Najvyšší súd
2Svzn/1/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Okresný prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska 1, Banská Bystrica, proti odporcovi: Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica, za účasti: SOPHISTIC INVESTMENT, a.s., IČO: 36 635 936, so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, zastúpenej Advokátskou kanceláriou A. s.r.o., so sídlom N., o návrhu na vyslovenie nesúladu všeobecno-záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica č. 4/2008 zo dňa 27. marca 2008 so zákonom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2009-132 zo dňa 22. decembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2009-132 zo dňa 22. decembra 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol, že všeobecno- záväzné nariadenie mesta Banská Bystrica č. 4/2008, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti ÚPN A Banská Bystrica, zmeny a doplnky XXVI. etapa – lokalita č. 162, ktoré nadobudlo účinnosť 5.5.2008, nie je v súlade s § 22 ods. 7 a § 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrhu okresného prokurátora na vyslovenie nesúladu všeobecno-záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica č. 4/2008 s § 27 ods. 4 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. krajský súd nevyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že mesto Banská Bystrica podľa § 22 ods. 1 stavebného zákona oznámilo verejnosti prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie aglomerácie Banská Bystrica v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 stavebného zákona, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mesto nepostupovalo v súlade s § 22 ods. 7 stavebného zákona, keď písomné pripomienky k návrhu ÚPN aglomerácie Banská Bystrica, zmeny a doplnky XXVI. etapa – lokalita č. 162, podané v zákonnej lehote PhDr. K. K., PhD., ktoré neboli akceptované, s touto fyzickou osobou opätovne neprerokovalo. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou okresného prokurátora o tom, že zákon priznáva orgánu územného plánovania možnosť vysporiadať sa s podanými námietkami len takým spôsobom, že tieto buď akceptuje a zapracuje ich do návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo ich neakceptuje, a v takomto prípade je povinný postupovať podľa § 22 ods. 7 stavebného zákona, t.j. tieto znovu prerokovať s tými, ktorí ich uplatnili. Opätovné prerokovanie neakceptovaných pripomienok musí však byť vykonané dovtedy, kým mesto požiada krajský stavebný úrad o preskúmanie súladu návrhu územného plánu podľa § 25 ods. 4 stavebného zákona, ako aj do doby schválenia návrhu územného plánu mestským zastupiteľstvom a vyhlásenia jej záväzných častí všeobecno-záväzným nariadením podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, pričom v konaní bolo preukázané podľa krajského súdu, že takýto postup prerokovania územnoplánovacej dokumentácie nebol dodržaný, a teda nebol v súlade s § 22 ods. 7 stavebného zákona. Ustanovenie § 25 ods. 6 stavebného zákona schválenie územnoplánovacej dokumentácie, ak postup jej obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecno-záväznými predpismi, sankcionuje neplatnosťou. Pokiaľ teda mestské zastupiteľstvo takýto návrh napriek uvedenému rozporu schválilo uznesením č. 183/2008-MsZ dňa 27.3.2008, tak takéto schválenie je v celom rozsahu neplatné (§ 25 ods. 6 stavebného zákona) a na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že v čase schválenia takéhoto návrhu Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici v zmysle § 25 ods. 2 stavebného zákona návrh posúdil a vydal súhlasné stanovisko k návrhu územného plánu rozhodnutím z 11.2.2008. Krajský súd ďalej dôvodil tým, že predmetné súhlasné stanovisko Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici bolo na základe podaného protestu prokurátora zrušené a úradu bola uložená povinnosť vydať nové stanovisko, vrátane povinnosti opätovne prerokovať podané a neakceptované pripomienky s PhDr. K. K., PhD.. Dodatočné prerokovanie pripomienok vykonané dňa 21.10.2009 a ani vydanie nového súhlasného stanoviska krajského stavebného úradu zo dňa 26.10.2009 nemôže konvalidovať neplatné schválenie návrhu ÚPN A Banská Bystrica, zmeny a doplnky XXVI. etapa – lokalita č. 162 Mestským zastupiteľstvom v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.3.2008 a VZN č. 4/2008 mesta Banská Bystrica, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti tohto návrhu. Ďalej krajský súd dôvodil, že v čase, keď bolo VZN mesta Banská Bystrica vydané, bolo v rozpore so stavebným zákonom, a teda bolo vydané v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, a preto krajský súd návrhu navrhovateľa vyhovel v tom, že medzi VZN č. 4/2008 a § 22 ods. 7 a § 27 ods. 6 stavebného zákona a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení je nesúlad.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie odporca a z hľadiska obsahu podaného odvolania žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako nezákonný zmenil a návrhu prokuratúry nevyhovel. Odporca poukázal na to, že v konaní pred krajským súdom došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, taktiež krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca namietal správnosť právneho posúdenia a interpretáciu súdu týkajúcu sa ustanovenia § 22 ods. 1 v spojení s ustanovením § 25 ods. 6 stavebného zákona spolu s jeho aplikáciou na konkrétny prejednávaný prípad. Podľa odporcu je odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu z hľadiska ustanovenia § 22 ods. 7 stavebného zákona nedostatočné. Poukázal na to, že zákon orgánu územného plánovania ukladá povinnosť prerokovať len tie stanoviská a pripomienky k návrhu, ktoré neboli nezohľadnené. Taktiež obsah pripomienky alebo stanoviska sa musí týkať prejednávaného návrhu obstarávanej územnoplánovacej dokumentácie. Takéto chápanie pripomienky zákonodarca stanovil v § 22 ods. 7 stavebného zákona, kde uviedol „stanoviská a písomné pripomienky k návrhu...“, ostatné pripomienky, stanoviská alebo iné podania, ktoré nemajú charakter pripomienky alebo stanoviská orgán územného plánovania zohľadňovať nemusí a zároveň mu nevzniká povinnosť na ich prerokovanie s tými, ktorí ich uplatnili. Účelom § 22 stavebného zákona v takomto znení je „urýchlenie prerokúvania územnoplánovacej dokumentácie“. Podľa odporcu povinnosť orgánu územného plánovania opätovne prerokovať pripomienky a stanoviská k návrhu vzniká len v prípade, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky a napriek tejto skutočnosti neboli zohľadnené, prípadne neboli vzaté do úvahy. Zákonodarca podľa odporcu tu mal na mysli námietky a pripomienky týkajúce sa problematiky územnoplánovacej dokumentácie, procesu jej prerokúvania a schvaľovania. Stanoviská a pripomienky vecne vôbec nesúvisiace s územnoplánovacou dokumentáciou preto nemožno vyhodnocovať ako zohľadnené alebo nezohľadnené (akceptované alebo neakceptované) s tým, že ich orgán územného plánovania znovu prerokuje. Zákonnosť a správnosť postupu mesta Banská Bystrica ako obstarávateľa ÚPD potvrdzuje aj „metodické usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo veci vyhodnocovania pripomienok k návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa § 22 stavebného zákona“, ktoré v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 stavebného zákona stanovuje, že „ministerstvo metodicky usmerňuje orgány územného plánovania v územnoplánovacích činnostiach a riešení vecných problémov a zisťuje, či sa územnoplánovacia dokumentácia obstaráva v zodpovedajúcom rozsahu. Metodické usmernenia ministerstva sú záväzné pre všetky orgány územného plánovania“, je teda záväzné aj pre mesto Banská Bystrica. V procese prerokovania pripomienok PhDr. K. K., PhD. k ÚPN A zaslala podanie, ktoré obsahovalo len jednu dôvodnú pripomienku, ktorá sa týkala samotného návrhu územnoplánovacej dokumentácie, pričom táto pripomienka, ktorá bola vecného charakteru, bola zohľadnená v bode 2, časť B pripomienok – zosúladenie textovej a grafickej časti. V ostatných bodoch podania sa nachádza len konštatácia určitých skutočností, ktoré buď nesúviseli s obstarávanou územnoplánovacou dokumentáciou alebo nekorešpondovali so zákonnými požiadavkami týkajúcimi sa územnoplánovacej dokumentácie. Tieto tvrdenia boli charakteru konštatovania a vyjadrenia osobného názoru, z čoho vyplýva, že napĺňali obsahový rámec doplňujúcej informácie a ako také ich obstarávateľ nebol povinný opätovne prerokovať, a to aj v zmysle a v duchu metodického usmernenia. Krajský súd sa posúdením pripomienok z pohľadu metodického usmernenia nezaoberal a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naviac mesto Banská Bystrica aj napriek tomu, že sa uvedené hľadiská netýkali samotného prejednávaného návrhu územnoplánovacej dokumentácie, vzalo ich na vedomie, venovalo im pozornosť, čím ich zohľadnilo, a to aj napriek tomu, že odporca konal nad rámec zákonom stanovených povinností. Ďalej odporca dôvodil, že vzhľadom na uvedené nebolo potrebné opätovne prerokovať uvedené tvrdenia a obstarávateľ v predmetnom konaní postupoval v súlade s § 22 ods. 7 stavebného zákona a z dokumentácie predloženej do spisu je zrejmé, že pripomienky vecného charakteru, ktoré obstarávateľ v procese ich prerokúvania neakceptoval, boli v súlade so zákonom opätovne prerokované. Podľa odporcu jeho postup bol súladný so zákonom v procese prijímania ako aj v samotnom obsahu prijatého všeobecne záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica č. 4/2008 tým, že krajský súd túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí potvrdil, keď výslovne stanovil, že ustanovenie § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona (v návrhu je nesprávne uvedené písm. b/), že uvedené ustanovenie nie je lex specialis k ustanoveniu § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení, z čoho vyplýva, že proces schvaľovania VZN sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení.
Obchodná spoločnosť SOPHISTIC INVESTMENT, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici z hľadiska obsahu jej písomného podania zo dňa 6.9.2011 žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako nezákonný zrušil a návrhu okresného prokurátora v Banskej Bystrici nevyhovel a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania. Uviedla, že postup odporcu ako orgánu územného plánovania je v súlade so zákonom, odporca dodržal všetky zákonom vyžadované povinnosti pri schvaľovaní návrhu územno-plánovacej dokumentácie.
Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici sa písomne vyjadrila k odvolaniu odporcu. Poukázala na dôvody svojho návrhu a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal so skutočnosťou, že išlo o pripomienky týkajúce sa prerokovávanej zmeny územného plánu aj napriek tomu, že v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie táto skutočnosť nebola sporná. Krajský súd v konaní o súlade právnych predpisov nemal dôvod skúmať a podrobne hodnotiť obsah pripomienok, tým skôr, že stavebný zákon takýto postup nepripúšťa. Akýkoľvek postup orgánu územného plánovania (odporca), ktorý nad rámec zákona posudzuje vecný obsah pripomienky a tento vyhodnotí iným ako zákonom prípustným spôsobom (teda každú pripomien ku k návrhu buď akceptuje - zohľadní alebo neakceptuje – nezohľadní a opätovne prerokuje), je nezákonný. Okresná prokuratúra taktiež poukázala na to, že záver, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom inom rozhodnutí č. k. 6Svzn 1/2010 z 24.4.2010, hoci sa týka iného podania p. K. K., avšak podstata bola rovnaká a v uvedenom konaní, Najvyšší súd SR jednoznačne vyslovil, že mesto Banská Bystrica ako orgán územného plánovania, keď nezohľadnilo podané pripomienky, bolo povinné ich s podávateľmi opätovne prerokovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.
Predmetné ustanovenie § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku, t.j. konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecnými záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, bolo zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.10.2008. Toto ustanovenie vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c), d) Ústavy SR, podľa ktorého je zrejmé, že Ústava SR pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecných záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy SR) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy SR) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t.j. všeobecný súd. Podľa dôvodovej správy k novele (zákon č. 384/2008 Z. z.) zmena vychádza aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval, pokiaľ je to možné, len o najzávažnejších veciach, čo odôvodňuje úvahu o presune preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení všeobecnými súdmi.
Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).
Podľa § 11 ods. 1, 6 územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.
Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
Podľa § 12 ods. 1, 2 územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.
Územný plán zóny ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, b) zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbárnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, c) pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia, d) nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky, e) chránené časti krajiny, f) zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, g) zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny, h) umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch, i) vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb, j) pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.
Podľa § 16 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania.
Orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady. Ústredným orgánom územného plánovania je ministerstvo.
Podľa § 17 ods. 1, 4 stavebného zákona orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. Metodické usmernenia ministerstva sú záväzné pre všetky orgány územného plánovania.
Územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón obstarávajú obce.
Podľa § 19a stavebného zákona obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa a) prípravné práce, b) zabezpečenie spracovania prieskumov a rozborov, c) zabezpečenie spracovania zadania a jeho prerokovanie, d) zabezpečenie spracovania konceptu riešenia územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len "koncept"), dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie, e) zabezpečenie spracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie, f) prípravu podkladov na schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, g) zabezpečenie vyhlásenia záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, uloženie územnoplánovacej dokumentácie a vyhotovenie registračného listu a jeho doručenie ministerstvu.
Spracovateľ zhotovuje prieskumy a rozbory, koncept a návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 19b ods. 1, písm. a/, ods. 2 stavebného zákona prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu. Obsahom prípravných prác je zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie spôsobom v mieste obvyklým.
Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu a zabezpečuje ich v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy, orgánmi samosprávnych krajov, obcami a právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľajú na využívaní územia.
Podľa § 19c ods. 1 stavebného zákona cieľom prieskumov a rozborov je, najmä na základe územnoplánovacích podkladov a záväzných ostatných podkladov, získanie poznatkov o stave a možnostiach vývoja priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenie problémov a stretov záujmov v riešenom území potrebných na spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 20 ods. 1, 3, 5, písm. c/ stavebného zákona v súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii, a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie.
Prerokovanie zadania územného plánu oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti účinnou formou a spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. Návrh zadania sa musí na 30 dní vystaviť na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia. Po prerokovaní podľa odseku 2 a po vyhodnotení stanovísk a pripomienok orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, požiada o posúdenie návrhu zadania príslušný orgán územného plánovania, o posúdenie zadania územného plánu zóny požiada obec krajský stavebný úrad.
Podľa § 21 ods. 1, 3, 9 stavebného zákona spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie spracuje na základe schváleného zadania a pod dozorom orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, jej koncept. Koncept sa spracúva vo variantoch.
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, prerokuje koncept s obcami, ktorých územia sa týka, s dotknutými samosprávnymi krajmi, s dotknutými orgánmi, s dotknutými fyzickými osobami a dotknutými právnickými osobami; toto prerokovanie je verejné. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, oznámi uskutočnenie verejného prerokovania konceptu spôsobom v mieste obvyklým, zabezpečí, aby odo dňa oznámenia bol koncept vystavený na verejné nahliadnutie, a stanoví lehotu najmenej 30 dní, v ktorej sa verejnosť môže ku konceptu vyjadriť. Pred uplynutím lehoty zvolá verejné prerokovanie a zabezpečí na ňom všeobecne zrozumiteľný výklad. Dotknutým orgánom, obciam a príslušnému orgánu územného plánovania orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, doručí oznámenie o verejnom prerokovaní konceptu riešenia jednotlivo a súčasne ich vyzve, aby svoje stanovisko uplatnili do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Na stanoviská uplatnené po tejto lehote sa neprihliada. Kópie stanoviska ku konceptu zašle orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, orgánu príslušnému podľa osobitného predpisu. Stanoviská a písomné pripomienky ku konceptu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s tými, ktorí ich uplatnili.
Podľa § 22 ods. 1 až 7 stavebného zákona prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti spôsobom v mieste obvyklým. Návrh územnoplánovacej dokumentácie musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa oznámenia.
O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania dotknuté obce, dotknuté samosprávne kraje a dotknuté orgány vždy jednotlivo. Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi, ktorých územia sa riešenie týka, a s dotknutými právnickými osobami. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, dohodne návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi. Obce, samosprávne kraje a dotknuté orgány sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa, keď o ňom boli upovedomené. Ak sa dožiadaný orgán nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Ak sa prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorá rieši územie so zložitými vzťahmi, môže orgán územného plánovania lehotu podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Stanoviská a písomné pripomienky k návrhu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s tými, ktorí ich uplatnili.
Podľa § 23 ods. 1 až 4 stavebného zákona návrh územného plánu zóny obec zverejní na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a vyzve fyzické osoby a právnické osoby spôsobom v mieste obvyklým, aby sa k nemu vyjadrili. Pred uplynutím lehoty na vyjadrenie obec zvolá verejné prerokovanie pre obyvateľov obce; na verejnom prerokovaní obec zabezpečí odborný výklad spracovateľa.
Obec oznámi dotknutým orgánom, prípadne aj dotknutému samosprávnemu kraju, ktorého územia sa riešenie týka, prerokovanie návrhu územného plánu zóny jednotlivo; fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu zóny dotknuté, a vlastníkom verejného dopravného a technického vybavenia územia termín prerokovania návrhu územného plánu zóny spôsobom v mieste obvyklým na území riešenej zóny.
Obec je povinná návrh územného plánu zóny prerokovať s vlastníkmi pozemkov, na ktoré sa navrhujú zastavovacie podmienky, regulatívy neprípustného funkčného využívania pozemkov alebo stavebná uzávera, a s vlastníkmi stavieb verejného dopravného a technického vybavenia riešeného územia.
Obec vyhodnotí stanoviská k územnému plánu zóny v spolupráci so spracovateľom. Tie stanoviská osôb podľa odseku 3, ktoré nemožno zohľadniť, prerokuje s tými, ktorí ich uplatnili, ak sa bezprostredne týkajú ich vlastníckych práv alebo iných práv k pozemkom alebo k stavbám.
Podľa § 24 stavebného zákona orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, predloží schvaľujúcemu orgánu správu o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie spolu s vyhodnotením všetkých stanovísk a pripomienok a s návrhom na rozhodnutie o námietkach a pripomienkach, návrh územnoplánovacej dokumentácie a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 5 stavebného zákona pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, návrh je v súlade so zadaním, návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13.
Podkladom na preskúmanie podľa odseku 1 je návrh územného plánu, vyhodnotenie stanovísk a pripomienok z prerokovania návrhu a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu. Výsledok posúdenia podľa odseku 1 so súhlasným alebo s nesúhlasným stanoviskom k návrhu územného plánu s jeho zdôvodnením oznámi príslušný orgán obstarávateľovi do 30 dní.
O preskúmanie súladu návrhu územného plánu zóny podľa odseku 1 obec požiada krajský stavebný úrad. Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že o návrhu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica správne a v súlade s právnymi predpismi rozhodoval rozhodovacou právomocou vybavený Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolací súd zo spisového materiálu krajského súdu ako i z administratívneho spisu mal za preukázané, že mesto Banská Bystrica ako orgán územného plánovania dalo transparentným spôsobom verejnosti na vedomie prerokovanie návrhu územno- plánovacej dokumentácie ÚPN A Banská Bystrica, zmeny a doplnky XXVI. etapa – lokalita č. 162 a to v zmysle ust. § 22 ods. 1 Stavebného zákona vyvesením oznámenia na úradnej tabuli mesta a zverejnením na svojej oficiálnej internetovej stránke. Takýto návrh bol vystavený na verejné nahliadnutie i na Útvare hlavného architekta mesta Banská Bystrica ako aj oficiálnej internetovej stránke odporcu teda mesta Banská Bystrica, a to po dobu 30 dní odo dňa oznámenia, teda od 15. augusta 2007 do 14. septembra 2007. Na základe uvedenej skutočnosti verejnosť mohla k návrhu územno-plánovacej dokumentácie uplatniť pripomienky do 30 dní odo dňa oznámenia. Z administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že odporca v súlade so zákonom realizoval verejné prerokovanie návrhu územno-plánovacej dokumentácie a príslušný návrh územno-plánovacej dokumentácie pripomienkovali okrem PhDr. K. K., PhD. i ďalšie subjekty. Z administratívneho spisu vyplýva, že PhDr. K. K., PhD. sa zúčastnila verejného prerokovania návrhu dňa 11. septembra 2007.
Odvolací súd v danom prípade považuje za potrebné konštatovať, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa vo svojom napadnutom rozhodnutí vysporiadal a rešpektoval právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým bol skôr vydaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2009-61 zo dňa 5. marca 2010 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd sa v novom rozhodnutí, ktoré odporca opätovne odvolaním napadol, vysporiadal v zmysle intencií právneho názoru vysloveného najvyšším súdom v zrušujúcom rozhodnutí i s príslušnými pripomienkami PhDr. K. K., PhD., pretože vo svojom predchádzajúcom rozsudku krajský súd tieto pripomienky PhDr. K. v dôvodoch svojho rozhodnutia nevyhodnotil, čím vzhľadom na argumentáciu odporcu bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správne preto krajský súd postupoval, keď sa transparentným spôsobom vysporiadal s pripomienkami PhDr. K., ktorá skutočnosť vyplýva z dôvodov jeho rozsudku. Krajský súd v dôvodoch svojho napadnutého rozsudku k príslušným pripomienkam PhDr. K. K., PhD. zo dňa 13. septembra 2007 uviedol a poukázal na to, že „z podania PhDr. K. K., PhD., Banská Bystrica z 13. septembra 2007 doručeného Mestskému úradu Banská Bystrica dňa 14. septembra 2007 (t.j. v zákonnej lehote) označeného ako „Pripomienky k Zmenám a doplnkom č. 162 ÚPN CMZ Banská Bystrica Zmeny a doplnky, časť Kapitulská ulica“ vyplýva, že táto si dokumentáciu preštudovala a zúčastnila sa verejného prerokovania návrhu dňa 11. septembra 2007. V prvej časti uvedeného podania vo vzťahu k Zmenám a doplnkom č. 162 ÚPN A Banská Bystrica, Etapa XXVI. uplatnila PhDr. K. K., PhD., v bode 1 pripomienky týkajúce sa procesu, resp. postupu prijímania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie smerujúceho k postaveniu Hotela SNP na prejednávanom území. Poukázala na to, že nebol dodržaný stanovený postup a na to, že bez odsúhlasenia zmeny funkčného využitia daného územia a jej prítomnosti vo vyšších stupňoch plánovacej dokumentácie sa rozhodlo o predaji pozemku na účel, ktorý už vtedy bol známy. V bode 2 pripomienkovala zmenu ÚPN A Banská Bystrica – v časti A. pripomienok bod 3 písm. d/ návrhu, podľa ktorého do ÚPN má byť zahrnutý doplnok vyhotovený a odsúhlasený ešte v r. 2003 na ÚHA na podzemnú garáž. Poukázala na potrebu geologického prieskumu za účelom prípadnej korekcie navrhnutej kapacity podzemnej garáže. Ďalej pripomienkovala v časti B. pripomienok bod 1., 1.1 a bod 2. písm. k/ návrhu ÚPN, v ktorých namietala nesúlad textov, keď v lokalite dochádza k zmene funkčného využitia územia (namiesto zelene občianska vybavenosť) a tým dochádza k nesúladu textovej a grafickej časti. Súčasne namietala textovú časť dokumentu z júla 2007 v bode 2 písm. j/ návrhu ÚPN vo vzťahu k potrebe riešenia územia formou zmeny a doplnku ÚPN CMZ, ktorý dokument však bol spracovaný už v marci 2007. Z uvedeného je zrejmé, že pripomienky PhDr. K. K., PhD., sú pripomienkami podanými v súlade s § 22 ods. 1 Stavebného zákona, tieto boli podané v zákonnej lehote a jedná sa o pripomienky vecne sa týkajúce návrhu ÚPD Aglomerácie Banská Bystrica.
Z materiálu vypracovaného odporcom v rozsahu 16 strán označeného ako „Vyhodnotenie pripomienok k návrhu ÚPN A Banská Bystrica Zmeny a doplnky č. 162, Etapa XXVI.“ súd zistil, že tento na str. 14 pod por. č. 2 obsahuje v časti označenej „Pripomienky a stanoviská“ citáciu textu pripomienok PhDr. K. K., PhD. a v časti „Návrh rozhodnutia o námietkach a pripomienkach“ obsahuje vyjadrenie odporcu k jednotlivým bodom týchto pripomienok s tým, že len vo vzťahu k pripomienkam uvedeným v bode 2.B. obsahuje poznámku o ich akceptovaní a zosúladení textovej a grafickej časti ÚPD. Vo vzťahu k ostatným pripomienkam PhDr. K. K., PhD. odporca poukázal len všeobecne na zákonnú úpravu (napr. k bodu 2A, 1) alebo všeobecne na postup pri obstarávaní ÚPD (pripomienky bod 2 veta in fine), resp. sa vyjadril k otázke odpredaju predmetného pozemku (bod 1). Z uvedeného teda vyplýva, že ostatné pripomienky PhDr. K. K., PhD. neboli akceptované (t.j. zohľadnené) a súčasne text neobsahuje ani poznámku o potrebe ich opätovného prerokovania. Skutočnosť, že neakceptované pripomienky PhDr. K. K., PhD. neboli opätovne prerokované, vyplýva aj z textu na str. 16 citovaného dokumentu, podľa ktorého nezohľadnené pripomienky boli opätovne prerokované len s Ing. arch. P., Ing. arch. C. a Ing. arch. C.“
Zo stavebného zákona a z jeho príslušných ustanovení, ktoré odvolací súd cituje a poukazuje na ne v tomto rozhodnutí, je prejavená vôľa zákonodarcu zabezpečiť účasť verejnosti pri spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie od počiatku t. j. od prípravných prác až po vypracovanie konceptu a až po spracovanie samotného návrhu územnoplánovacej dokumentácie. V celom tomto procese spracovania, prerokovania a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie sa premieta zásada verejnosti a v zmysle právnej úpravy zakotvenej v príslušných ustanoveniach stavebného zákona, teda v celom procese zabezpečenia všetkých relevantných podkladov na schválenie územno-plánovacej dokumentácie sa premieta zásada verejnosti.
V ust. § 22 stavebného zákona je jednoznačným spôsobom upravený spôsob prerokovania územno-plánovacej dokumentácie všetkých stupňov, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo samotného názvu tohto ustanovenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto pokiaľ mesto Banská Bystrica ako orgán územného plánovania nezohľadnil pripomienky PhDr. K. K., PhD. podľa § 22 ods. 7 stavebného zákona, tak bolo potom jeho zákonnou povinnosťou ich s ňou opätovne prerokovať, ktorú zákonnú povinnosť si odporca nesplnil.
Vzhľadom k tomu, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Banská Bystrica č. 4/2008, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti ÚPN A Banská Bystrica, zmeny a doplnky, XXVI. etapa – lokalita č. 162, ktoré nadobudlo účinnosť 5. mája 2008, bolo schválené a to napriek tomu, že mesto Banská Bystrica znova neprerokovalo nezohľadnené pripomienky s tými, ktorí ich uplatnili, uvedené všeobecne záväzné nariadenie nie je a nemôže byť potom v súlade s § 22 ods. 7 stavebného zákona, v spojení s § 25 ods. 6 stavebného zákona. Povinnosťou mesta Banská Bystrica ako orgánu územného plánovania bolo v procese obstarávania, prerokovania ako aj schvaľovania predmetného všeobecne záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica č. 4/2008 postupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 22 - 28 stavebného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dáva odvolací súd za pravdu prokuratúre, že odporca sa nevysporiadal súladne so zákonom s pripomienkami PhDr. K., ktoré bolo potrebné považovať za pripomienky vecného charakteru, pretože z ich obsahu podľa názoru odvolacieho súdu nesporne táto skutočnosť vyplýva.
Taktiež i v zmysle metodického usmernenia MVaRR SR zo dňa 7.11.2008 vo veci vyhodnocovania pripomienok k návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa § 22 stavebného zákona bolo potrebné, aby neakceptované pripomienky znova prerokoval orgán územného plánovania s tými subjektmi, ktoré tieto pripomienky uplatnili, t. j. v danom prípade s PhDr. K..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je súladné so zákonom a preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľovi napriek úspechu vo veci trovy odvolacieho konania nevznikli a odporca ako i ďalší účastník konania v odvolacom konaní úspech nemali.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. januára 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth