2Szd/1/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci žalobcu: Nemocnica s poliklinikou, n.o., ul. SNP 19, Levice,
IČO: 37 971 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou – KRUPA s.r.o., so sídlom J. Kollára
14, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky, so sídlom Limbova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 11774/2010-OP zo dňa 22.3.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 232/2010-61 zo dňa 28. októbra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 232/2010-61 zo dňa 28. októbra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j
ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Nitrianskeho samosprávneho kraja v Nitre č. NI.: CS 1706/2010 zo dňa 25.2.2010, ktorým
bolo žalobcovi zrušené povolenie číslo NI.: CS 654/2010 zo dňa 3.2.2010 na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia – všeobecnej nemocnice v Leviciach, pretože žalobcovi dňom 28.2.2010 uplynie lehota z nájmu priestorov, v ktorých sa zdravotná starostlivosť poskytuje,
čím od 1.3.2010 prestane spĺňať jednu z podmienok na vydanie povolenia a ktorým bol
v súlade s § 55 ods. 2 Správneho poriadku vylúčený odkladný účinok prípadného odvolania.
Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný nepostupoval
v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku, keď nedostatočne zistil skutkový stav a to najmä
v súvislosti s otázkou platnosti alebo neplatnosti výpovede z nájomného vzťahu, ktorá otázka
bola kľúčová pre postup v ďalšom konaní. Krajský súd ďalej dôvodil, že hoci predmetná
nájomná zmluva zo dňa 18.4.2005, predmetom ktorej mal byť prenájom nehnuteľností
v kat. úz. Levice tvoriacich komplex Nemocnice s poliklinikou v Leviciach nebola obsahom
administratívneho spisu (hoci sa na ňu v rozhodnutiach správne orgány odvolávajú), tak
s podrobnejším znením príslušných článkov nájomnej zmluvy sa krajský súd oboznámil
s dodatočne doloženého rozhodnutia Okresného súdu v Leviciach č. k. 12C 27/2010-601
zo dňa 5.4.2011, z ktorého vyplýva, že výpoveď žalovaného zo dňa 3.11.2009, ktorou
vypovedal žalobcovi nájomnú zmluvu zo dňa 18.4.2005, je neplatná. Podľa krajského súdu sa
taktiež žalovaný mal vysporiadať so žiadosťou žalobcu o pozastavenie povolenia prevádzky
z dôvodu, že zdravotnícke zariadenie prestalo spĺňať kritériá na dobu určitú, mal vydať o tom
rozhodnutie a nie až v samotnom rozhodnutí o zrušení povolenia uviesť, že sa nemieni
zaoberať s touto požiadavkou žalobcu, hoci žiadosť žalobcu bola doručená správnemu orgánu skôr, než bolo vydané samotné rozhodnutie v merite veci. Čo sa týka námietok žalobcu
vznesených voči predsedovi a podpredsedníčke samosprávneho kraja a pokiaľ žalovaný ešte
pred vydaním odvolacieho rozhodnutia nechal bez povšimnutia a pokračoval v konaní
a dokonca rozhodol v merite veci, tak konal v rozpore s § 9 a nasl. správneho poriadku a toto
protiprávne konanie mohlo mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia a to bez ohľadu
na dôvodnosť týchto námietok. Čo sa týka prejudiciálnej otázky ohľadne platnosti
či neplatnosti samotného nájmu nehnuteľností, pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie
Okresného súdu v Topoľčanoch, tak krajský súd uviedol, že právny zástupca žalobcu
predložil v priebehu pojednávania rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý vo veci Nemocnica
Topoľčany verzus Nitriansky samosprávny kraj, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej
zmluvy a určenie trvania nájomného vzťahu rozhodol v konaní sp. zn. 8Co 221/2010 tak, že
zmenil rozhodnutie okresného súdu a určil, že výpoveď odporcu z nájomnej zmluvy
je neplatná a nájomný vzťah medzi Nemocnicou Topoľčany a Nitrianskym samosprávnym
krajskom naďalej trvá. Podľa krajského súdu bolo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
vydané predčasne.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. zruší rozsudok
krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal na dôvody rozhodnutia krajského
súdu a má za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosti jeho
odôvodnenia. Pokiaľ krajský súd tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, tak
