Najvyšší súd  

2Sž/9/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. V. G., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, v konaní o vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu vydaného žalovaným vo veci rozhodnutia o povolení č. FV-

002/97, takto

r o z h o d o l :  

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 15. júna 2004 podanou na Okresný súd Bratislava III sa žalobkyňa

domáhala, aby súd vyslovil, že rozhodnutie o zrušení povolenia na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore „zásobovanie

liečivami, zdravotníckymi pomôckami a zdravotníckymi potrebami“ vydané spoločnosti

F. spol. s. r.o., Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky 2. júna 1997 pod reg.

č. FV-002/97-zruš. je neplatné.

Okresný súd Bratislava III postúpil vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 27

Cb 87/04 Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vecnej nepríslušnosti podľa § 104a  

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Krajský súd v Bratislave listom z 23. februára 2011 predložil vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 104a ods. 3 OSP, nakoľko podľa jeho

názoru v danom prípade okresný súd nepostupoval správne, keďže zo žaloby,  

ako aj zo sťažnosti, ktorú podala žalobkyňa 8. februára 2011 vyplýva, že táto sa ako

oprávnený subjekt na disponovanie so svojim podaním domáhala vyslovenia  

neplatnosti právneho úkonu a neželá si postup podľa piatej časti druhej hlavy OSP.,  

t. j. preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2011, č. k. 2

Nds/2/2011 prejednal nesúhlas Krajského súdu v Bratislave a skonštatoval, že tento  

je dôvodný, avšak v danom prípade nie je daná vecná príslušnosť ani Krajského súdu

v Bratislave, ani Okresného súdu Bratislava III, ale je daná vecná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Podaním z 15. februára 2011 sa k žalobe žalobkyne vyjadril žalovaný s tým,  

že žiadal, aby konajúci súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol, nakoľko právny úkon,

neplatnosť ktorého žiada žalobkyňa vysloviť, je individuálnym správnym aktom

štátneho orgánu, ktorý je možné zrušiť len postupom podľa piatej časti druhej hlavy

OSP.

Toto rozhodnutie bolo predpísaným spôsobom vydané a doručené žiadateľovi –

účastníkovi správneho konania – a nebol proti nemu podaný riadny ani mimoriadny

opravný prostriedok v správnom konaní, teda nebolo zrušené v správnom konaní.

Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. júna 1997 a vzhľadom na dátum

podania žaloby je podľa názoru žalovaného zrejmé, že táto bola podaná po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov. Taktiež upozornil na to, že žalobkyňa

nebola účastníčkou správneho konania a preto nie je osobou oprávnenou na podanie

žaloby na súd.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. a) OSP v znení rozhodnom pre prejednávanú vec v spojení s § 250d ods. 3 OSP

preskúmal spisový materiál a žalobu žalobkyne a dospel k záveru, že konanie je

potrebné zastaviť.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa § 247 ods. 2 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré  

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť.

Podľa § 249 ods. 1 konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa ods. 2 žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať

označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.  

Podľa § 250b ods. 1 žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa ods. 2, ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho

orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí

správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne

rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu  

je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu

na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu  

na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny

orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa ods. 3 súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré

nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Najvyšší súd   zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobkyňa označila

ako právny úkon žalovaného, je rozhodnutím orgánu verejnej správy, vydávaným

v dvojinštančnom správnom konaní, jeho preskúmanie súdom sa riadi ustanoveniami

druhej hlavy piatej časti OSP a vzhľadom na to o ňom možno rozhodnúť len spôsobom

ustanoveným v § 250j ods. 1 a 2 OSP tak, že súd rozsudkom vysloví, že žalobu zamieta

alebo zo zákonných dôvodov napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zruší.  

Vzhľadom na to, že sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti rozhodnutia

žalovaného, súd pri zachovaní postupu podľa § 41 ods. 2 OSP, keď každý úkon

účastníka posudzuje podľa jeho obsahu,   musí konštatovať, že v súlade s ustálenou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na vydanie navrhovaného

rozhodnutia nie je daná právomoc súdov, čo predstavuje taký nedostatok podmienky

konania, pre ktorý je potrebné v súlade s § 104 ods. 1 veta prvá OSP konanie zastaviť.

Navyše, odhliadnuc od uvedenej prekážky postupu v konaní najvyšší súd

považuje za potrebné poukázať aj   na nesplnenie   ďalších   základných procesných

podmienok, ktoré sa vzťahujú na obmedzenie prípustnosti podania žaloby v správnom

súdnictve.

Zo spisového materiálu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 3. júna 1997, pričom išlo o rozhodnutie   prvostupňového správneho

orgánu, voči ktorému bol prípustný opravný prostriedok – rozklad, ktorý však

v správnom konaní podaný nebol, čím došlo   k nesplneniu predpokladov pre postup

v konaní podľa piatej časti OSP, v zmysle § 247 ods. 2 OSP; žalobkyňa nebola

účastníčkou správneho konania a žalobu podala na súde až 18. júna 2004, t. j. sedem

rokov potom, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom zákonná lehota na jej

podanie je v zmysle § 250b ods. 1 OSP do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

správneho orgánu v poslednom stupni, resp. za splnenia podmienok uvedených v § 250b

ods. 2 a 3 OSP do troch rokov od vydania rozhodnutia (2. júna 1997).

Z uvedeného je zrejmé, že žalobu podala neoprávnená osoba, proti rozhodnutiu,

voči ktorému je žaloba neprípustná a po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby,

ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo  

ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h  

ods. 2).

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že v danom prípade   neboli splnené podmienky, za ktorých je možné vo veci konať,

a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. apríla 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová