2Sžf/18/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. Š., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/224/15018-116319/2009/990055-r zo dňa 2. novembra 2009,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/13/2010-61 zo dňa  

3. marca 2011 (ktorým krajský súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov),

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre  

č.k. 11S/13/2010-61 zo dňa 3. marca 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre rozhodol v priebehu konania

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na žiadosť žalobcu o oslobodenie  

od súdnych poplatkov tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Krajský

súd takto rozhodol, keď poukázal na to, že pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o oslobodení

od súdnych poplatkov, súd musel prihliadať i k povahe uplatneného nároku v zmysle

zákonných podmienok ust. § 138 O.s.p. a to, že žalobca sa domáhal preskúmania procesného

rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. novembra 2009, ktorým žalovaný v odvolacom konaní

potvrdil prvostupňové rozhodnutie, a to daňovú exekučnú výzvu zo dňa 20.8.2009. Daňovou exekučnou výzvou správca dane oznámil žalobcovi v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov ako daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu –

vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov sa začalo daňové exekučné konanie  

na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 3.435,29 € a zároveň ho vyzval, aby daňový

nedoplatok zaplatil. Krajský súd poukázal na to, že exekučné konanie je iba dôsledkom

nedobrovoľného nesplnenia daňovej povinnosti žalobcu, ktorá vznikla žalobcovi na základe

skôr vydaných právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí, preskúmania ktorých sa

žalobca v inom súdnom konaní vtedy podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p. nedomáhal.

Taktiež z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že majetkové pomery žalobcu

súd preskúmal a zhodnotil komplexne i s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku vo výške

66 eur a dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

a zdôraznil, že pomery žalobcu nie sú určované iba množstvom finančných prostriedkov,

jeho celkovou majetkovou situáciou, ale aj charakterom žalobou napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu, ktoré žiada súdom preskúmať.

Proti uzneseniu krajského súdu, ktorým súd žalobcovi nepriznal oslobodenie  

od súdnych poplatkov podal odvolanie žalobca a žiadal z hľadiska obsahu podaného

odvolania, aby bolo napadnuté uznesenie krajského súdu v odvolacom konaní zrušené a žiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože podľa jeho názoru existujú na to dôvody.  

Poukázal okrem iného na to, že je nemajetný, nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok

a že o všetko ho obrala organizovaná zločinecká skupina, že prebiehajú viaceré trestné

stíhania, jeho manželka je nezamestnaná, majú štyri nezaopatrené deti a pokiaľ sa jedná

o predmetnú daň, tak ide o podvod, v pozadí ktorého je organizovaná zločinecká skupina,  

ide o vymyslenú daňovú povinnosť a že v súdnom konaní to jednoznačne preukáže.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno priznať úspech a preto napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. z nasledovných

dôvodov:

Žalobným návrhom žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného  

zo dňa 2.11.2009, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky č. 631/340/48581/09/Šá

zo dňa 20.8.2009, ktorým daňový úrad vyzval žalobcu daňovou exekučnou výzvou v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, aby ako daňový dlžník  

na základe exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového

úradu Nové Zámky č. 631/230/42401/09/Dru, zostaveného z údajov evidencie daní daňového

dlžníka ku dňu 10.7.2009 vo výške 3435,29 € v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej

exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok a bol zároveň upozornený, že ak daňový

nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve,  

tak správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na

prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke v zmysle § 83a zákona č. 511/1992 Zb.

v znení neskorších predpisov, a to na peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového

dlžníka, vedených v T., a.s., a vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného

príkazu na zrážky z iného príjmu z dôchodku daňového dlžníka podľa § 82b a § 82h zákona č.

511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň daňový úrad zakázal daňovému

dlžníkovi v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 písm. i) zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov nakladať s peňažnými prostriedkami na jeho účtoch vedených v T., a.s.,

až do výšky daňového nedoplatku.  

Nakoľko žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové

Zámky – daňovú exekučnú výzvu, žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zrušenia

oboch rozhodnutí správnych orgánov vydaných v inštančnom postupe.

Taktiež i odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že podanie

návrhu zo dňa 26.2.2010, ktorým žalobca navrhol prerušenie súdneho konania, nezbavilo

žalobcu povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pretože poplatková povinnosť mu vznikla  

už podaním žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Žalobca zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov priamo v podanom

odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby

vo výške 66 €.

Následne krajský súd ďalším uznesením č.k. 11S/13/2010-61 zo dňa 3.3.2011

rozhodol tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia, ktorým krajský súd žalobcovi nepriznal oslobodenie  

od súdnych poplatkov uviedol, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov musel prihliadať i k povahe uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 138 O.s.p.,

nakoľko sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu procesného

rozhodnutia žalovaného zo dňa 2.11.2009, ktorým žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu,

vydanú Daňovým úradom Nové Zámky, v ktorej správca dane oznámil žalobcovi ako

daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových

nedoplatkov sa začalo daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku  

vo výške 3435,29 € a zároveň bol žalobca vyzvaný, aby daňový nedoplatok zaplatil.

Správne v tejto súvislosti, i podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd poukázal  

na to, že exekučné konanie je iba dôsledkom dobrovoľného nesplnenia si daňovej povinnosti  

zo strany žalobcu, ktorá mu vznikla na základe skôr vydaných právoplatných

a vykonateľných daňových rozhodnutí, preskúmania ktorých sa žalobca v inom súdnom

konaní nedomáhal.

Zároveň krajský súd poukázal v uznesení, ktorým žalobcovi nepriznal oslobodenie  

od súdnych poplatkov, že preskúmal majetkové pomery žalobcu a zhodnotil komplexne

i s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku 66€ a dospel následne k záveru, že majetkové

pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie od oslobodenia od súdnych poplatkov.  

V danom prípade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v konaní o odvolaní

k daňovej exekučnej výzve nemôže byť riešená otázka, a to ani odvolacím správnym

orgánom, či daňový subjekt je alebo nie je daňovým dlžníkom, pretože táto otázka už bola

právoplatne vyriešená v inom daňovom konaní a preto daňová exekučná výzva je iba

procesným úkonom príslušného správcu dane, ktorým je daňový dlžník vyzvaný

k dobrovoľnému zaplateniu splatného daňového nedoplatku. Zároveň je daňový dlžník

takouto výzvou upozorňovaný, že po márnom uplynutí lehoty pristúpi správca dane

k vymáhaniu daňového nedoplatku a ide tu v podstate o procesný úkon správcu dane  

pred zahájením daňového exekučného konania, ktorý má podnietiť daňového dlžníka k tomu,

aby dobrovoľne a dodatočne zaplatil už vzniknutý a existujúci splatný daňový nedoplatok.

Pokiaľ teda za daného skutkového a právneho stavu veci krajský súd i súvisiacim

rozhodnutím nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov postupoval súladne  

so zákonom, pretože v danom prípade v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. ide zo strany

žalobcu nesporne o bezúspešné uplatňovanie práva v danej veci, pretože už v tomto preskúmavacom konaní nie je oprávnený krajský súd a taktiež ani Najvyšší súd SR  

sa zaoberať tvrdeniami žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktoré sú  

už právoplatné a preto správne postupoval krajský súd, keď konanie vo veci pre nezaplatenie

súdneho poplatku zastavil. Týmito tvrdeniami žalobcu by sa totiž nemohol krajský súd  

a ani odvolací súd zaoberať i pokiaľ by žalobca súdny poplatok zo žaloby zaplatil, ale musel

by postupovať tak, že by žalobný návrh žalobcu v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. ako

nedôvodný zamietol, pretože ani v preskúmavacom konaní podľa V. časti hlavy druhej O.s.p.

nemôže byť riešená otázka, či daňový subjekt (žalobca) je alebo nie je daňovým dlžníkom,

keď táto otázka už bola právoplatne vyriešená v inom daňovom konaní, kde naviac žalobca sa

nedomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov v konaní podľa piatej časti

O.s.p..  

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu

ako súladné so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením  

§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá

O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému správnemu orgánu náhrada

trov konania zo zákona neprináleží a naviac mu ani trovy v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. júna 2011  

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová

Kanc.:

1/ Opíš a doruč 8x spolu so spisom KS NR sp. zn. 11S/13/2010

2/ 3x založ do spisu NS SR sp. zn. 2Sžf/18/2011

3/ pripoj doručenku a založ do archívu

4/ vyznač v registri – U KS potvrdené

5/ Anonymizácia: § 138 ods. 1 O.s.p.

V Bratislave, dňa 15. júna 2011

JUDr. Elena Kováčová

  predsedníčka senátu