UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. U. Y., bytom M. XX, XXX XX G., proti odporkyni: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, so sídlom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o návrhu navrhovateľky na preskúmanie uznesenia odporkyne č. 6/7/1 zo dňa 09. decembra 2015 a o zaregistrovaní kandidátnej listiny, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Návrhom z 18. decembra 2015, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2015, charakterizovaným v ďalšom texte ako odvolanie, sa navrhovateľka domáhala zrušenia uznesenia odporkyne č. 6/7/1 zo dňa 09. decembra 2015 a vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny navrhovateľky ako kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 05. marca 2016.
V odôvodnení návrhu uviedla, že dňa 04. decembra 2015 podala ako slobodná a nezávislá kandidátka, uchádzajúca sa o priazeň voličov mimo systému politických strán, kandidátnu listinu na tlačivách uvedených na internetovej stránke MV SR. Odporkyňa na zasadnutí 09. decembra 2015 jej kandidátnu listinu prerokovala a uznesením z 09. decembra 2015, č. 6/7/1 uviedla, že sa oboznámila s jej podaním (a podaniami ďalších troch fyzických osôb) a dospela k záveru, že všetky tieto podania podali fyzické osoby, pričom podľa § 50 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva") nie sú fyzické osoby oprávnené na podanie kandidátnej listiny, a preto nejde o kandidátnu listinu.
Navrhovateľka vyslovila názor, že Ústava Slovenskej republiky a zákon o podmienkach výkonu volebného práva jej jednoznačne ako slobodnému a plnoprávnemu občanovi Slovenskej republiky priznávajú právo byť volený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, keďže splnila všetky predpoklady stanovené Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a nemá žiadne prekážky práva byť volená. Namietala, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a volebným zákonom jej odporkyňa vedome a úmyselne odňala právo byť volená vo voľbách poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 opierajúc sa o protiústavné ustanovenie § 50 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva, že kandidovať môže iba politická strana. Nikoho nemožno nútiť k členstvu v politickej strane alebo k akejkoľvek spolupráci s ňou, čiže odporkyňa mala jej kandidátnu listinu posúdiť samostatne a v tomto zmysle aj rozhodnúť a neopierať svoje rozhodnutie aj o obdobný postup u iných kandidátov - fyzických osôb. Taktiež namietala, že jej bolo predmetné uznesenie odporkyne doručené poštou, nebola v zmysle § 52 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva vyzvaná na prevzatie rozhodnutia, ako aj to, že uznesenie odporkyne o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny neobsahuje ani základné zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia, predovšetkým poučenie o opravnom prostriedku. Napadnuté rozhodnutie súdu nezaslala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bolo podanie adresované, ho posúdil ako návrh podľa § 250za ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"), t.j. návrh na začatie konania vo veciach registrácie kandidátnych listín, na konanie o ktorom je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. Následne skúmal, či sú splnené základné procesné podmienky pre ďalší postup v konaní, ktoré je v zmysle § 103 OSP zo zákona (ex offo) povinný skúmať kedykoľvek.
Podľa § 250za OSP (1) Ak Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán rozhodla a) o registrácii kandidátnej listiny s úpravami, 33) môže sa dotknutá kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo koalícia politických strán a politických hnutí obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine, b) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo koalícia politických strán a politických hnutí obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny.
(2) Návrh podľa odseku 1 možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
(3) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo koalícia politických strán a politických hnutí, ktorá podala návrh podľa odseku 1, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
(4) Súd rozhodne uznesením do päť dní od podania návrhu. Rozhodnutie sa doručuje bezodkladne účastníkom konania.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 50 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (1) Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu. Politická strana podáva kandidátnu listinu prostredníctvom svojho splnomocnenca v listinnej forme aj elektronickej forme najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi štátnej komisie. Lehota na podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, a na kandidátne listiny doručené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.
(2) Politické strany môžu na účely volieb utvoriť koalíciu a podať spoločnú kandidátnu listinu podľaodseku 1. Politická strana, ktorá je súčasťou koalície, nemôže podať kandidátnu listinu samostatne.
Podľa § 52 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (1) Štátna komisia zaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa § 51 ods. 2. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
(2) Štátna komisia v lehote podľa odseku 1 odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 51 ods. 2.
(3) O zaregistrovaní kandidátnej listiny, o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny vyhotoví štátna komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany a koalície, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia neprevezme rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.
(4) Proti rozhodnutiu štátnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny na príslušný súd.
Ustanovenie § 250za ods. 1 OSP jednoznačne vymedzuje subjekt, ktorý je oprávnený na podanie návrhu pojmom,,dotknutá politická strana alebo koalícia" v evidentnej súvislosti s okruhom do úvahy prichádzajúcich navrhovateľov v zmysle § 50 ods. 1 a 2 zákona č. 180/2014 Z. z., pričom tento zákon v súlade s čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje podmienky výkonu volebného práva.
Týmto ustanovením je teda určený okruh osôb, ktoré majú takzvanú aktívnu procesnú legitimáciu, t.j. zákonné oprávnenie na podanie príslušného návrhu na súd. Podanie návrhu procesne legitimovaným subjektom je jednou zo základných podmienok ďalšieho postupu v konaní, ktoré je súd v zmysle § 103 OSP povinný skúmať kedykoľvek, pričom ak sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd je v zmysle ust. § 104 ods. 1 OSP povinný konanie zastaviť.
Vzhľadom na to, navrhovateľka ako fyzická osoba nie je procesne legitimovanou osobou na podanie návrhu podľa § 250za OSP, súd postupom podľa § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta druhá OSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníci konania nemajú právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo zastavené a na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 OSP neboli preukázané dôvody.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.