to nespôsobil žalovaný, ale potom Nitriansky samosprávny kraj mal takéto rozhodnutie
predčasne vydať a taktiež nebolo povinnosťou žalovaného (ministerstva) vysporiadať sa
s otázkou žalobcu o pozastavenie povolenia (str. 7 rozsudku), čo tiež patrí do vecnej
pôsobnosti samosprávneho kraja. Poukázal na to, že samosprávny kraj pokiaľ nerozhodol
v lehote 30 dní o žiadosti žalobcu o pozastavenie zrušenia povolenia, ale priamo vydal
rozhodnutie č. NI.: CS 1706/2010 zo dňa 25.2.2010, ktorým podľa zákona o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti v celom rozsahu zrušil povolenie na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti vydané 3.2.2010 z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať stanovené podmienky,
tak postupoval v súlade s § 3 ods. 3 zákona o správnom konaní a zároveň zohľadnil
a rešpektoval aj vôľu navrhovateľa – ukončiť činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
a preto nedošlo k pochybeniam zo strany prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný
poukázal na dôvody, pre ktoré sa nemôže stotožniť s názorom súdu na prerušenie správneho konania v súvislosti s doriešením prejudiciálnej otázky platnosti resp. neplatnosti výpovede
z nájmu. V danom prípade u výpovede z nájmu nešlo o prejudiciálnu otázku, pre ktorú by
bolo potrebné čakať na výsledok súdneho sporu – výpoveď z nájmu bola daná v súlade
s čl. III ods. 3.2 písm. a) v nadväznosti na čl. V ods. 5.1 nájomnej zmluvy a výpovedná lehota
uplynula uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, t.j. dňom 28.2.2010 a povolenie bolo
zrušené dňom 1.3.2010. Žalovaný ďalej uviedol, že sa vysporiadal v odvolacom rozhodnutí aj
s námietkou zaujatosti vznesenou žalobcom voči zamestnancom prvostupňového správneho
orgánu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že argumenty žalobcu neodôvodňujú
vylúčenie zamestnancov správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 9
ods. 1 správneho poriadku, pretože ak by sa pripustila argumentácia žalobcu, potom všetci
zamestnanci správneho orgánu, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa zdravotná
starostlivosť poskytuje, by mohli byť vylúčení pri ktoromkoľvek rozhodovaní tohto
správneho orgánu, ktoré z hľadiska účastníka konania nie je pozitívne a priamo alebo čo aj
nepriamo súvisí s touto nehnuteľnosťou.
Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že samotné začatie konania vo veci zrušenia povolenia bolo predčasné a nemalo oporu v zákone.
Pred vydaním rozhodnutia sa mal správny orgán vysporiadať so vznesenými námietkami
zaujatosti. Taktiež došlo k nedostatočnému a zavádzajúcemu objasneniu skutkového stavu.
Taktiež pokiaľ uplynutie výpovednej lehoty z nájomnej zmluvy malo byť dôvodom
na zrušenie povolenia žalobcovi, tak správny orgán mal rovnako postupovať voči niekoľko
desiatkam ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Nemocnici s poliklinikou
Levice, ktorí mali svoje užívacie právo (podnájomný vzťah) zmluvne odvodený od žalobcu
a takýmto postupom došlo v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
k neodôvodneným rozdielom. Podľa žalobcu mal správny orgán prerušiť správne konanie,
nakoľko sa začalo konanie o predbežnej otázke na Okresnom súde Levice. Žalovaný sa spolu
s prvostupňovým správnym orgánom pri rozhodovaní dopustili takých vád v konaní, ktoré
mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
v predmetnej veci nepostupovali dôsledne v intenciách príslušných právnych noriem na vec sa
vzťahujúcich a preto vzhľadom na listinné dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v spisovom
materiáli dospel k záveru, že závery žalovaného v jeho odvolacom rozhodnutí sú predčasné
a v rozpore s rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré rozhodovali o otázkach právne
významných pre toto preskúmavacie konanie podľa V. časti hlavy II. O.s.p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupoval krajský súd v súlade so zákonom,
pokiaľ žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a preto sa s ním stotožňuje
v podstatnom rozsahu. Aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, tak sa obmedzil iba
na právne vyhodnotenie námietok žalovaného týkajúcich sa vyhodnotenia skutkového stavu.
Najvyšší súd SR považuje za potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu Levice
č. k. 12C 27/2010 - 601 zo dňa 5.4.2011. Týmto rozhodnutím okresný súd rozhodol, že
výpoveď zo dňa 3.11.2009, ktorou žalovaný vypovedal žalobcovi nájomnú zmluvu zo dňa
18.4.2005 v znení neskorších dodatkov, predmetom ktorej je prenájom nehnuteľností
v katastrálnom území Levice, zapísaných na LV č. 472, tvoriacich komplex Nemocnice
s poliklinikou v Leviciach a prenájom hnuteľných vecí tvoriacich vnútorné vybavenie
Nemocnice s poliklinikou v Leviciach (dlhodobý hnuteľný majetok, dlhodobý nehmotný
hnuteľný majetok – software, drobný dlhodobý hnuteľný majetok, ktorý je uvedený
v prílohách č. 2, 3, 4 a 6), ktoré tvoria prílohy nájomnej zmluvy zo dňa 18.4.2005, je neplatná.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správny orgán prvého stupňa postupoval potom
nezákonne, keď svojím rozhodnutím žalobcovi zrušil povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia z toho dôvodu, že mu uplynie dňom 28.2.2010 výpovedná lehota z nájmu priestorov, v ktorých žalobca zdravotnú starostlivosť poskytuje. Uvedené skutočnosti
sú tak závažného charakteru, že za danej skutkovej a právnej situácie nie je potom potrebné
zaoberať sa ani ďalšími skutočnosťami, na ktoré eventuálne žalovaný vo svojom odvolaní
poukazuje.
Z rozhodnutia žalovaného (zo strany 5) vyplýva tiež, že Nitriansky samosprávny kraj
v čase vydania napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti, že v obdobnom konaní
na Okresnom súde Topoľčany súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel
a že preto nebolo ani potrebné konanie pred správnym orgánom prvého stupňa prerušiť, ako
to navrhoval žalobca. Táto konštatácia žalovaného v súčasnosti vzhľadom na ďalší listinný
dôkaz je právne irelevantná. Žalobca v priebehu preskúmavacieho konania podľa V. časti
hlavy II. O.s.p. doložil súdu rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 221/2010-300 zo dňa
21. apríla 2011, z ktorého vyplýva, že v obdobnej veci krajský súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Topoľčany a určil, že výpoveď Nitrianskeho samosprávneho kraja
z nájomnej zmluvy zo dňa 18.4.2005 v znení neskorších dodatkov daná navrhovateľovi listom zo dňa 3.11.2009 je neplatná a nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy naďalej trvá.
Navrhovateľom v tejto veci bola Nemocnica Topoľčany, n.o., so sídlom Topoľčany.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre potvrdzuje skutočnosti,
o ktorých obdobne rozhodoval Okresný súd Levice ohľadne žalobcu, kde žalobca bol
úspešný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže všeobecný súd rozhodol, že príslušná
výpoveď daná Nitrianskym samosprávnym krajom žalobcovi je neplatná, nemohol sa
odvolací súd preto ani stotožniť so žalovaným, resp. správnym orgánom prvého stupňa, že by
žalobca prestal spĺňať jednu z podmienok na vydanie povolenia stanovenú v § 12 ods. 3
písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobcovi
v odvolacom konaní trovy prakticky nevznikli a žalovaný úspešný nebol a naviac zo zákona
mu náhrada trov konania neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth