2 Sž 5/2010
Najvyšší súd -47 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci navrhovateľa: M. s.r.o., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou B. - Ď., s.r.o., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,
v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č.
RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/42/2009 zo dňa
8. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 66 € na účet Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozhodnutím č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009 odporkyňa
podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní
a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) rozhodla, že navrhovateľ
porušil:
I. povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. tým,
že v spravodajskom programe K. N. zo dňa 21. augusta 2009 o cca 19.02 hod.
odvysielal príspevok s názvom „M.“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť
a nestrannosť, za čo mu bola podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.
uložená sankcia – upozornenie na porušenie zákona,
II. povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým,
že v spravodajskom programe K. N. zo dňa 21. augusta 2009 o cca 19.02 hod.
odvysielal príspevok s názvom „M.“, v ktorom došlo spôsobom spracovania programu a jeho obsahom k zásahu do práva na zachovanie dobrej povesti rodičov
dieťaťa, za čo mu bola podľa § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s § 67 ods. 5 písm. e)
zákona č. 308/2000 Z. z. uložená sankcia – pokuta vo výške 3 500 eur.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v posudzovanej
reportáži boli uvedené jednostranné informácie, ktorými boli rodičia obvinení
z nezodpovednosti, pretože nechali dieťa samé. Z reportáže nie je možné zistiť, odkiaľ
sú vyjadrujúcim sa osobám známe informácie o tom, či rodičia dieťaťa boli v čase
tragédie doma. Tvrdenia o možnej neprítomnosti rodičov dieťaťa v byte v čase tragédie
sú založené len na dohadoch bez relevantných faktov a absentuje tiež pre zachovanie
objektivity a plurality nevyhnutné umožnenie adekvátneho vyjadrenia druhej strany -
rodičov zosnulého chlapca, a to o to viac, že informácia o ich neprítomnosti v byte
v čase tragédie evokuje závažné obvinenie zo zanedbania ich povinností ako rodičov.
Z uvedených dôvodov preto odporkyňa rozhodla, že v predmetnom príspevku nebola
zabezpečená objektívnosť a nestrannosť prezentovaných informácii a názorov,
čím navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. Z vyššie uvádzaných informácií – dohadov – prezentovaných v posudzovanom
príspevku podľa názoru odporkyne vyplýval špekulatívny a osočujúci záver, že rodičia
zosnulého chlapca sa zachovali nezodpovedne a zanedbali starostlivosť o svoje dieťa.
Takto prezentovanými informáciami v príspevku navrhovateľ zasiahol do práva
na zachovanie dobrej povesti rodičov. Informácie poskytnuté v príspevku obsahujú
závažné obvinenia, bez poskytnutia relevantných faktov a adekvátneho priestoru
na vyjadrenie sa druhej strany (rodičov zosnulého chlapca). Prezentované informácie
sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do ich práva na zachovanie dobrej povesti v dôsledku
negatívneho dopadu, ktorý vyslovené dohady a špekulácie vyvolávajú v okolí, v ktorom
sa pohybujú. Obsahom príspevku a spôsobom jeho spracovania navrhovateľ podľa
odporkyne porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.
Proti rozhodnutiu odporkyne v časti výroku II. podal opravný prostriedok
navrhovateľ uvádzajúc, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci,
z toho dôvodu nesprávne zhromaždil podklady pre rozhodnutie, a preto nemohol
a ani nevyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a následne preto
vec nesprávne právne posúdil.
Navrhovateľ tvrdí, že pre naplnenie skutkovej podstaty zásahu do dobrej povesti rodičov usmrteného maloletého neboli splnené základné predpoklady, najmä nebol
naplnený predpoklad identifikácie poškodených osôb, nakoľko rodičia dieťaťa neboli
v príspevku vyobrazení, ani nebolo zverejnené ich meno. Navyše, bez ohľadu
na nedostatočnosť identifikácie poškodených osôb, v príspevku neboli prezentované
informácie spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti, posudzovaný
príspevok bol výlučne spravodajským príspevkom poskytujúcim informáciu
o skutkovom priebehu.
Pri vydaní rozhodnutia odporkyňa vychádzala z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Vzhľadom na to, že predmetom reportáže bola násilná smrť
maloletej osoby v osobnej starostlivosti svojich rodičov, existuje dôvodný predpoklad,
že vo veci začali konať orgány činné v trestnom konaní. Odporkyňa však nezabezpečila
žiadne informácie vo vzťahu k uvedenému vyšetrovaniu, ktoré by mohli preukázať
vytýkané údajne „špekulatívne“ závery. Je pritom povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci ako podklad pre zákonné rozhodnutie, a to bez ohľadu na dôkazy
navrhované účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov považuje navrhovateľ zistený skutkový stav
za nedostatočný na posúdenie veci, pričom následné rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia a je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ
žiadal, aby najvyšší súd rozhodnutie odporkyne č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009
v časti výroku II. o porušení povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z. a o uložení sankcie – pokuty vo výške 3 500 eur zrušil a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie.
K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa
poukazujúc na to, že dostatočnosť identifikácie rodičov zosnulého chlapca bola
posudzovaná podľa údajov uvedených v predmetnom príspevku, pričom v ňom boli
uvedené názov mesta a sídliska, kde došlo k tragédii a boli vyhotovené zábery
na fotografiu zosnulého chlapca. Podstatou individualizácie je uvedenie takých
informácií o osobe, aby táto nemohla byť zamenená s inou osobou. Odporkyňa posúdila
všetky údaje uvedené v príspevku a ich spôsobilosť zasiahnuť do práva na ochranu
dobrej povesti vo vzťahu ku konkrétnym osobám – rodičom zosnulého chlapca.
Na námietku navrhovateľa, že odporkyňa nezisťovala priebeh vyšetrovania
polície a jeho závery, odporkyňa uviedla, že na posúdenie špekulatívnosti predmetného
príspevku bolo nevyhnutné prihliadať na informácie dostupné navrhovateľovi v čase
vyhotovenia reportáže, nakoľko otázku, či určité konanie má znaky objektívne spôsobilé
zasiahnuť do osobnostných práv, treba vždy posúdiť s prihliadnutím na okolnosti, ktoré
tu boli v čase zásahu. V tom čase polícia nedisponovala konečnými závermi v prípade,
preto špekulatívnosť záverov vyplýva z toho, že nemohli byť podporené žiadnymi
relevantnými zisteniami príslušných orgánov. V príspevku sú uvedené vyjadrenia
osôb, ktoré neboli očitými svedkami nešťastia, z príspevku nie je možné zistiť,
ako sa dopracovali k informácii, že rodičia neboli doma, čo znamená, že relevancia
týchto tvrdení nie je v príspevku podporená, jedná sa len o špekulácie, ktoré navrhovateľ
odvysielal so zdôvodnením, že sa jedná o jeden z možných priebehov nešťastia.
Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté rozhodnutie č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne (§ 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6
zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu
dôvodov podaných v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu č. 274-PLO/O-3962/2009, ako aj s písomnými podaniami
účastníkov, po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť v súlade s § 250q O.s.p.
Predmetom posúdenia je príspevok s názvom "M.", ktorý navrhovateľka
odvysielala v programe K. N. dňa 21. augusta 2009 približne o 19.02 hod.
V uvedenom príspevku okrem iného zaznelo:
"Aj druhá reportáž bude o dieťati. 15-mesačný M z M. mal však menej šťastia.
Vypadol z balkóna bytu na 5. poschodí..... "
Redaktorka: "Obrovská tragédia, pri ktorej zomrelo len 15-mesačné dieťa,
otriasla celým sídliskom. " (Záber na redaktorku, v pozadí dom). Susedka A.: "Čo sa stalo, nevieme, náš maličký bol na zemi." (Žena
s dieťaťom na rukách hovorí s redaktorkou, následne ukazuje balkón, z ktorého dieťa
vypadlo).
....
Suseda A.: "Pár hodín ešte predtým, ako sa to stalo, sa chlapček hral tuná
na tejto lavičke. " (Kamera sníma susedu s dieťaťom na rukách otáčajúcu hlavu smerom
na voľné priestranstvo, následne sníma fotografiu chlapčeka pri päte domu obloženú
sviečkami).
...
T.: "Určite je to dosť nezodpovedné, že dieťa je samé na balkóne."
K: "Je to nezodpovednosť, nič iné. "
Redaktorka: "Príčiny tejto tragédie vyšetruje martinská polícia. Rodičia zo smrti
svojho syna prežívajú obrovskú traumu, tvrdia ale, že boli v čase nehody doma spoločne
s oboma deťmi. Viacerí obyvatelia sídliska ale hovoria pravý opak." (Záber kamery na redaktorku pred panelákom, následne panelák a sviečky s plyšovým macíkom
medzi nimi).
T.: "Povráva sa tak, že boli doma, dosť ľudí tvrdí, že neboli doma,
čo je na tom pravdy, ťažko povedať.“
...
Redaktorka: "Z P. pre televíziu A. L.. "
Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že v súvislosti s uvedeným
odvysielaným príspevkom začala odporkyňa správne konanie voči navrhovateľovi
vo veci možného porušenia § 16 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom
oznámenie o začatí správneho konania spolu s prepisom predmetného príspevku
a výzvou na zaslanie stanoviska a navrhnutie dôkazov bolo navrhovateľovi doručené
dňa 05.10.2009. Nakoľko navrhovateľ v stanovenej lehote na výzvu nereagoval,
dňa 12.11.2009 mu bola doručená opätovná výzva na zaslanie stanoviska, prípadne
navrhnutie dôkazov a vyjadrenie sa k predmetu správneho konania, v lehote najneskôr
do 5 dní odo dňa doručenia tejto opätovnej výzvy v súlade s ustanovením § 33 ods. 1
a § 34 ods. 3 správneho poriadku.
Stanovisko navrhovateľa bolo odporkyni doručené dňa 04.12.2009.
Odporkyňa po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámení
sa s nimi dospela k záveru, že odvysielaním posudzovaného príspevku došlo k porušeniu
ustanovenia § 16 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom rozhodnutím
č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009 v časti výroku II. uložila navrhovateľovi
za porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu vo výške 3 500 € podľa § 64
ods. 1 písm. d) v spojení s § 67 ods. 5 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z.
Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú
zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne
a riadnym procesným postupom.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. programová služba a všetky jej zložky
nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej
dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov právny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Po oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotožnil
s názorom odporkyne, že obsah príspevku, a teda hodnotiace výroky, ktoré v ňom
zazneli, zasiahli do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutých osôb,
rodičov tragicky zosnulého dieťaťa. Viaceré výroky opýtaných naznačovali, že rodičia
dieťaťa neboli v čase tragédie doma, a že takéto konanie rodičov je nezodpovedné.
Redaktorka uviedla, že rodičia tvrdia, že boli v čase nehody doma spoločne s oboma
deťmi. Vzápätí však ihneď dodala, že viacerí obyvatelia sídliska hovoria pravý opak.
Vyjadrenia, ktoré odzneli v príspevku, jednoznačne navodzovali záver, že rodičia
dieťaťa v čase tragédie neboli doma, pričom išlo len o dohady vyjadrujúcich sa, keďže
v príspevku neodznela k tejto otázke žiadna relevantná informácia, ktorá by tvrdenú
skutočnosť jednoznačne preukázala. Ide pritom o závažné obvinenia naznačujúce
zanedbanie rodičovských povinností, podľa názoru najvyššieho súdu spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti rodičov.
Pokiaľ išlo o námietku navrhovateľa, že dotknuté osoby neboli v príspevku
dostatočne individualizované, najvyšší súd s týmto tvrdením nesúhlasí. Aj keď
navrhovateľ v príspevku neodvysielal mená, či tváre rodičov dieťaťa, z informácií, ktoré
o prípade poskytol, bolo pre okolie ľahké identifikovať dotknuté osoby. V príspevku
bolo uvedené miesto tragédie (mesto M., sídlisko P.), v zábere bol dom, kde rodičia
bývajú, a tiež bola zverejnená aj fotografia dieťaťa. Podľa týchto údajov bolo možné dotknuté osoby identifikovať, a vzhľadom na negatívne informácie uvedené na ich
adresu, bolo posudzovaným príspevkom zasiahnuté do ich dobrej povesti.
Najvyšší súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, že odporkyňa
nedostatočne zistila skutkový stav, pretože nezabezpečila informácie o výsledku
vyšetrovania zo strany policajného zboru. Podkladom pre rozhodnutie
(a pre konštatovanie porušenia príslušného zákonného ustanovenia) bol záznam
vysielania predmetného programu a v ňom uvedené výroky a tvrdenia. Úlohou
odporkyne bolo skúmať, či posudzovaný príspevok v čase svojho odvysielania zasiahol
do práv dotknutých osôb, pričom v čase odvysielania príspevku ešte neboli známe
výsledky vyšetrovania zo strany policajných orgánov. To, s akým výsledkom
sa policajné vyšetrovanie ukončilo, je pre tento prípad irelevantné, pretože tieto
skutočnosti neboli obsahom príspevku. Úlohou správneho orgánu bolo náležite zistiť
skutkový stav v čase porušenia povinnosti navrhovateľa, pretože len na základe takto
zisteného skutkového stavu môže byť konštatované porušenie zákona. Neskoršie
udalosti, ktoré sa v predmetnej kauze odohrali, nemajú spätný vplyv na zákonnosť
odvysielaného príspevku a preto nemôžu byť predmetom posúdenia.
Na základe uvedeného najvyšší súd konštatuje, že odvysielaním posudzovaného
príspevku navrhovateľ zasiahol do dobrej povesti dotknutých osôb, a preto odporkyňa
rozhodla v súlade so zákonom, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala porušenie
§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Svoje rozhodnutie odporkyňa náležite odôvodnila,
pričom vychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V administratívnom konaní
postupovala v súlade so zákonom a navrhovateľovi umožnila vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia a navrhnúť dôkazy na svoju obranu.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie je potrebné potvrdiť v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p.
Rozhodoval o opravnom prostriedku proti výroku II., keďže len na preskúmanie výroku
II. uznesenia je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa
zákonnej úpravy v § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Navrhovateľ v konaní úspech
nemal, preto mu súd náhradu trov nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok
za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
a to podľa § 2 ods. 4 veta druhá, z dikcie, ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten,
kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c) Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. decembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová