2Szd/1/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: Nemocnica s poliklinikou, n.o., ul. SNP 19, Levice,

IČO: 37 971 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou – KRUPA s.r.o., so sídlom J. Kollára

14, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej

republiky, so sídlom Limbova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia  

žalovaného č. 11774/2010-OP zo dňa 22.3.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 232/2010-61 zo dňa 28. októbra 2011, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,  

č. k. 4S 232/2010-61 zo dňa 28. októbra 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.  

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j  

ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

Nitrianskeho samosprávneho kraja v Nitre č. NI.: CS 1706/2010 zo dňa 25.2.2010, ktorým

bolo žalobcovi zrušené povolenie číslo NI.: CS 654/2010 zo dňa 3.2.2010 na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia – všeobecnej nemocnice v Leviciach, pretože žalobcovi dňom 28.2.2010 uplynie lehota z nájmu priestorov, v ktorých sa zdravotná starostlivosť poskytuje,

čím od 1.3.2010 prestane spĺňať jednu z podmienok na vydanie povolenia a ktorým bol

v súlade s § 55 ods. 2 Správneho poriadku vylúčený odkladný účinok prípadného odvolania.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný nepostupoval

v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku, keď nedostatočne zistil skutkový stav a to najmä

v súvislosti s otázkou platnosti alebo neplatnosti výpovede z nájomného vzťahu, ktorá otázka

bola kľúčová pre postup v ďalšom konaní. Krajský súd ďalej dôvodil, že hoci predmetná

nájomná zmluva zo dňa 18.4.2005, predmetom ktorej mal byť prenájom nehnuteľností  

v kat. úz. Levice tvoriacich komplex Nemocnice s poliklinikou v Leviciach nebola obsahom

administratívneho spisu (hoci sa na ňu v rozhodnutiach správne orgány odvolávajú), tak

s podrobnejším znením príslušných článkov nájomnej zmluvy sa krajský súd oboznámil

s dodatočne doloženého rozhodnutia Okresného súdu v Leviciach č. k. 12C 27/2010-601  

zo dňa 5.4.2011, z ktorého vyplýva, že výpoveď žalovaného zo dňa 3.11.2009, ktorou

vypovedal žalobcovi nájomnú zmluvu zo dňa 18.4.2005, je neplatná. Podľa krajského súdu sa

taktiež žalovaný mal vysporiadať so žiadosťou žalobcu o pozastavenie povolenia prevádzky

z dôvodu, že zdravotnícke zariadenie prestalo spĺňať kritériá na dobu určitú, mal vydať o tom

rozhodnutie a nie až v samotnom rozhodnutí o zrušení povolenia uviesť, že sa nemieni

zaoberať s touto požiadavkou žalobcu, hoci žiadosť žalobcu bola doručená správnemu orgánu skôr, než bolo vydané samotné rozhodnutie v merite veci. Čo sa týka námietok žalobcu

vznesených voči predsedovi a podpredsedníčke samosprávneho kraja a pokiaľ žalovaný ešte

pred vydaním odvolacieho rozhodnutia nechal bez povšimnutia a pokračoval v konaní

a dokonca rozhodol v merite veci, tak konal v rozpore s § 9 a nasl. správneho poriadku a toto

protiprávne konanie mohlo mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia a to bez ohľadu  

na dôvodnosť týchto námietok. Čo sa týka prejudiciálnej otázky ohľadne platnosti  

či neplatnosti samotného nájmu nehnuteľností, pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie

Okresného súdu v Topoľčanoch, tak krajský súd uviedol, že právny zástupca žalobcu

predložil v priebehu pojednávania rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý vo veci Nemocnica

Topoľčany verzus Nitriansky samosprávny kraj, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej

zmluvy a určenie trvania nájomného vzťahu rozhodol v konaní sp. zn. 8Co 221/2010 tak, že

zmenil rozhodnutie okresného súdu a určil, že výpoveď odporcu z nájomnej zmluvy  

je neplatná a nájomný vzťah medzi Nemocnicou Topoľčany a Nitrianskym samosprávnym

krajskom naďalej trvá. Podľa krajského súdu bolo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

vydané predčasne.  

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. zruší rozsudok

krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal na dôvody rozhodnutia krajského

súdu a má za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosti jeho

odôvodnenia. Pokiaľ krajský súd tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, tak

to nespôsobil žalovaný, ale potom Nitriansky samosprávny kraj mal takéto rozhodnutie

predčasne vydať a taktiež nebolo povinnosťou žalovaného (ministerstva) vysporiadať sa

s otázkou žalobcu o pozastavenie povolenia (str. 7 rozsudku), čo tiež patrí do vecnej

pôsobnosti samosprávneho kraja. Poukázal na to, že samosprávny kraj pokiaľ nerozhodol

v lehote 30 dní o žiadosti žalobcu o pozastavenie zrušenia povolenia, ale priamo vydal

rozhodnutie č. NI.: CS 1706/2010 zo dňa 25.2.2010, ktorým podľa zákona o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti v celom rozsahu zrušil povolenie na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti vydané 3.2.2010 z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať stanovené podmienky,

tak postupoval v súlade s § 3 ods. 3 zákona o správnom konaní a zároveň zohľadnil

a rešpektoval aj vôľu navrhovateľa – ukončiť činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

a preto nedošlo k pochybeniam zo strany prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný

poukázal na dôvody, pre ktoré sa nemôže stotožniť s názorom súdu na prerušenie správneho konania v súvislosti s doriešením prejudiciálnej otázky platnosti resp. neplatnosti výpovede

z nájmu. V danom prípade u výpovede z nájmu nešlo o prejudiciálnu otázku, pre ktorú by

bolo potrebné čakať na výsledok súdneho sporu – výpoveď z nájmu bola daná v súlade  

s čl. III ods. 3.2 písm. a) v nadväznosti na čl. V ods. 5.1 nájomnej zmluvy a výpovedná lehota

uplynula uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, t.j. dňom 28.2.2010 a povolenie bolo

zrušené dňom 1.3.2010. Žalovaný ďalej uviedol, že sa vysporiadal v odvolacom rozhodnutí aj

s námietkou zaujatosti vznesenou žalobcom voči zamestnancom prvostupňového správneho

orgánu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že argumenty žalobcu neodôvodňujú

vylúčenie zamestnancov správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 9

ods. 1 správneho poriadku, pretože ak by sa pripustila argumentácia žalobcu, potom všetci

zamestnanci správneho orgánu, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa zdravotná

starostlivosť poskytuje, by mohli byť vylúčení pri ktoromkoľvek rozhodovaní tohto

správneho orgánu, ktoré z hľadiska účastníka konania nie je pozitívne a priamo alebo čo aj

nepriamo súvisí s touto nehnuteľnosťou.

Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že samotné začatie konania vo veci zrušenia povolenia bolo predčasné a nemalo oporu v zákone.

Pred vydaním rozhodnutia sa mal správny orgán vysporiadať so vznesenými námietkami

zaujatosti. Taktiež došlo k nedostatočnému a zavádzajúcemu objasneniu skutkového stavu.

Taktiež pokiaľ uplynutie výpovednej lehoty z nájomnej zmluvy malo byť dôvodom  

na zrušenie povolenia žalobcovi, tak správny orgán mal rovnako postupovať voči niekoľko

desiatkam ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Nemocnici s poliklinikou

Levice, ktorí mali svoje užívacie právo (podnájomný vzťah) zmluvne odvodený od žalobcu

a takýmto postupom došlo v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch

k neodôvodneným rozdielom. Podľa žalobcu mal správny orgán prerušiť správne konanie,

nakoľko sa začalo konanie o predbežnej otázke na Okresnom súde Levice. Žalovaný sa spolu

s prvostupňovým správnym orgánom pri rozhodovaní dopustili takých vád v konaní, ktoré

mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1

O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

v predmetnej veci nepostupovali dôsledne v intenciách príslušných právnych noriem na vec sa

vzťahujúcich a preto vzhľadom na listinné dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v spisovom

materiáli dospel k záveru, že závery žalovaného v jeho odvolacom rozhodnutí sú predčasné

a v rozpore s rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré rozhodovali o otázkach právne

významných pre toto preskúmavacie konanie podľa V. časti hlavy II. O.s.p.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupoval krajský súd v súlade so zákonom,

pokiaľ žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a preto sa s ním stotožňuje

v podstatnom rozsahu. Aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, tak sa obmedzil iba

na právne vyhodnotenie námietok žalovaného týkajúcich sa vyhodnotenia skutkového stavu.

Najvyšší súd SR považuje za potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu Levice

č. k. 12C 27/2010 - 601 zo dňa 5.4.2011. Týmto rozhodnutím okresný súd rozhodol, že

výpoveď zo dňa 3.11.2009, ktorou žalovaný vypovedal žalobcovi nájomnú zmluvu zo dňa

18.4.2005 v znení neskorších dodatkov, predmetom ktorej je prenájom nehnuteľností

v katastrálnom území Levice, zapísaných na LV č. 472, tvoriacich komplex Nemocnice

s poliklinikou v Leviciach a prenájom hnuteľných vecí tvoriacich vnútorné vybavenie

Nemocnice s poliklinikou v Leviciach (dlhodobý hnuteľný majetok, dlhodobý nehmotný

hnuteľný majetok – software, drobný dlhodobý hnuteľný majetok, ktorý je uvedený

v prílohách č. 2, 3, 4 a 6), ktoré tvoria prílohy nájomnej zmluvy zo dňa 18.4.2005, je neplatná.  

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správny orgán prvého stupňa postupoval potom

nezákonne, keď svojím rozhodnutím žalobcovi zrušil povolenie na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia z toho dôvodu, že mu uplynie dňom 28.2.2010 výpovedná lehota z nájmu priestorov, v ktorých žalobca zdravotnú starostlivosť poskytuje. Uvedené skutočnosti

sú tak závažného charakteru, že za danej skutkovej a právnej situácie nie je potom potrebné

zaoberať sa ani ďalšími skutočnosťami, na ktoré eventuálne žalovaný vo svojom odvolaní

poukazuje.

Z rozhodnutia žalovaného (zo strany 5) vyplýva tiež, že Nitriansky samosprávny kraj

v čase vydania napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti, že v obdobnom konaní  

na Okresnom súde Topoľčany súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel

a že preto nebolo ani potrebné konanie pred správnym orgánom prvého stupňa prerušiť, ako

to navrhoval žalobca. Táto konštatácia žalovaného v súčasnosti vzhľadom na ďalší listinný

dôkaz je právne irelevantná. Žalobca v priebehu preskúmavacieho konania podľa V. časti

hlavy II. O.s.p. doložil súdu rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 221/2010-300 zo dňa

21. apríla 2011, z ktorého vyplýva, že v obdobnej veci krajský súd zmenil rozsudok

Okresného súdu Topoľčany a určil, že výpoveď Nitrianskeho samosprávneho kraja

z nájomnej zmluvy zo dňa 18.4.2005 v znení neskorších dodatkov daná navrhovateľovi listom zo dňa 3.11.2009 je neplatná a nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy naďalej trvá.

Navrhovateľom v tejto veci bola Nemocnica Topoľčany, n.o., so sídlom Topoľčany.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre potvrdzuje skutočnosti,

o ktorých obdobne rozhodoval Okresný súd Levice ohľadne žalobcu, kde žalobca bol

úspešný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže všeobecný súd rozhodol, že príslušná

výpoveď daná Nitrianskym samosprávnym krajom žalobcovi je neplatná, nemohol sa

odvolací súd preto ani stotožniť so žalovaným, resp. správnym orgánom prvého stupňa, že by

žalobca prestal spĺňať jednu z podmienok na vydanie povolenia stanovenú v § 12 ods. 3  

písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil

v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1

O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobcovi

v odvolacom konaní trovy prakticky nevznikli a žalovaný úspešný nebol a naviac zo zákona

mu náhrada trov konania neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. októbra 2012

  JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth