2Sžf/101/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obec Utekáč, 985 06 Utekáč 52, IČO: 17 067 430, zastúpený advokátom: JUDr. František Hadušovský, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. septembra 2011, č. 550-6000/2011-ON/196, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 213/2011-71 z 11. decembra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 3S 213/2011- 101 zo 16. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 213/2011-71 z 11. decembra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 3S 213/2011- 101 zo 16. júla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S 213/2011-71 z 11. decembra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 3S 213/20121-101 zo 16. júla 2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutie žalovaného č. 550-6000/2011-ON/196 zo dňa 22. septembra 2011, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého priemyselného parku v obci Utekáč", vyhlásenú žalobcom, ako obstarávateľom, vo Vestníku verejného obstarávania č. 97/2011 zo dňa 19.05.2011 pod zn. 03651-MUP (ďalej len „užšia súťaž"), v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o verejnom obstarávaní") a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca vo Vestníku č. 97/2011 zo dňa 19. mája 2011 č. 03651-MUP vyhlásil užšiu súťaž na dodávku prác verejného obstarávateľa obec Utekáč na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého priemyselného parku v obci Utekáč" z ktorého vyplýva, že predmetom zákazky je príprava územia a vybudovanie inžinierskych sietí ako aj rekonštrukcia existujúcich budov pre priemyselný park Utekáč s nasledovným stavebno-technickým riešením: Priemyselný park - inžinierske siete s nasledovnými stavebnými objektmi: SO 01 Výrobná hala, SO 02 Výrobná hala, hala bude realizovaná zprefabrikovaných vystužených dielcov z ľahkého medzerovitého betónu z pórovitého kameniva, nosné stenové dielce WLS, ktoré vytvoria izoláciu na hladinu min. 65 dB, pričom sa pripúšťa jej ekvivalent; SO 02a Prístrešok, SO 02b Skladové hospodárstvo, SO 03 Areálové spevnené a parkovacie plochy, SO 04 Areálové cestné komunikácie, SO 05 Areálové pešie komunikácie, SO 05a Lávka pre peších, SO 06 Areálová kanalizácia, SO 07 Areálový vodovod, SO 08 Areálové osvetlenie, SO 09 Areálový plynovod, SO 10 Areálový kamerový systém, SO 11 ČOV, SO 12 Rekonštrukcia vlakovej vlečky, SO 13 Rekonštrukcia technickej budovy turbo kanála, SO 14 Areálové oplotenie a vrátnica, SO 15 Trafostanica + NN rozvody + VN prípojka, SO 16 Úpravňa vody a asanácie. Dňa 26. mája 2011 obdržal žalobca od záujemcu spoločnosti EURO-BILDING, a.s. Bratislava (ďalej len „záujemca") žiadosť o vysvetlenie uverejnené v bode III.2.3 bod 1, v ktorom žalobca požaduje predložiť zoznam stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonávaní stavebných prác s uvedeným cien, miest a lehôt uskutočnenia prác a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok. Verejný obstarávateľ ďalej v minimálnej požadovanej úrovni štandardov požaduje predložiť aspoň jednu referenciu z realizácie projektov technológie celostenových prefabrikátov vyhotovených z medzerovitých keramických betónov. Záujemca v tejto žiadosti poukazuje na znenie § 28 zákona o verejnom obstarávaní. Záujemcovi bola doručená odpoveď na túto žiadosť od žalobcu dňa 1. júna 2011, nakoľko záujemca o vysvetlenie nebol spokojný s vysvetlením žalobcu dňa 9. júna 2011 doručil žalobcovi žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo iných dokumentov poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk v užšej súťaži podľa § 136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní. Dňa 16. júna 2011 žalobca oznámil záujemcovi výsledok vybavenia žiadosti o nápravu s odôvodnením a oznámenie o zamietnutí. V tomto oznámení žalobca uviedol, že výhrady záujemcu proti bodu III.2.3 sú neopodstatnené a že žalobca trvá na svojej požiadavke, nakoľko pre výstavbu mieni vybrať technicky zdatného uchádzača, ktorý má skúsenosti z realizáciou výstavby požadovaným spôsobom. Jedná sa o metódu progresívnej výstavby. Takéto technické riešenie je stanovené aj v projekte stavby. Žalobca ďalej uviedol, že za ekvivalent možno požadovať: a/ realizácia výlučne celostenovým prefabrikátom a to z dôvodu vysokej rezonancie, ktorú spôsobuje technologické zariadenie, ktoré bude inštalované v objekte, b/ kombinácia s vonkajším opláštením a to s podmienkou zabezpečenia všetkých požadovaných funkcií:

- stuženie skeletovej konštrukcie celostenových prefabrikátov a to z dôvodu ochrany súčasnej konštrukcie pred rezonanciou, resp. vibráciami z technologickej linky, čiže prefabrikát musí byť vsadený, ako jeden celok do otvoreného skeletu,

- nepriezvučnosť zabezpečená konštrukciou z porózneho materiálu. Tomuto účelu plne vyhovuje celostenový prefabrikát medzerovitého materiálu, kde pri stanovených hrúbkach sa dosiahne zvuková nepriezvučnosť v hodnote minimálne 65 dB,

- objemová hmotnosť z hľadiska zohľadnenia všetkých vplyvov na existujúcej konštrukcie musí spĺňať kritéria maximálne 740 kg/m3, pričom celá prefabrikovaná stena musí byť vystužená ako jeden celok. Pokiaľ KINGSPAM spĺňa tieto podmienky, je možné ho prijať ako ekvivalent. To, že je umožnené predložiť ekvivalent technického riešenia stavby každým uchádzačom verejný obstarávateľ nepovažuje za diskriminačnú podmienku. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ žiadosť o nápravu zamietol. Záujemca listom doručeným žalovanému dňa 27. júna 2011 podal v lehote podľa § 138 ods. 5 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní námietky podľa § 138 ods. 2 písm. b/ tohto zákona proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk, obsahujúce všetky náležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a7 zákona o verejnom obstarávaní. Záujemca sa v podaných námietkach odvoláva na žiadosť o nápravu, v ktorej prvý bod sa týkal spôsobu akým má záujemca preukázať, že referenčná stavba bola realizovaná konkrétne projektovou technológiou celostenových prefabrikátov vyhotovených z medzerovitých keramických betónov, alebo jeho ekvivalentom, nakoľko žalobca vo svojom vysvetlení zo dňa 30. mája 2011 iba citoval ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o verejnom obstarávaní. V druhom bode námietok sa záujemca odvolával na žiadosť o nápravu, v ktorej reagoval na vysvetlenie žalobcu, v ktorom uviedol, aké vlastnosti musí mať technológia, ktorú je možné považovať za ekvivalent, pričom podľa názoru záujemcu takto veľmi úzko špecifikovanými podmienkami sa výrazne zužuje okruh možných záujemcov. Uvedenú podmienku považoval za neprimeranú a diskriminačnú vo vzťahu k predmetu zákazky a predpokladanej hodnoty vovýške 6 500 000 €., nakoľko požadovaný obvodový plášť tvorí približne 1% z predpokladanej hodnoty zákazky a žalobca podľa jeho názoru na túto podmienku kladie neprimeraný dôraz. Skutočnosť, že žalobca mal vyhotovený projekt na realizáciu stavby požadovanou technológiou je predmetom samotnej realizácie stavby, a nie predmetom preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti záujemcu. Z toho dôvodu mal záujemca za to, že požiadavka žalobcu, aby sa záujemcovia preukázali referenciou s presne stanovenou technológiou, alebo jej veľmi úzko špecifikovaným ekvivalentom s presne stanovenými vlastnosťami, je neopodstatnená a diskriminačná. Záujemca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalovaného, aby nariadil žalobcovi zrušiť diskriminačné podmienky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, týkajúce sa predloženia minimálne jednej referencie realizácie projektovej technológie celostenových prefabrikátov, vyhotovených z medzerovitých keramických betónov alebo jeho ekvivalentov. Žalovaný dňa 22. septembra 2011 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého priemyselného parku v obci Utekáč" do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný neobdržal od žalobcu originál kompletnej dokumentácie k predmetnej súťaži, prerušil konanie o námietkach a nariadil žalobcovi doručiť kompletnú dokumentáciu v originály do 10-tich pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca doručil žalovanému dokumentáciu k predmetnej verejnej súťaži dňa 25. júla 2011. Zo spisu krajský súd ďalej zistil, že komisia žalovaného v konaní o námietkach, vzhľadom na odborný charakter namietaných skutočností, požiadala o odborné stanovisko z ktorého vyplýva, že „pri zhotovení stavby z celostenových prefabrikátov sa oproti stavbe z kusového staviva, resp. iného spôsobu výstavby môžu vyskytnúť určité špecifické technické požiadavky na zhotoviteľa, napr. z pohľadu zariadenia staveniska, minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, bezpečnosti pri manipulácii s materiálom a premenami, kvalifikovaného personálu s oprávnením obsluhovať potrebné manipulačné stroje a zariadenia, a to všetko v zmysle platných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v prípade môže podľa spôsobu montáže nastať požiadavka na niektorú profesiu, napr. zvárač s príslušným oprávnením. Tieto činnosti a požiadavky sa však nevymykajú bežnej stavebnej praxi a preto je možné predpokladať, že uchádzač, ktorý je technicky spôsobilý na realizáciu obdobného predmetu zákazky alebo s iným druhom obvodového plášťa, napr. aj z kusových stavív, je technicky spôsobilý aj na realizáciu tohto predmetu zákazky s použitím celostenových prefabrikátov. Uchádzač, ktorý je technicky spôsobilý a má skúsenosti s realizáciou obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného spôsobu výstavby než ako je celostenový prefabrikát, napr. z kusových stavív, je na zrealizovanie predmetu zákazky v danej užšej súťaži technicky spôsobilý". Z odborného stanoviska ďalej vyplýva, že zhotoviteľ stavebných konštrukcií v danej kategórii stavieb „celostenový prefabrikát", ktorý je pokladaný za štandardný stavebný prvok, je spôsobilý vyhotoviť aj uvedenú stavbu na základe špeciálnych technológií požadovaných žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že namietaná podmienka účasti stanovená žalobcom na preukázanie technickej spôsobilosti je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie, nakoľko, ako sa uvádza v odbornom stanovisku, záujemca, ktorý má skúsenosti s realizáciou obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného obvodového materiálu, než aký je požadovaný žalobcom, napr. aj kusového staviva, je taktiež technicky spôsobilý na zrealizovanie predmetu zákazky.

Krajský súd poukázal na výkladové stanovisko k § 34 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého súčasťou súťažných podkladov sú obchodné podmienky. Preskúmavacia právomoc žalovaného sa podľa názoru krajského súdu obmedzuje na skúmanie ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä jeho princípov, nie však na skúmanie súladu s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi. Uchádzač je povinný akceptovať znenie navrhnutých obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou súťažných podkladov. Verejný obstarávateľ (žalobca) v súťažných podkladoch definuje obchodné podmienky, ktoré sú zostavené najmä podľa Obchodného zákonníka. Určuje svoje potreby a podmienky, za ktorých sa bude zákazka realizovať. Tieto podmienky musia vychádzať z potrieb verejného obstarávateľa, z charakteru predmetu zákazky vrátane jeho kvalifikovaných požiadaviek, musia obsahovať podmienky zhotovenia alebo dodania predmetu zákazky.Obchodné podmienky musia byť súčasťou súťažných podkladov a verejný obstarávateľ nimi v súlade s princípom transparentnosti vopred informuje uchádzačov o podmienkach plnenia zmluvného záväzku. Stanovením prísnych alebo nediskriminačných obchodných podmienok nedochádza k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca je ten, ktorý určuje podmienky, za ktorých sa bude zákazka realizovať pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania, pričom najmä obchodnoprávne, občianskoprávne predpisy umožňujú v rámci obchodných podmienok vytvoriť výhodnejšiu situáciu v prospech žalobcu. Žalovaný pri výkone svojej činnosti neskúma súlad zmluvných podmienok s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi a nezasahuje do zmluvnej slobody a kontraktačnej voľnosti verejného obstarávateľa jeho preskúmavacia právomoc sa obmedzuje na skúmanie ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä jeho princípov, a to z pohľadu či verejný obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zákona. Krajský súd ďalej poukázal na § 28 zákona o verenom obstarávaní, podľa ktorého účelom určenia a vyhodnotenia splnenia podmienok účasti je zadať zákazku kvalifikovaným, skúseným, odborne a kapacitne zdatným uchádzačom, ktorí budú schopní zabezpečiť splnenie zákazky v celom rozsahu. Verejný obstarávateľ je oprávnený skúmať uvedenú spôsobilosť vo vzťahu ku komplexnému plneniu nielen k prevládajúcej časti. Ak jednotlivé kritéria na vyhodnotenie ponúk súvisia s predmetom zákazky a umožňujú, aby boli ponuky vyhodnocované rovnako, sú nediskriminačné. Krajský súd skonštatoval, že cieľom zákona o verejnom obstarávaní je okrem iného stanoviť podmienky účasti záujemcov na verejnom obstarávaní, vrátane preukázania ich technickej a odbornej spôsobilosti a tým eliminovať dopad na samotnú realizáciu predmetnej zákazky. Je potrebné poukázať na skutočnosť vyplývajúcu zo špecifík predmetu zákazky, t.j. projektantom stanovené nároky na nepriezvučnosť, objemovú hmotnosť, pevnosť, tepelný odpor obvodovej konštrukcie, vystuženosť existujúcej skeletovej konštrukcie, riziká vibrácie a rezonancie, cenový faktor a pod. Dôvodom pre stanovenie tohto kritéria bolo zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného typu zákazky. Podľa názoru krajského súdu, na postup podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní musí byť v prvom rade splnená zákonná podmienka, že porušenie zákona, ktoré záujemca podanými námietkami uplatňoval, malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo či išlo len o vadu, ktorá nemohla mať vplyv na samotnú zákonnosť rozhodnutia žalobcu, ktorým zamietol námietky navrhovateľa. Preto uložil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní sa zaoberať tým, či námietky záujemcu EURO-BUILDING, a.s., Bratislava majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a po uvedenom novom právnom posúdení vo veci opätovne rozhodnúť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi krajský súd priznal ich náhradu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 475,93 € ako trovy& právneho zastúpenia a 66€ za zaplatený súdny poplatok.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje vo väzbe na meritum veci za nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný, zmätočný a nezrozumiteľný. Na základe toho je podľa žalovaného v príkrom rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, ktoré jednoznačne a jasne upravuje koncepciu odôvodnenia rozsudku súdu, resp. jeho obsahové náležitosti, absentuje uvedenie úvah, akými sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov a taktiež ako vec právne posudzoval. Z hľadiska logickej a štylistickej postupnosti odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje uvedenie skutočností namietaných žalobcom (str. 1-2), následne skutočností vyplývajúcich z úkonov žalovaného (str. 2-4), citácie z obsahu predloženého administratívneho spisu (str. 5-8), výpočet niektorých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní (napr. § 50 ods. 4, písm. a/, § 139 ods. 2, písm. a/, § 9 ods. 4) a takmer doslovnú citáciu výkladového stanoviska k § 34 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní bez priamej spojitosti so zisteným skutkovým stavom (str. 8-9). Na str. 9 prvostupňový súd navyše uvádza všeobecné konštatovania k §§ 28 a 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré však taktiež priamo nereflektujú skutkový stav predmetnej veci. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, nakoľko podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") sa ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom - teda v súlade s § 157 ods. 2 OSP realizovať právo na súdnu ochranu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), napr. rozhodnutie č. k. 5 Cdo 88/99, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom ústavný súd skonštatoval cit.: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú prejeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné", rozhodnutie spis. zn. II. ÚS 6/03 spis. zn. III. 119/03, ako aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, napr. nález spis. zn. I. ÚS 741/06 zo dňa 11. apríla 2007 v ktorom skonštatoval, že „... odôvodnenie rozhodnutia súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom postupoval súd pri posudzovaní rozhodnej skutočnosti, nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na obsah odôvodnenia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka konania, ktorý má nárok na to, aby jeho vec bola spravodlivo posúdená..." a judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. V intenciách vyššie uvedených skutočností žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval pri posudzovaní a rozhodovaní predmetnej veci v súlade s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou českých a slovenských súdov. V prípade výkladového stanoviska k § 34 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný poukázal na to, že výkladové stanoviská nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi (slúžia len ako návod s cieľom poskytnutia právnej istoty pre účely aplikačnej praxe) a predovšetkým na to, že toto konkrétne výkladové stanovisko nie je možné aplikovať na skutkový stav prejednávanej veci. Predmetom konania o námietkach totiž bolo posudzovanie súladu stanovenia minimálnej úrovne technickej spôsobilosti podľa § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní vo väzbe na podmienku účasti stanovenú v zmysle § 28 ods. 1, písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní so základnými zásadami verejného obstarávania. Dôvodom na vydanie predmetného výkladového stanoviska bolo časté uplatňovanie revíznych postupov zo strany záujemcov/uchádzačov, v ktorých sa dovolávali preskúmania jednotlivých zmluvných podmienok ako napr. podmienok fakturácie, platobných podmienok, uplatňovania zmluvných sankcií a ich súladu s Obchodným zákonníkom a zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrých mravov. Na uvedené poukazuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4S 210/2011-55 zo dňa 19. októbra 2012. Žalovaný v tejto súvislosti zastal jednoznačný názor, že akúkoľvek z podmienok účasti (§ 26 - 28 zákona o verejnom obstarávaní) v žiadnom prípade nemožno stotožňovať ani subsumovať pod zmluvné podmienky; jedná sa totiž o rozdielne právne inštitúty. Účelom podmienok účasti vo verejnom obstarávaní je zabezpečiť možnosť pre zadávateľa zákazky, aby sa daného procesu verejného obstarávania mohli zúčastniť len subjekty (a v konečnom dôsledku aj aby zmluva bola uzavretá s takým uchádzačom), ktoré sú spôsobilé uskutočniť predmet zákazky tak z hľadiska osobného postavenia (spĺňajúc základné formálno-právne požiadavky), ako aj z hľadiska dostatočného finančno- ekonomického a technického a odborného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že podmienky účasti sú upravené legislatívou verejného obstarávania (zákonom o verejnom obstarávaní a právom Európskej Únie) možno ich vo svojej podstate považovať za inštitút verejnoprávnej povahy. Naproti tomu, cieľom konkrétnych zmluvných podmienok je úprava vzťahov až po uzavretí zmluvy (napr. platobné podmienky, uplatňovanie sankčných mechanizmov) a teda jedná sa už výlučne o obchodnoprávny vzťah (§ 261 Obchodného zákonníka) vyznačujúci sa súkromnoprávnou povahou. Je preto zrejmé, že rozhodovacia právomoc žalovaného do neho zasahovať nemôže. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieval, že zo strany krajského súdu v tomto smere došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím napadnutý rozsudok disponuje aj podstatnou právnou vadou. V prípade poukazovania na § 28 zákona o verejnom obstarávaní na str. 9 napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že krajský súd v ňom opomína zohľadnenie § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého podmienky účasti podľa §§ 27 a 28 zákona o verejnom obstarávaní okrem toho, že musia súvisieť s predmetom zákazky, musia byť zároveň aj primerané. Pokiaľ by sa pripustil názor krajského súdu, že verejný obstarávateľ je oprávnený technickú a odbornú spôsobilosť skúmať vo vzťahu ku komplexnému plneniu a nielen k prevládajúcej časti, pričom na to, aby boli jednotlivé kritéria na vyhodnotenie ponúk (krajský súd mal zrejme namysli podmienky účasti) nediskriminačné postačí, aby súviseli s predmetom zákazky a umožňovali, aby ponuky boli vyhodnocované rovnako, v praxi by tým mohli nastávať rôzne absurdné prípady. Uvedená interpretácia totiž odobruje situácie, kedy by verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky na postavenie administratívnejbudovy podmienil technickú a odbornú spôsobilosť uchádzačov okrem iného skúsenosťami so strážením staveniska, resp. hĺbením 20 m jamy, z dôvodu potreby založenia základov budovy. Taktiež za nediskriminačnú podmienku účasti by bolo možné považovať v prípade výstavby diaľničnej estakády v meste Bratislava doloženie referencie z výstavby diaľnice na území Bratislavského kraja. Aplikovaním na predmetný prípad, žalovaný poukázal na fakt, že predmet zákazky pozostáva z viacerých (16) rôznorodých stavebných objektov, pričom požadovaná minimálna úroveň štandardov sa vzťahuje len k jednému z nich - SO 2 (viď oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania) a zároveň tvorí zanedbateľnú časť hodnoty predmetu zákazky. Žalovaný upozornil na to, že prvostupňový súd túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd pochybil tak po stránke správnej interpretácie a aplikácie príslušného právneho predpisu (§ 28 v súvislosti s § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní), ako aj po stránke skutkovej. V nadväznosti na neúplnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúceho sa absencie uvedenia úvah, akými sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, žalovaný mal za to, že krajský súd pochybil aj pri preskúmavaní skutkového stavu zisteného žalovaným. Prvostupňový súd sa totiž vôbec nevysporiadal s otázkou, že podkladom a zásadným dôkazom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bolo vyššie uvedené odborné stanovisko P.. M. W. a odpovede v ňom uvedené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne zhodnotenie tohto kľúčového dôkazu, ako aj akýchkoľvek ďalších dôkazov a na ňom založenom právnom názore komisie žalovaného v konaní o námietkach. Žalovanému z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo jasné, akým spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal so skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pričom sa domnieval, že tak krajský súd neučinil vôbec. Čo sa týka viazanosti správneho orgánu s právnym názorom súdu v zmysle § 250j ods. 7 OSP žalovaný uviedol, že vzhľadom na namietanú nedostatočnosť odôvodnenia je napadnutý rozsudok nevykonateľný. Žalovaný pritom poukázal aj na logický, ako aj právny rozpor konštatovania, že žalovaný sa má v ďalšom konaní zaoberať, či „námietky navrhovateľa EURO-BUILDING a. s. majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania" (v zmysle dikcie § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný neskúma vplyv námietok na výsledok verejného obstarávania, ale vplyv porušenia zákona postupom kontrolovaného) s enunciátom tohto rozsudku, v ktorom sa uvádza, že preskúmavané rozhodnutie sa zrušuje z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalovaného zo záveru odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie disponuje skutkovou vadou, resp. vadou odôvodnenia, ktoré však zakladajú dôvod na zrušenie skôr podľa § 250j ods. 2, písm. c/ alebo d/ OSP, ako z titulu nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok je tak podľa žalovaného zmätočný aj z dôvodu rozporu jeho výroku s odôvodnením. Odhliadnuc od toho žalovaný považoval predmetný názor prvostupňového súdu za zmätočný aj z toho titulu, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vplyvom porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu na výsledok príslušnej užšej súťaže v skutočnosti zaoberal. Na str. 6 preskúmavaného rozhodnutia komisia žalovaného vyslovila názor, že cit. „Komisia úradu k námietkam navrhovateľa ako celku na základe odborného stanoviska doručeného úradu konštatuje, že namietaná podmienka účasti stanovená kontrolovaným na preukázanie technickej spôsobilosti je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie, nakoľko ako sa uvádza v odbornom stanovisku, uchádzač/záujemca, ktorý má skúsenosti s realizáciou obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného obvodového materiálu než aký je požadovaný kontrolovaným, napríklad aj kusové stavivo, je taktiež technicky spôsobilý na zrealizovanie predmetu zákazky. Stanovením takto úzko špecifikovanej podmienky účasti mohlo dôjsť k odradeniu potenciálnych záujemcov od predloženia žiadostí o účasť, nakoľko nemuseli spĺňať kontrolovaným požadovanú diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa uskutočnenia minimálne jednej pozemnej stavby projektovanou technológiou celostenových prefabrikátov vyhotovených z medzerovitých keramických betónov alebo jeho ekvivalent definovaný kontrolovaným v odpovedi na žiadosť o vysvetlenie uvedenej vyššie. Komisia úradu konštatuje, že kontrolovaný síce v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania umožnil pre splnenie predmetnej podmienky účasti predkladať aj ekvivalenty, avšak následne svojím vysvetlením podmienok účasti ekvivalenty úzko špecifikoval, pričom vylúčil preukázanie splnenia predmetnej podmienky účasti prostredníctvom stavby realizovanej z kusového staviva. V nadväznosti na uvedené komisia úradu poukazuje na skutočnosť, že účelom verejného obstarávania je prostredníctvom postupov, ktoré upravuje zákon o verejnom obstarávaní,vybrať spôsobilého zmluvného partnera, ktorý verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi ponúkne najlepšiu hodnotu za vynaložené verejné prostriedky, pričom tento výber sa realizuje prostredníctvom verejného obstarávania v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. V dôsledku uvedeného mohlo dôjsť stanovením vyššie uvedenej podmienky účasti k obmedzeniu hospodárskej súťaže, a v dôsledku toho aj k následnému porušeniu princípov hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní." Na strane 7 preskúmavaného rozhodnutia sa ďalej uvádza, cit.: Stanovenie podmienky účasti v bode III. 2.3 „ Technická spôsobilosť" oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorá je predmetom námietok navrhovateľa, je v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie, mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko mohlo odradiť potenciálnych záujemcov od predloženia žiadosti o účasť v predmetnej užšej súťaži. V súvislosti s konštantnou rozhodovacou praxou žalovaného opierajúcou sa aj o viackrát judikovaný názor súdov Slovenskej Republiky, na preukázanie zásadného vplyvu porušenia zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania pre účely § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nie je nutné preukazovať, či takéto porušenie aj v skutočnosti zásadný vplyv malo, ale postačí, aby k tomu bola daná možnosť, teda že výsledok verejného obstarávania ním mohol byť ovplyvnený. Poukázal pritom na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžf/16/2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že cit.: „Najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so splnením zákonnej podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona c. 25/2006 Z. z., podľa ktorej je žalovaný povinný zisťovať', či v danom prípade porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že žalobca 1 svojim zadefinovaním požiadavky na preukázanie minimálnych štandardov v bode III. 2.3, bod 1 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vylúčil potenciálnych záujemcov, ktorí by predložili referencie zoznamom stavebných prac rovnakého alebo obdobného charakteru ako predmet zákazky. Stanovením tejto súťažnej podmienky žalobca I postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie záujemcov v predmetnom verejnom obstarávaní (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Od účasti na verejnom obstarávaní mohla potenciálnych záujemcov odradiť požiadavka na predloženie zoznamu stavieb riadne odovzdaných, pričom záujemcovia v posudzovanom období mohli vykonávať požadovaný rozsah stavebných prác, avšak k ich odovzdaniu v priebehu daného obdobia ešte nedošlo, avšak k ich uskutočneniu prišlo. Takto zadefinovanými podmienkami mohli byť odradení aj prípadní súťažitelia, ktorí síce už dodali alebo práve dodávali v požadovanom rozsahu stavebné práce (napr. ako subdodávatelia) bez toho, že by boli zhotovitelia celých stavieb ako to vyžaduje žalobca 1 v podmienkach užšej súťaže. Takto formulované podmienky užšej súťaže sú podľa názoru senátu odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a môžu mať zásadný vplyv na výsledok užšej súťaže, keďže na ich základe bolo možné odradiť prípadných záujemcov o účasť v užšej súťaži, ktorí by boli schopní zdokladovať svoju technickú a odbornú spôsobilosť zoznamom stavebných prác uskutočnených bez ohľadu na to, či boli stavebné práce už riadne odovzdané, teda v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čo im takto stanovené súťažné podmienky neumožňovali." Na základe toho mal žalovaný za to, že preskúmavané rozhodnutie je v tomto ohľade dostatočne odôvodnené a plne koherentné s jeho doterajšou rozhodovacou praxou, ako aj s praxou najvyššieho súdu. Navyše žalovaný sa v súvislosti s touto otázkou domnieval, že zo strany krajského súdu došlo k prekročeniu jeho právomoci. Táto skutočnosť totiž nebola predmetom žaloby a preto sa ňou krajský súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP nemal zaoberať. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti ustálenú judikatúru najvyššieho súdu (napr. sp. zn. 5Sžp/17/2011 zo dňa 30. apríla 2012, sp. zn. 2Sžp/23/2011 22. augusta 2012). Z uvedených dôvodov žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a správnosti argumentov uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe. Zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky malo podľa žalovaného jednoznačný skutkový a právny základ plne zreflektovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, v konaní o námietkach postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalovaný riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 15. apríla 2013 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, nakoľko podľa jeho názoru prevzaté tvrdeniežalovaného o zužovaní okruhu možných záujemcov, ako namietal záujemca v správnom konaní, bolo účelové a ničím nepodložené. Žalovaný si vo svojich vyjadreniach protirečí resp. v rozpore so skutkovým stavom opomenul skutočnosť, že v predmetnom verejnom obstarávaní sa prihlásilo 10 záujemcov, pričom žiaden z nich nepodal námietky proti verejnému obstarávaniu, a teda tvrdenia o obmedzení okruhu účastníkov, resp. ich odradení, sa ukázali ako neopodstatnené. Jediným a výlučným dôvodom pre stanovenie sporného kritéria bolo zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného, typu zákazky. Požiadavka na predchádzajúcu skúsenosť s realizáciou rovnakej, resp. obdobnej, zákazky, je štandardná požiadavka, ktorá s ohľadom na špecifickosť zadania, reflektujúcu špecifiká predmetu zákazky, svedčí o tom, že žalobca konal obozretne a zodpovedne. Skutočnosť, že by prípadný záujemca nemal skúsenosť s požadovanou technológiou, má dopad aj na technickú spôsobilosť takéhoto záujemcu, čo by mohlo mať fatálny dopad aj na samotnú realizáciu predmetu zákazky. Žalobca zdôraznil, že je povinnosťou obce Utekáč postupovať tak, aby takéto prípadné riziko eliminovala, resp. predišla mu, a to aj formou vyžadovania referencií, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za neštandardný postup. Výsledky znaleckého skúmania uvedené na stranách 5 až 8 Znaleckého úkonu č. 20/2012 Technickej univerzity v Košiciach, Znaleckého ústavu v odbore stavebníctvo (ďalej len „Znalecký ústav"), predovšetkým odpovede na otázky č. 3, 5, 6 a 7 jednoznačne preukazujú, že zvolená technická podmienka je kľúčová pre možnosť realizácie diela, vzhľadom na jeho špecifiká. Zo záverov jednoznačne vyplýva, že prípadná alternatíva pozostávajúca z kusového staviva by nespĺňala projektantom požadované kritériá na túto kľúčovú časť predmetu zákazky. Žalobca je presvedčený, že zistenia Znaleckého ústavu jednoznačne preukázali, že rozhodnutím žalovaného napadnuté kritérium nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. nie je diskriminačné. Žalobcom stanovené kritérium, ktoré bolo žalovaným nesprávne posúdené ako diskriminačné, je s ohľadom na kľúčovú časť predmetu zákazky a jeho miestne špecifiká plne odôvodneným kritériom. Definovanie tohto kritéria pre predmetné verejné obstarávanie vyplynulo zo špecifík kľúčovej časti predmetu zákazky, t.j. projektantom stanovených nárokov na nepriezvučnosť, objemovú hmotnosť, pevnosť, tepelný odpor obvodovej konštrukcie, vystuženosť existujúcej skeletovej konštrukcie, riziká vibrácie a rezonancie, cenový faktor a pod. Žalobca opätovne zdôraznil, že jediným a výlučným dôvodom pre stanovenie tohto kritéria bolo zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného typu zákazky. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmet sporu vyžaduje odborné znalosti nevyhnutné pre zodpovedanie sporných otázok. Konkrétne sa jedná o odborné posúdenie (ne)správnosti postupu projektanta pri návrhu obnovy objektu SO - 002 „Výrobná hala Eltoboard" nachádzajúceho sa v areáli hnedého priemyselného parku v obci Utekáč resp. posúdenia prípadných iných možností riešenia obvodového plášťa z hľadiska jednak konštrukčného, ako aj prípadných materiálnych alternatív. Žalovaný svoje rozhodnutie, procesnú obranu v súdnom spore, ako aj podané odvolanie opiera o odborné stanovisko P.. M. W., autorizovaného stavebného inžiniera, žalobca požiadal Znalecký ústav o zodpovedanie 10 odborných otázok týkajúcich sa možnosti obnovy objektu SO - 002 „Výrobná hala Eltoboard" nachádzajúceho sa v areáli hnedého priemyselného parku v obci Utekáč. Znalecký posudok je súčasťou súdneho spisu a krajský súd, ako aj žalovaný, sa s jeho obsahom v rámci súdneho konania dôkladne oboznámili. Žalobca je presvedčený, že s ohľadom na rozsah položených otázok odborné závery Znaleckého ústavu majú v porovnaní s názorom P.. M. W. v danom súdnom konaní vyššiu odbornú relevanciu a jeho závery dôkladne a hodnoverne vyvrátili tvrdenia žalovaného. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajnej nedostatočnosti odôvodnenia a nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, resp. nezrozumiteľnosti rozsudku považuje Žalobca za účelové. Na záver žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojím postupom prekročil rozsah zverených právomocí a neprípustným spôsobom zasiahol do definovania obchodných podmienok, technickej a odbornej spôsobilosti pre dodávku diela podľa projektovej dokumentácie a požiadaviek investora, čím priamo ohrozil realizáciu projektu, čerpanie priznaných eurofondov vo výške cca 6,5 milióna €, zamestnanosť v regióne a realizovanie výroby. Tieto dôsledky majú vzhľadom na konanie žalovaného v súčasnom štádiu už nenapraviteľné dôsledky vedúce k strate záujmu investora a vzniku značných finančných škôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť a to vo vzťahu k vadám rozsudku krajského súdu.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného z 22. septembra 2011, č. 550-6000/2011-ON/196, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil žalobcovi zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého priemyselného parku v obci Utekáč".

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem zmätočného, a neúplného popisu skutkového stavu veci odpísaného z rozhodnutia žalovaného, navyše na mnohých miestach gramaticky a logicky nesprávne, a citácie zákonných ustanovení, uviedol len to, že žalovaný sa má v ďalšom konaní zaoberať, či námietky záujemcu EURO-BUILDING a. s. majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Tieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP).

Vo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé, akým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi podobných pochybení vyvaroval.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).

V súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy OSP a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať skutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať s dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom jednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP a za týmto účelom si okrem iného zaobstarať aj administratívny spis správneho orgánu (250d ods. 1 OSP). Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných ustanovení a zásad nepostupoval a navyše zo spisového materiálu je zrejmé, že si spisový materiál žalovaného vôbec nepripojil. Krajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať výklad zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu vôbec neobsahuje právne posúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne nedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým zadovážiť si administratívny spis správneho orgánu, opätovne vec prejednať, vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.