UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, Michalovce, IČO 36 272 612, zastúpeného JUDr. Petrom Rokašom, advokátom, so sídlom Plynárenská 1, Bratislava, proti žalovanému: Colný úrad Trnava, so sídlom Ľudová 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9005831/1/1139988/2012 zo dňa 29. augusta 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/82/2012-39 zo 16. januára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/82/2012- 61 zo 14. januára 2015 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/82/2012-39 zo 16. januára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/82/2012-61 zo 14. januára 2015, p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý titulom náhrady trov odvolacieho konania zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 170,44 Eur k rukám právneho zástupcu Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
Rozsudkom č. k. 14S/82/2012-39 zo 16. januára 2014 Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie žalovaného č. 9005831/1/1139988/2012 zo dňa 29. augusta 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č.9005838/1/1115632/2012 z 8. augusta 2012 (o uložení predbežného opatrenia) zamieta z dôvodu neprípustnosti spočívajúcej v tom, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 Eur a trovách právneho zastúpenia v sume 423,94 Eur.
Žalovaný v napadnutom oznámení o zamietnutí podaného odvolania uviedol, že odvolenie bolo podané advokátskou kanceláriou PROSMAN A PARTNERI, ktorá sa v podanom odvolaní odvoláva naplnomocenstvo udelené žalobcom dňa 27. júna 2012, z ktorého však žalovaný zistil, že sa nejedná o generálne plnomocenstvo, ale ide o špeciálne (obmedzené) plnomocenstvo na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného o uložení predbežného opatrenia č. 9005838/1/1035734/2012 z 20. júna 2012, na vyjadrenie k výzve žalovaného z 20. júna 2012 a na nahliadanie do spisov súvisiacich s uvedenými vecami, ako aj na všetky ostatné úkony, ktoré budú s vecou súvisieť, uplatnenie všetkých opravných prostriedkov, vrátane podania žaloby v rámci správneho súdnictva. Takéto plnomocenstvo nemôže byť podľa žalovaného použité na konanie voči rozhodnutiu žalovaného č. 9005838/1/1115632/2012 z 8. augusta 2012, preto žalovaný odvolanie podľa § 73 ods. 4 písm. a) v spojení s § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.") zamietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa súčinnosti colného úradu s daňovým subjektom. V odôvodnení rozsudku uviedol, že colný úrad správne vyhodnotil plnomocenstvo z 27. júna 2012 ako nedostatočné, pretože bolo udelené žalobcom pre iný prípad, aj keď podobného charakteru. Na druhej strane však poukázal na to, že v prípade akýchkoľvek pochybností, či osoba podávajúca odvolanie je osobou oprávnenou konať za daňový subjekt, sú colné úrady povinné s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 a § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. odstraňovať odstrániteľné prekážky konania, pričom nesprávne plnomocenstvo na zastupovanie je takouto odstrániteľnou prekážkou konania a colný úrad mal daňovému subjektu uložiť povinnosť v primeranej lehote predložiť riadnu plnú moc na zastupovanie vo veci.
K námietke žalovaného správneho orgánu, že oznámenie o zamietnutí odvolania nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, krajský súd poukázal na to, že podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, môže byť predmetom preskúmania súdom každé rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, a to i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré takéto formálne označenie postrádajú.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie zaviažúc ho právnym názorom o potrebe konanie zastaviť, alternatívne žalovaný žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.
Žalovaný mal za to, že v prípade podaného odvolania s nedostatočným plnomocenstvom bol povinný postupovať podľa ustanovení § 72 ods. 8 písm. b) a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. a odvolanie zamietnuť ako neprípustné z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Citované zákonné ustanovenia, viažuce sa k odvolaciemu konaniu, majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 8 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a sú vyňaté zo všeobecnej zásady súčinnosti zakotvenej v § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný poukázal na kolíziu ustanovení § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (keď sa v prípade nevyhovenia výzve na odstránenie nedostatkov považuje podanie za nepodané) a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. (podľa ktorého sa odvolanie zamieta ako neprípustné). Žalovaný tiež s poukazom na obligatórne náležitosti odvolania (§ 72 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.) zdôraznil, že plnomocenstvo nie je nedostatkom odvolacieho konania.
Žalovaný považoval názor krajského súdu o uložení výzvy daňovému subjektu za nesprávny, nakoľko je povinnosťou zástupcu predkladať včas a správne plnomocenstvo a nie povinnosťou zastupovaného. Tiež zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane v prípade podaného odvolania určovať na základe všeobecných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z., aby sa žalobca dostavil spolu so svojím zástupcom za účelom udelenia ústneho plnomocenstva do zápisnice, keď túto možnosť i povinnosť mal odvolateľ v zákonnej 15-dňovej lehote, ale ju nevyužil.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v ostatných prípadoch rovnakej veci advokátska kanceláriaPROSMAN A PARTNERI vždy predkladala špeciálne plnomocenstvo, ktorého rozsah sa vzťahoval na jednotlivé mesačné predbežné opatrenia.
Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., a teda nepodlieha preskúmaniu súdom podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Nie je prípustné, aby v procesných predpisoch sa pri uvedení pojmu „rozhodnutie" mohli brať do úvahy aj iné písomnosti správnych orgánov, najmä ak ich formu zákon výslovne označí ako „oznámenie". Napadnuté oznámenie podľa žalovaného nemá autoritatívny vzťah k jeho adresátovi, ale iba informuje žalobcu, že na základe imperatívu zákona sa nemôže začať odvolacie konanie v prípade podania neoprávnenou osobou, teda žiadnym negatívnym ani pozitívnym spôsobom nezasahuje do práv a povinností žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje podľa § 250d ods. 4 v spojení s § 104 OSP konanie zastaviť. Podľa názoru žalovaného, ak sa žalobca cítil byť dotknutý postupom žalovaného, mal možnosť uplatniť postup podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP a domáhať sa, aby súd vyslovil povinnosť žalovaného konať vo veci a rozhodnúť.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že oprávnenou osobou podať odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane je iba daňový subjekt, ktorý sa môže dať v konaní zastúpiť. Z podaného odvolania (proti rozhodnutiu žalovaného č.9005838/1/1115632/2012 z 8. augusta 2012 o uložení predbežného opatrenia) vyplýva, že za daňový subjekt koná zástupca, teda podané odvolanie nie je možné interpretovať ako úkon urobený vo vlastnom mene zástupcu. Žalovaný v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu sám uviedol, že mal vedomosť o tom, že v mene žalobcu koná zástupca. Bolo preto povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov plnomocenstva.
K námietke žalovaného, že napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím, žalobca uviedol, že oznámenie o zmietnutí odvolania predpokladá rozhodnutie správneho orgánu, prejav jeho vôle nekonať zo špecifického dôvodu, preto je toto oznámenie rozhodnutím, ktoré zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, a to v dôsledku eventuálneho nesprávneho úradného postupu pri posudzovaní prípustnosti odvolania. Poukázal tiež na to, že predbežné opatrenie (ako autoritatívny zákaz vydaný žalovaným) zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu, nakoľko je obmedzením jeho podnikateľských aktivít.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP).
Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je oznámenie žalovaného č. 9005831/1/1139988/2012 zo dňa 29. augusta 2012, ktorým žalovaný oznámil predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalobcu, PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., že jeho odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č.9005838/1/1115632/2012 z 8. augusta 2012 (o uložení predbežného opatrenia) zamieta z dôvodu neprípustnosti spočívajúcej v tom, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou. Žalovaný poukázal na to, že plnomocenstvo z 27. júna 2012, na ktoré sa právny zástupca žalobcu PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. v podanom odvolaní odvolával, bolo obmedzené len na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného o uložení predbežného opatrenia č. 9005838/1/1035734/2012 z 20. júna 2012, na vyjadrenie k výzve žalovaného z 20. júna 2012 a na nahliadanie do spisov súvisiacich s uvedenými vecami, ako aj na všetky ostatné úkony, ktoré budú s vecou súvisieť, uplatnenie všetkých opravných prostriedkov, vrátane podania žaloby v rámci správneho súdnictva, a preto takéto plnomocenstvo nemôže byť použité na konanie o odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného č. 9005838/1/1115632/2012 z 8. augusta 2012.
Krajský súd z dôvodov vyššie uvedených napadnuté rozhodnutie žalovaného (oznámenie č. 9005831/1/1139988/2012 zo dňa 29. augusta 2012) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. S argumentáciou krajského súdu sa najvyšší súd stotožňuje a na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu uvádza nasledovné.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 vety prvej zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. odvolanie je neprípustné, ak nie je podané oprávnenou osobou.
Podľa ustanovenia § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné.
Podľa ustanovenia § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.
Žalovaný v odvolaní namietal, že ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. viažuce sa k odvolaciemu konaniu majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 8 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a sú vyňaté zo všeobecnej zásady súčinnosti zakotvenej v § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný tiež tvrdil, že ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. sú vo vzájomnej kolízii, preto nebolo prípustné v odvolacom konaní postupovať podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že základné zásady správy daní zakotvené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. sa primerane vzťahujú na každé konanie týkajúce sa správy daní, ak sa v ňom postupuje podľa ustanovení tohto zákona. Tvrdenie žalovaného, že konanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane je vyňaté zo všeobecnej zásady súčinnosti zakotvenej v § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. je absurdné a nemá oporu v ustanoveniach zákona č. 563/2009 Z. z. Bolo by absolútne nelogické a tiež v rozpore s duchom zákona, ak by sa na prvostupňové konanie pred správnym orgánom vzťahovali základné zásady konania definované zákonodarcom hneď v úvode zákona č. 563/2009 Z. z., ale v odvolacom konaní by sa už na tieto zásady neprihliadalo.
V súvislosti s námietkou žalovaného o vylúčení aplikácie § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. v odvolacom konaní najvyšší súd okrem iného poukazuje aj na ustanovenia § 72 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., v ktorom zákonodarca výslovne zakotvil postup podľa § 13 ods. 8 a 9 aj v konaní o odvolaní. K namietanej kolízii ustanovení § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. najvyšší súd uvádza, že právne normy sú koncipované takým spôsobom, aby všeobecne zahrnuli všetky právne vzťahy a skutočnosti, ktoré sú predmetom ich úpravy, pričom nie je možné, ani účelné, aby ustanovenia právnych noriem podrobne pomenovávali a upravovali každú možnú situáciu, ktorá môže eventuálne v praxi vyvstať. Je úlohou orgánu aplikujúceho daný právny predpis, aby na konkrétnu situáciu, ktorá v praxi nastala, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu.
V prejednávanom prípade nemožno hovoriť o absencii právnej úpravy, ktorá by znemožňovala vyriešiť konkrétnu vyvstalú právnu situáciu, ani o kolízii ustanovení § 13 ods. 9 a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., ako to namieta žalovaný. Ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. dávajú návod, ako mal žalovaný postupovať v prípade, ak zistil, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia nie je právne perfektné z dôvodu nedostatočnej plnej moci. Aj podľa názoru najvyššieho súdu (zhodne s názorom súdu prvého stupňa) mal žalovaný zvoliť postup podľa § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. a na nedostatky plnomocenstva odvolateľa upozorniť a vyzvať ho na ich odstránenie. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že žalovaný na podklade ostatných súvisiacich konaní týkajúcich sa žalobcu disponoval vedomosťou, že žalobca (ako daňový subjekt) prejavil vôľu byť v konaniach zastúpený právnym zástupcom PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., o to viac bolo možné sa domnievať, že nepredloženie relevantného plnomocenstva a odvolávanie sa na plnomocenstvo vzťahujúce sa na inú súvisiacu vec, je nepozornosťou, a nie zámerom odvolateľa. Aj v hypotetickom prípade, že by odvolateľ výzve správneho orgánu na odstránenie nedostatkov nevyhovel, neexistovala prekážka, aby správny orgán o vyvstalej situácii rozhodol zákonným spôsobom, pričom žalovaným namietaná kolízia ustanovení § 13 ods. 9 a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. je podľa názoru najvyššieho súdu len domnelá. Bolo by úlohou správneho orgánu aplikujúceho právo v konkrétnej situácii posúdiť, či jej právna povaha vyžaduje rozhodnutie podľa ustanovenia § 13 ods. 9 alebo § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.
Najvyšší súd tiež nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že napadnuté oznámenie (ktorým žalovaný odvolateľovi oznámil, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia zamieta ako neprípustné) žiadnym negatívnym ani pozitívnym spôsobom nezasahuje do práv a povinností žalobcu, apreto nepodlieha preskúmaniu súdom. Žalovaný uvádza, že napadnutým oznámením iba informuje žalobcu, že na základe imperatívu zákona sa nemôže začať odvolacie konanie, pričom tiež namieta, že pod pojem „rozhodnutie" nemožno zahrnúť aj iné formy písomnosti správnych orgánov (najmä, ak ich zákon výslovne označí ako „oznámenie"). S argumentáciou a závermi žalovaného nemožno súhlasiť. Pri posudzovaní, či určitý normatívny právny akt orgánu štátnej správy podlieha alebo nepodlieha súdnemu prieskumu, nie je rozhodujúce, ako je tento akt terminologicky pomenovaný. Relevantná je skutočnosť, či svojím obsahom zasahuje normatívny akt do práv a povinností fyzických alebo právnických osôb alebo sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotýka. Právny akt žalovaného, ktorým oznamuje odvolateľovi, že o podanom odvolaní meritórne nerozhodne, je faktickým zásahom do zákonného oprávnenia daňového subjektu (žalobcu), aby bolo jemu adresované autoritatívne rozhodnutie podrobené „kontrole" odvolacieho daňového orgánu, a preto nemožno vylúčiť, aby súd preskúmal, či takýto zásah do práva žalobcu bol uskutočnený v súlade so zákonom.
Nesprávne je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca mal uplatniť postup podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP a domáhať sa, aby súd vyslovil povinnosť žalovaného konať a vo veci a rozhodnúť. Na takýto postup žalobcu nebol žiaden dôvod, pretože v prejednávanej veci sa nejednalo o nečinnosť správneho orgánu (ani žalobca takúto skutočnosť vôbec nenamieta), ale dôvodom na podanie žaloby bol konkrétny „čin" žalovaného, teda ním vydané oznámenie o zamietnutí odvolania. Súd by nemohol konať podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP a vysloviť povinnosť žalovaného konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia, nakoľko žalovaný už o tomto odvolaní rozhodol, aj keď nie meritórnym spôsobom.
Ako vyplýva z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby, rozhodol v súlade so zákonom, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z náhrady trov za poskytnutý jeden úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) v sume 134 Eur podľa § 11 ods. 4 vety prvej v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), plus režijný paušál v sume 8,04 Eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa priznaná odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, teda o sumu 28,40 Eur. Celkové trovy poskytnutej právnej pomoci, ktoré v tomto konaní najvyšší súd priznal žalobcovi, predstavujú sumu 170,44 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.