2Sžf/115/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu NAFT-SM Gastro Slovakia, s.r.o., Veľká Bara 45, právne zastúpeného: JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/5102-21751/2013/5081 z 25. januára 2013, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/46/2013-21 z 19. júna 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/46/2013-21 z 19. júna 2013, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/5102-21751/2013/5081 z 25.01.2013 zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v určenej lehote a ani do dňa vydania rozhodnutia nezaplatil súdny poplatok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že nemá finančné prostriedky na úhradu súdneho poplatku, ani žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Uviedol, že aj napriek tomu, že výška súdneho poplatku nepredstavuje vysokú čiastku, spoločnosti personálne spojené s J. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov a teda celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené, predstavuje sumu až niekoľko desiatok tisíc eur. Zároveň s podaním odvolania podal žiadosť o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/46/2013 - 29 zo dňa 06.08.2013 žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v odvolacom konaní bolo uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžf/120/2013 zo dňa 20.08.2014 a v spojení s ním nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP).

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., ak v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku je podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a súd aspoň čiastočne oslobodenie prizná, zrušuje sa uznesenie o zastavení konania. Ak došlo len k čiastočnému oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

Podaním žaloby vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo výške 70 €, splatný dňom vzniku poplatkovej povinnosti. Krajský súd výzvou z 22.04.2013 vyzval žalobcu na zaplatenie tohto súdneho poplatku v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva zároveň obsahovala aj poučenie o tom, že ak nebude poplatok zaplatený v určenej dobe, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Právny zástupca ani žalobca na túto výzvu v stanovenej lehote nereagovali. K zaplateniu súdneho poplatku nedošlo ani v rámci odvolacej lehoty po vydaní napadnutého rozhodnutia, ani po tom, čo nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o nepriznaní požadovaného oslobodenia od súdnych poplatkov, vydané v konaní o žiadosti spojenej s podaním odvolania.

So zreteľom na dôvody vyššie uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.