2 Sž 5/2010

Najvyšší súd   -47 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci navrhovateľa: M. s.r.o., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou B. - Ď., s.r.o., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,

v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č.

RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/42/2009 zo dňa

8. decembra 2009 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 66 € na účet Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozhodnutím č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009 odporkyňa

podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní  

a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) rozhodla, že navrhovateľ

porušil:

I.   povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. tým,  

že v spravodajskom programe K. N. zo dňa 21. augusta 2009 o cca 19.02 hod.

odvysielal príspevok s názvom „M.“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť

a nestrannosť, za čo mu bola podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.

uložená sankcia – upozornenie na porušenie zákona,

II. povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým,  

že v spravodajskom programe K. N. zo dňa 21. augusta 2009 o cca 19.02 hod.

odvysielal príspevok s názvom „M.“, v ktorom došlo spôsobom spracovania programu a jeho obsahom k zásahu do práva na zachovanie dobrej povesti rodičov

dieťaťa, za čo mu bola podľa § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s § 67 ods. 5 písm. e)

zákona č. 308/2000 Z. z. uložená sankcia – pokuta vo výške 3 500 eur.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v posudzovanej

reportáži boli uvedené jednostranné informácie, ktorými boli rodičia obvinení  

z nezodpovednosti, pretože nechali dieťa samé. Z reportáže nie je možné zistiť, odkiaľ

sú vyjadrujúcim sa osobám známe informácie o tom, či rodičia dieťaťa boli v čase

tragédie doma. Tvrdenia o možnej neprítomnosti rodičov dieťaťa v byte v čase tragédie

sú založené len na dohadoch bez relevantných faktov a absentuje tiež pre zachovanie

objektivity a plurality nevyhnutné umožnenie adekvátneho vyjadrenia druhej strany -

rodičov zosnulého chlapca, a to o to viac, že informácia o ich neprítomnosti v byte  

v čase tragédie evokuje závažné obvinenie zo zanedbania ich povinností ako rodičov.

Z uvedených dôvodov preto odporkyňa rozhodla, že v predmetnom príspevku nebola

zabezpečená objektívnosť a nestrannosť prezentovaných informácii a názorov,  

čím navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.   Z vyššie uvádzaných informácií – dohadov – prezentovaných v posudzovanom

príspevku podľa názoru odporkyne vyplýval špekulatívny a osočujúci záver, že rodičia

zosnulého chlapca sa zachovali nezodpovedne a zanedbali starostlivosť o svoje dieťa.

Takto prezentovanými informáciami v príspevku navrhovateľ zasiahol do práva  

na zachovanie dobrej povesti rodičov. Informácie poskytnuté v príspevku obsahujú

závažné obvinenia, bez poskytnutia relevantných faktov a adekvátneho priestoru  

na vyjadrenie sa druhej strany (rodičov zosnulého chlapca). Prezentované informácie  

sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do ich práva na zachovanie dobrej povesti v dôsledku

negatívneho dopadu, ktorý vyslovené dohady a špekulácie vyvolávajú v okolí, v ktorom

sa pohybujú. Obsahom príspevku a spôsobom jeho spracovania navrhovateľ podľa

odporkyne porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.

Proti rozhodnutiu odporkyne v časti výroku II. podal opravný prostriedok

navrhovateľ uvádzajúc, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci,  

z toho dôvodu nesprávne zhromaždil podklady pre rozhodnutie, a preto nemohol  

a ani nevyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a následne preto

vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ tvrdí, že pre naplnenie skutkovej podstaty zásahu do dobrej povesti rodičov usmrteného maloletého neboli splnené základné predpoklady, najmä nebol

naplnený predpoklad identifikácie poškodených osôb, nakoľko rodičia dieťaťa neboli

v príspevku vyobrazení, ani nebolo zverejnené ich meno. Navyše, bez ohľadu  

na nedostatočnosť identifikácie poškodených osôb, v príspevku neboli prezentované

informácie spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti, posudzovaný

príspevok bol výlučne spravodajským príspevkom poskytujúcim informáciu

o skutkovom priebehu.

Pri vydaní rozhodnutia odporkyňa vychádzala z nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci. Vzhľadom na to, že predmetom reportáže bola násilná smrť

maloletej osoby v osobnej starostlivosti svojich rodičov, existuje dôvodný predpoklad,

že vo veci začali konať orgány činné v trestnom konaní. Odporkyňa však nezabezpečila

žiadne informácie vo vzťahu k uvedenému vyšetrovaniu, ktoré by mohli preukázať

vytýkané údajne „špekulatívne“ závery. Je pritom povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci ako podklad pre zákonné rozhodnutie, a to bez ohľadu na dôkazy

navrhované účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov považuje navrhovateľ zistený skutkový stav  

za nedostatočný na posúdenie veci, pričom následné rozhodnutie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia a je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ

žiadal, aby najvyšší súd rozhodnutie odporkyne č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009

v časti výroku II. o porušení povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona  

č. 308/2000 Z. z. a o uložení sankcie – pokuty vo výške 3 500 eur zrušil a vec vrátil

odporkyni na ďalšie konanie.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa  

poukazujúc na to, že dostatočnosť identifikácie rodičov zosnulého chlapca bola

posudzovaná podľa údajov uvedených v predmetnom príspevku, pričom v ňom boli

uvedené názov mesta a sídliska, kde došlo k tragédii a boli vyhotovené zábery  

na fotografiu zosnulého chlapca. Podstatou individualizácie je uvedenie takých

informácií o osobe, aby táto nemohla byť zamenená s inou osobou. Odporkyňa posúdila

všetky údaje uvedené v príspevku a ich spôsobilosť zasiahnuť do práva na ochranu

dobrej povesti vo vzťahu ku konkrétnym osobám – rodičom zosnulého chlapca.

Na námietku navrhovateľa, že odporkyňa nezisťovala priebeh vyšetrovania

polície a jeho závery, odporkyňa uviedla, že na posúdenie špekulatívnosti predmetného

príspevku bolo nevyhnutné prihliadať na informácie dostupné navrhovateľovi v čase

vyhotovenia reportáže, nakoľko otázku, či určité konanie má znaky objektívne spôsobilé

zasiahnuť do osobnostných práv, treba vždy posúdiť s prihliadnutím na okolnosti, ktoré

tu boli v čase zásahu. V tom čase polícia nedisponovala konečnými závermi v prípade,

preto špekulatívnosť záverov vyplýva z toho, že nemohli byť podporené žiadnymi

relevantnými zisteniami príslušných orgánov. V príspevku sú uvedené vyjadrenia  

osôb, ktoré neboli očitými svedkami nešťastia, z príspevku nie je možné zistiť,  

ako sa dopracovali k informácii, že rodičia neboli doma, čo znamená, že relevancia

týchto tvrdení nie je v príspevku podporená, jedná sa len o špekulácie, ktoré navrhovateľ

odvysielal so zdôvodnením, že sa jedná o jeden z možných priebehov nešťastia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté rozhodnutie č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporkyne (§ 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6

zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu

dôvodov podaných v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu č. 274-PLO/O-3962/2009, ako aj s písomnými podaniami

účastníkov, po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť v súlade s § 250q O.s.p.

Predmetom posúdenia je príspevok s názvom "M.", ktorý navrhovateľka

odvysielala v programe K. N. dňa 21. augusta 2009 približne o 19.02 hod.

V uvedenom príspevku okrem iného zaznelo:

"Aj druhá reportáž bude o dieťati. 15-mesačný M z M. mal však menej šťastia.

Vypadol z balkóna bytu na 5. poschodí..... "

Redaktorka: "Obrovská tragédia, pri ktorej zomrelo len 15-mesačné dieťa,

otriasla celým sídliskom. " (Záber na redaktorku, v pozadí dom). Susedka A.: "Čo sa stalo, nevieme, náš maličký bol na zemi." (Žena  

s dieťaťom na rukách hovorí s redaktorkou, následne ukazuje balkón, z ktorého dieťa

vypadlo).

....

Suseda A.: "Pár hodín ešte predtým, ako sa to stalo, sa chlapček hral tuná  

na tejto lavičke. " (Kamera sníma susedu s dieťaťom na rukách otáčajúcu hlavu smerom

na voľné priestranstvo, následne sníma fotografiu chlapčeka pri päte domu obloženú

sviečkami).

...

T.: "Určite je to dosť nezodpovedné, že dieťa je samé na balkóne."

K: "Je to nezodpovednosť, nič iné. "

Redaktorka: "Príčiny tejto tragédie vyšetruje martinská polícia. Rodičia zo smrti

svojho syna prežívajú obrovskú traumu, tvrdia ale, že boli v čase nehody doma spoločne

s oboma deťmi. Viacerí obyvatelia sídliska ale hovoria pravý opak." (Záber kamery   na redaktorku pred panelákom, následne panelák a sviečky s plyšovým macíkom  

medzi nimi).

T.: "Povráva sa tak, že boli doma, dosť ľudí tvrdí, že neboli doma,  

čo je na tom pravdy, ťažko povedať.“

...

Redaktorka: "Z P. pre televíziu A. L.. "

Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že v súvislosti s uvedeným

odvysielaným príspevkom začala odporkyňa správne konanie voči navrhovateľovi  

vo veci možného porušenia § 16 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom

oznámenie o začatí správneho konania spolu s prepisom predmetného príspevku

a výzvou na zaslanie stanoviska a navrhnutie dôkazov bolo navrhovateľovi doručené

dňa 05.10.2009. Nakoľko navrhovateľ v stanovenej lehote na výzvu nereagoval,  

dňa 12.11.2009 mu bola doručená opätovná výzva na zaslanie stanoviska, prípadne

navrhnutie dôkazov a vyjadrenie sa k predmetu správneho konania, v lehote najneskôr

do 5 dní odo dňa doručenia tejto opätovnej výzvy v súlade s ustanovením § 33 ods. 1  

a § 34 ods. 3 správneho poriadku.

Stanovisko navrhovateľa bolo odporkyni doručené dňa 04.12.2009.

Odporkyňa po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámení  

sa s nimi dospela k záveru, že odvysielaním posudzovaného príspevku došlo k porušeniu

ustanovenia § 16 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom rozhodnutím  

č. RP/42/2009 zo dňa 8. decembra 2009 v časti výroku II. uložila navrhovateľovi  

za porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu vo výške 3 500 € podľa § 64

ods. 1 písm. d) v spojení s § 67 ods. 5 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z.

Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú

zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne

a riadnym procesným postupom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. programová služba a všetky jej zložky

nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej

dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov právny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám

možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu

jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,

musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci

a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Po oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotožnil

s názorom odporkyne, že obsah príspevku, a teda hodnotiace výroky, ktoré v ňom

zazneli, zasiahli do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutých osôb,

rodičov tragicky zosnulého dieťaťa. Viaceré výroky opýtaných naznačovali, že rodičia

dieťaťa neboli v čase tragédie doma, a že takéto konanie rodičov je nezodpovedné.

Redaktorka uviedla, že rodičia tvrdia, že boli v čase nehody doma spoločne s oboma

deťmi. Vzápätí však ihneď dodala, že viacerí obyvatelia sídliska hovoria pravý opak.

Vyjadrenia, ktoré odzneli v príspevku, jednoznačne navodzovali záver, že rodičia

dieťaťa v čase tragédie neboli doma, pričom išlo len o dohady vyjadrujúcich sa, keďže

v príspevku neodznela k tejto otázke žiadna relevantná   informácia, ktorá by tvrdenú

skutočnosť jednoznačne preukázala. Ide pritom o závažné obvinenia naznačujúce

zanedbanie rodičovských povinností, podľa názoru najvyššieho súdu spôsobilé

zasiahnuť do dobrej povesti rodičov.

Pokiaľ išlo o námietku navrhovateľa, že dotknuté osoby neboli v príspevku

dostatočne individualizované, najvyšší súd s týmto tvrdením nesúhlasí. Aj keď

navrhovateľ v príspevku neodvysielal mená, či tváre rodičov dieťaťa, z informácií, ktoré

o prípade poskytol, bolo pre okolie ľahké identifikovať dotknuté osoby. V príspevku

bolo uvedené miesto tragédie (mesto M., sídlisko P.), v zábere bol dom,   kde rodičia

bývajú, a tiež bola zverejnená aj fotografia dieťaťa. Podľa týchto údajov bolo možné dotknuté osoby identifikovať, a vzhľadom na negatívne informácie uvedené na ich

adresu, bolo posudzovaným príspevkom zasiahnuté do ich dobrej povesti.

Najvyšší súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, že odporkyňa

nedostatočne zistila skutkový stav, pretože nezabezpečila informácie o výsledku

vyšetrovania zo strany policajného zboru. Podkladom pre rozhodnutie  

(a pre konštatovanie porušenia príslušného zákonného ustanovenia) bol záznam

vysielania predmetného programu a v ňom uvedené výroky a tvrdenia. Úlohou

odporkyne bolo skúmať, či posudzovaný príspevok v čase svojho odvysielania zasiahol

do práv dotknutých osôb, pričom v čase odvysielania príspevku ešte neboli známe

výsledky vyšetrovania zo strany policajných orgánov. To, s akým výsledkom  

sa policajné vyšetrovanie ukončilo, je pre tento prípad irelevantné, pretože tieto

skutočnosti neboli obsahom príspevku. Úlohou správneho orgánu bolo náležite zistiť

skutkový stav v čase porušenia povinnosti navrhovateľa, pretože len na základe takto

zisteného skutkového stavu môže byť konštatované porušenie zákona. Neskoršie

udalosti, ktoré sa v predmetnej kauze odohrali, nemajú spätný vplyv na zákonnosť

odvysielaného príspevku a preto nemôžu byť predmetom posúdenia.

Na základe uvedeného najvyšší súd konštatuje, že odvysielaním posudzovaného

príspevku navrhovateľ zasiahol do dobrej povesti dotknutých osôb, a preto odporkyňa

rozhodla v súlade so zákonom, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala porušenie  

§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Svoje rozhodnutie odporkyňa náležite odôvodnila,

pričom vychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V administratívnom konaní

postupovala v súlade so zákonom a navrhovateľovi umožnila vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia a navrhnúť dôkazy na svoju obranu.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,  

že preskúmavané rozhodnutie je potrebné potvrdiť v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p.

Rozhodoval o opravnom prostriedku proti výroku II., keďže len na preskúmanie výroku

II. uznesenia je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa

zákonnej úpravy v § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.  

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Navrhovateľ v konaní úspech

nemal, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok  

za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,  

a to podľa § 2 ods. 4 veta druhá, z dikcie, ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten,

kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol

úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c) Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová