosťami: „AMG EKSPORTS" SIA, Käpu iela 43, Júrmala, Lotyšsko, LV-2008, IČ pre daň: LV40003475725 a 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o., Washingtonova 1599/17, Praha, IČ pre daň: CZ27128903 - Tatra Trade Corporation, s.r.o. Bratislava - REJA CORPORATION, s.r.o. Trebišov - SUGAR SK s.r.o., Topoľčany a následne v ten istý deň, tým istým dopravným prostriedkom ho mal dodať do Českej republiky odberateľovi KOPCOM s.r.o., Stodolní 316/2, Ostrava a odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., Bohumíra Četyny, Ostrava - jih. Správca dane vykonal šetrenie vo veci dodania tovaru pre spoločnosť KOPCOM s.r.o., Stodolní 316/2, 702 00 Ostrava. Konateľ žalobcu sa k uskutočneniu zdaniteľných obchodov pre spoločnosť KOPCOMs.r.o., Stodolní 316/2, Ostrava vyjadril, že tovar dodal, meno zástupcu spoločnosti nevedel uviesť. Ďalej uviedol, že tovar bol naložený na Modrom Kameni, s miestom vykladania u odberateľa KOPCOM s.r.o. Na základe prepravných dokladov, CMR k faktúram bolo miesto vyloženia tovaru ČR - Brno. Ďalej konateľ spoločnosti SUGAR SK s.r.o. uviedol, že tovar po nákupe od dodávateľa nebol skladovaný, bol ihneď predaný. Správca dane na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií zistil, že český daňový subjekt je nekontaktný. Na adrese sídla daňového subjektu daňový subjekt nesídli, nezdržuje sa tam, nevykonáva žiadnu činnosť. Ide o tzv. „virtuálnu kanceláriu". Ďalej bolo zistené, že daňový subjekt podal priznanie k DPH, ale nebol uvedený údaj týkajúci sa nadobudnutia tovaru z iného členského štátu EÚ. Daňový subjekt predložil prepravné doklady (CMR) k faktúram pre daňový subjekt KOPCOM s.r.o., Ostrava. Dopravcom na prepravných dokladoch k faktúram č. 090486, 090493, 090495 je uvedená spoločnosť KOPCOM s.r.o., Stodolní 316/2, Ostrava. Šetrením správca dane zistil, že držiteľom vozidla K. je daňový subjekt LUMA TRANS s.r.o., Sokolská 520/83, Strečno. Konateľ spoločnosti prehlásil, že žiadne faktúry ohľadom prepravy tovaru pre spoločnosť SUGAR SK s.r.o. nevystavil, nikdy s ňou neobchodoval, ani pre ňu nevykonával prepravu tovaru. Ďalším šetrením bolo zistené, že držiteľom vozidla K. je U. P., ktorý uviedol, že motorové vozidlo - nákladný príves sa pripája za osobné motorové vozidlo a zakúpil si ho za účelom súkromného využitia. Uviedol, že príves nepoužíval na podnikanie, nikomu ho neprenajal ani nepožičal. Správca dane na základe predložených dokladov zistil, že kryštálový cukor na základe faktúry číslo 090492 zo dňa 26. novembra 2009 a CMR SK6595704, mala prepravovať spoločnosť ALGAT s.r.o., Revolučná 107/3, 984 01 Lučenec - Opatová. Miestnym zisťovaním podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti, bola preprava uskutočnená vlastným motorovým vozidlom, ktoré spoločnosť v roku 2009 vlastnila. Bol predložený záznam o výkone zahraničnej prepravy č. 81493, podľa ktorého bolo miesto nakládky Modrý Kameň a miesto vykládky Brno. Preprava tovaru bola vyfakturovaná spoločnosti KOPCOM s.r.o., Stodolní 316/2, Ostrava. Kontrolovaný daňový subjekt dodanie tovaru na základe odberateľských faktúr č. 090486, 090492, 090493, 090495 zahrnul do podaného daňového priznania v celkovej sume 47 616,00 €. Žalobca správcovi dane v priebehu vykonanej kontroly nepreukázal, komu bol tovar odovzdaný. Nebolo preukázané, že tovar opustil územie Slovenskej republiky a bol premiestnený do Českej republiky, nebolo zistené, či si prepravu zabezpečoval odberateľ. V priebehu kontroly nebolo zistené miesto, kde mal byť tovar prepravovaný, resp. nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do Českej republiky. Ďalej bolo zistené, že na predložených faktúrach nebol uvedený údaj s odkazom na § 42 alebo § 43 zákona o DPH. Dňa 28. októbra 2010 sa konateľ žalobcu do zápisnice vyjadril, že tovar nakúpil na sklade dodávateľa a v tom momente ho aj odpredal odberateľovi, bez prepravy. Preprava tovaru nebola medzi daňovými subjektmi dohodnutá kontrolovaným daňovým subjektom a daňovým subjektom z Českej republiky spoločnosťou KOPCOM s.r.o., Ostrava. Dodanie tovaru bolo dohodnuté bez prepravy tovaru, z toho dôvodu sa miesto dodania tovaru posudzuje podľa miesta, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Dodanie tovaru pre daňový subjekt do Českej republiky sa preto posudzuje podľa miesta, kde sa tovar nachádza, a jej miesto sa určí § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Na základe vykonaného šetrenia bolo zistené, že tovar sa nachádza na území Slovenskej republiky v Modrom Kameni. Správca dane ďalej vykonal šetrenie podmienok dodania tovaru - cukor kryštálový, pre odberateľa DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., V. I., Ostrava - jih, Bělský Les. Konateľ žalobcu sa vo vzťahu k tejto spoločnosti vyjadril, že tovar na základe faktúr dodal, s miestom nakladania tovaru v sklade v Modrom Kameni, s miestom vykladania u odberateľa DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., (na prepravných dokladoch CMR z 28. októbra 2010, miesto vykladania je Hungaria). K preprave tovaru uviedol, že ju nezabezpečoval. Tovar po nákupe od dodávateľa nebol skladovaný, bol ihneď predaný, faktúry za tovar boli posielané poštou a boli uhradené bezhotovostne cez banku. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií českým správcom dane bolo zistené, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. nakúpila tovar od spoločnosti SUGAR SK s.r.o. priamo v sklade v Modrom Kameni. V sklade bol tovar obratom spoločnosťou DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. predaný odberateľom z Maďarska. Prepravu tovaru mali zabezpečovať odberatelia z Maďarska. Spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. informácia, na akú adresu bol tovar doručený nebola známa. Z predložených medzinárodných nákladných listov vyplynulo, že prepravcom tovaru mali byťspoločnosti E + P SPED KFT. 2600 Vác, Zôldfa u. 6. 2/8 a spoločnosť 3 Dot - Trans Kft. 3341 Egercsehi, Petófi ut. 29. Ďalej bolo zistené správcom dane, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. priznala v daňovom priznaní daň z nadobudnutia tovaru. Obchody sa realizovali vždy v jeden deň. Na základe zjednodušeného hlásenia o odoslaní tovaru za obdobie november 2009 bol porovnaním údajov zistený nesúlad údajov medzi dodaním tovaru do iného členského štátu na základe vystavených odberateľských faktúr a údajov uvedených v zjednodušenom hlásení o odoslaní tovaru. Správca dane požiadal konateľa spoločnosti o vysvetlenie, z akého dôvodu v hlásení o odoslaní tovaru za obdobie 11/2009 je uvedené dodanie tovaru s kódom tovaru 170019910 biely cukor, suma 151 784,00 € s uvedením členského štátu určenie HU - Maďarsko, keď sa na základe predložených dokladov nenachádzajú žiadne odberateľské faktúry za dodávku cukru pre maďarský daňový subjekt. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 26. mája 2010 na vysvetlenie konateľ spoločnosti žalobcu uviedol, že pri vypisovaní zjednodušeného colného hlásenia došlo pravdepodobne k zrejmej nesprávnosti alebo omylu. Správca dane z preverených dokladov a poskytnutých informácií skonštatoval, že pri nákupe a predaji tovaru kryštálového cukru, ide o predaj tovaru medzi viacerými daňovými subjektmi, pričom sa tovar fyzicky prepravil od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. Kontrolovaný daňový subjekt mal predať tovar českému platiteľovi dane DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., Ostrava - jih. Tento tovar bol podľa predložených medzinárodných nákladných listov z tuzemska prepravený do priestorov maďarského podnikateľa. Konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 1. marca 2010 uviedol, že prepravu tovaru nezabezpečoval, tovar dodával bez prepravy. Uviedol, že nevie na koho účet bola preprava tovaru fakturovaná, s tým, že sa ho to netýkalo. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií u českého správcu dane bolo zistené, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. mala nakúpiť tovar od žalobcu priamo v sklade v Modrom Kameni v Slovenskej republike. Tovar bol nakupovaný a predávaný v sklade v Modrom Kameni, obchody sa mali realizovať v jeden deň. Tovar mal byť obratom spoločnosťou DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o. predaný odberateľom z Maďarska. Nebolo zistené, na akú adresu mal byť tovar doručený. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že preprava tovaru z tuzemska do Maďarska nebola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a českým odberateľom DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., dodanie tovaru kontrolovaným daňovým subjektom pre českého platiteľa dane bolo dohodnuté bez prepravy tovaru. Tak, ako to vyplýva z § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Pretože sa tovar v čase jeho dodania nachádzal v tuzemsku na adrese Jarmočná 73, Modrý Kameň (v SR), vznikla povinnosť slovenskému kontrolovanému daňovému subjektu zdaniť predaj tovaru českému daňovému subjektu. V prípade, ak sa dodanie tovaru určuje miestom dodania podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, nemôže byť dodávka oslobodená podľa § 43 zákona o DPH. Platiteľovi vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, dňom dodania tovaru. Správca dane ďalej kontrolou zistil, že si daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období november 2009 uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru - olej, na základe dodávateľských faktúr vystavených daňovým subjektom Tatra Trade Corporation, s.r.o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 1. marca 2010) tovar - olej na základe dodávateľských faktúr bol dodaný s miestom nakladania na sklade dodávateľa v Ličartovciach a s miestom vyloženia u odberateľa AG Intermedia, s.r.o. Valašské Meziříčí. Prepravu tovaru si mal zabezpečiť odberateľ. Tovar nebol skladovaný, ale ihneď bol odpredaný odberateľovi. Faktúry za tovar boli doručované poštou a uhrádzané bezhotovostne z podnikateľského účtu. Správca dane prostredníctvom dožiadania zaslaného Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava zistil, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nadobudla predmetný tovar od spoločnosti „AMG EKSPORTS" SIA, Käpu iela 43, Júrmala, LV-2008, Lotyšsko. Z prepravných dokladov CMR vyplynulo, že miesto vykládky a prevzatia tovaru je v skladoch kontrolovaného daňového subjektu vo Veľkom Šariši a v Ličartovciach. Konateľ spoločnosti žalobcu do zápisnice zo dňa 1. marca 2010 uviedol, že nakúpený tovar za spoločnosť SUGAR SK s.r.o. prevzal pán U. U.. Pán U. U. ako svedok vypovedal, že náplňou práce bola vizuálna kontrola tovaru na kamióne, ktorý sa viezol odberateľovi. Názvy spoločností ani mená osôb, ktorí dodávali tovar nepozná, pretože komunikoval len s L.. U. X.. Po skontrolovaní tovaru vypísal CMR, na ktorom bol dodávateľ, spoločnosť SUGAR SK s.r.o., odberateľom bolaspoločnosť Arpeta Group a.s., Valašské Meziříčí - Hrachovec. Tovar - olej, ktorý spoločnosť SUGAR SK s.r.o. nakúpila od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava následne dodala do Českej republiky spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. Zdenka Fibicha 1214, 757 01 Valašské Meziříčí. Konateľ žalobcu sa k obchodným vzťahom so spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o. vyjadril, že tovar na základe uvedených faktúr dodal, odberateľa zastupovala pani I.. Miesto nakladania bolo v sklade v Ličartovciach a miesto vykladania bolo u odberateľa AG Intermedia, s.r.o. vo Valašskom Meziříčí. Konateľ spoločnosti uviedol, že tovar po nákupe nebol skladovaný, bol ihneď predaný. Na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií bolo českým správcom dane zistené, že spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. Valašské Meziříčí má v evidencii DPH priznané nadobudnutie tovaru od platiteľa dane SUGAR SK s.r.o. vo výške základ dane 315 960,32 €. Bolo zistené, že sídlo spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. sa nachádza v byte konateľky spoločnosti a jediného spoločníka p. K. I.. Spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. objednávala poskytovanie služieb u spoločnosti ARPETA Group a.s. Český správca dane uvádza, že dňa 26. novembra 2010 sa uskutočnilo jednanie za účasti konateľky spoločnosti a tiež účtovníčky spoločnosti. Uviedli, že ich odberateľ si objednal tovar a oni ho objednali u dodávateľa SUGAR SK s.r.o., objednávali aj dopravu zo spoločnosti SUGAR SK s.r.o. Konateľka spoločnosti uviedla, že na území Slovenskej republiky nebol prítomný pri nakládke ani vykládke žiadny zástupca spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. a tovar dodávateľ odovzdával prepravcovi. Tovar sa vykladal v skladových priestoroch spoločnosti ARPETA Group a.s., na adrese Hrachovec 98. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. októbra 2010 konateľ žalobcu uviedol, že tovar bol nakúpený na sklade dodávateľa a v tom momente bol aj odpredaný odberateľovi. Ďalej konateľ spoločnosti uviedol, že tovar bol dodaný bez dopravy. Z kontrolných zistení vyplýva, že spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. (ČR) nakúpila tovar od spoločnosti SUGAR SK s.r.o. priamo na území Slovenskej republiky, uvedený tovar bol nakupovaný a predávaný na dopravnom prostriedku. Kúpa a predaj sa uskutočňovali v jeden deň. Šetrením bolo zistené, že preprava tovaru z tuzemska do Českej republiky nebola vykonaná v rámci zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a odberateľom z Českej republiky, dodanie tovaru bolo dohodnuté bez prepravy tovaru, z uvedeného dôvodu sa miesto dodania tovaru posudzuje podľa miesta, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Dodávka tovaru pre český daňový subjekt sa určí jej miestom. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že tovar sa v čase dodania nachádzal v tuzemsku, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti SUGAR SK s.r.o., keď uviedol, že tovar nakúpil na sklade dodávateľa a v tom momente ho aj odpredal. Z uvedeného dôvodu vznikla povinnosť slovenskému kontrolovanému daňovému subjektu zdaniť predaj tovaru českému daňovému subjektu. Ak sa dodanie tovaru uskutoční bez odoslania alebo bez prepravy, miesto dodania tovaru sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Preto nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru podľa § 43 zákona o DPH. V zmysle zákona o DPH platiteľovi vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to dňom dodania tovaru. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH, keď preskúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie oslobodenia od dane. Zákonodarca v ust. § 43 ods. 5 určil presne ďalšie podmienky, pri splnení ktorých vzniká daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a v súlade so zákonom o správe daní si zadovážil dostatok relevantných dôkazov aj v súčinnosti so žalobcom. Vykonaným dokazovaním správne zistil nesplnenie podmienok na uplatnenie práva oslobodenia od dane vyžadovaných ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Aj podľa názoru krajského súdu žalobca, pokiaľ ide o ním nakúpený tovar (cukor), nakúpil aj predal na území SR (priamo v sklade v Modrom Kameni), pričom aj nákup aj predaj tovaru bol zrealizovaný v jeden deň. Pokiaľ ide o ďalší tovar - olej, žalobca aj tento nakúpil aj predal na území SR, resp. priamo na dopravnom prostriedku resp. v sklade dodávateľa. Žalobca prepravu predmetného tovaru pre odberateľov v Českej republike nezabezpečoval, tovar neodosielal a ani neprepravoval. S poukazom na ust. § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH potom v súlade so zistením správcu dane, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Takýmto miestom bolo územie Slovenskej republiky. Preto na území Slovenskej republiky vznikla žalobcovi daňová povinnosť. Ani podľa názoru krajského súdu žalobca nesplnil podmienky podľa kogentných ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, ktoré platia pre uplatnenie práva pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru ztuzemska do iného členského štátu. Krajský súd poukázal aj na ten fakt, že žalobca v žalobe, ktorej dôvodmi je súd viazaný, pomerne všeobecne bez konkrétnych dôvodov vyjadroval svoj nesúhlas s preskúmavaným rozhodnutím. Súd, vzhľadom na postoj žalobcu k vykonanému dokazovaniu, dospel k záveru vyplývajúcemu z administratívneho spisu žalovaného, že správne orgány oboch stupňov sa dôkladne vecou zaoberali, skutkové zistenia podrobne v rozhodnutiach opísali, tieto zákonným spôsobom vyhodnotili a prijali aj správny právny záver. Pokiaľ žalobca namietal dĺžku daňového konania (tiež len všeobecne), krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane požiadal nadriadený orgán listom zo dňa 16. júna 2010 o predĺženie lehoty a výsledok oznámil aj žalobcovi. Žalobcovi doručoval aj rozhodnutie o prerušení kontroly zo dňa 26. novembra 2010. Daňová kontrola bola zrealizovaná v rámci predĺženej lehoty s prihliadnutím na prerušenie plynutia lehoty. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, je v súlade so zákonom o správe daní v spojení s ust. zákona o DPH. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zruší a vráti im vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EU") v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Fóigazgatósága), z ktorého odcitoval nasledujúce: Podľa bodu 40 uvedeného rozsudku otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. DPH sa totiž uplatňuje na všetky plnenia výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu (pozri uznesenie z 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26; rozsudky z 12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako aj Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 49). V bode 45 rozsudku sa ďalej uvádza, že nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý iba na základe judikatúry vyplývajúcej z bodov 56 až 61 už citovaného rozsudku Kittel a Recolta Recycling, podľa ktorého musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Bod 47 rozsudku uvádza, že naopak v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici, ako je uvedený v bodoch 37 až 40 tohto rozsudku, nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., už citovaný, body 52 a 55, ako aj Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, body 45, 46 a 60). Podľa bodu 48 rozsudku založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. mája 2006, Federation of Technological Industries a i., C-384/04, Zb. s. 1-4191, bod 32, ako aj z 21. februára 2008, Netto Supermarkt, C-271/06, Zb. s. 1-771, bod 23). Podľa bodu 49 rozsudku keďže zamietnutie práva na odpočet dane v súlade s bodom 45 tohto rozsudku je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

Bod 57 rozsudku hovorí, že okrem opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112 s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., už citovaný, bod 52; Halifax a i., už citovaný, bod 92; z 21. októbra 2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 49, ako aj Dankowski, už citovaný, bod 37). Podľa bodu 61 rozsudku daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 15. apríla 2013 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietkam žalobcu v odvolaní uviedol, že podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. februára 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 4, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Podľa ods. 5, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa ods. 8, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,ktorým bol znížený nadmerný odpočet DPH za mesiac november 2009 uplatnený žalobcom z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Čechách a taktiež z dôvodu, že v daňovom konaní sa nepreukázalo, že predmetný tovar bol v tomto inom štáte aj skutočne zdanený.

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a na potvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Žalobca v odvolaní cituje rozsudky SD EU v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Fóigazgatósága (ďalej len „Mahagében"), avšak neuvádza, akým spôsobom by tieto mohli ovplyvniť právny názor, ku ktorému dospel krajský súd v napadnutom rozsudku. Preto v prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rozsudku vo veci Mahagében (C- 80/11 a C-142/11) SD EU v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES (bod 41). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES (bod 44). V prejednávanej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nakoľko žalobca nevedel preukázať, že tovar vôbec opustil územie Slovenskej republiky a už vôbec nepreukázal, že sa tento dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Nebola teda splnená jedna z podmienok, za ktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/ES. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že z judikatúry SD EU vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EU zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I- 5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I- 7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok SD EU vo veci Mahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci spôsobom, aký mal pravdepodobne na mysli žalobca, t. j. v jeho prospech. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Čechách aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EUC-409/04 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol preto žalobca povinný predložiť doklad o uskutočnenom obchode. Namiesto toho žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr z obchodu, ktorý reálne neuskutočnil. Najvyšší súd zhodne so záverom daňových orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EU, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD EU a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Avšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu (v konaní pred prvostupňovým súdom), že z uvedených rozsudkov vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných rozsudkoch nenachádza. Naopak, z rozhodnutí SD EU z 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26; z 12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 49 vyplýva, že právo platiteľa DPH, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento prípad sa týka plnení, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom. V danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť žalobca, t. j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo, alebo nasledovalo v reťazi dodávok. A preto okrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné použiť tieto rozsudky na daný prípad.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.