Najvyšší súd Slovenskej republiky     2Sdo/17/2016

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. P. B., bytom S., proti odporcovi: obec Studenec, stavebný úrad, so sídlom 053 04 Spišské Podhradie, o návrhu proti

nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžo/49/2016 zo dňa 27. júla 2016, takto

  r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie   z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

1.Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžo/49/2016 zo dňa 27.07.2016

odmietol odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/41/2015-19 zo

dňa 22.01.2016 o zamietnutí návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi

v predmetnej veci povinnosť konať bez prieťahov a rozhodnúť podľa zákona č. 50/1967 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon).

  2. Navrhovateľ proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   podal

dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesenie odvolacieho

súdu sp. zn. 10Sžo/49/2016 zo dňa 27.07.2016 ako aj uznesenie krajského súdu č. k. 2S/41/2015-19 zo

dňa 22.01.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

  3. Predmetným uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/49/2016 zo dňa 27.07.2016   bolo

právoplatne ukončené súdne konanie o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej

hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – upravujúcej správne súdnictvo.

4. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa

primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v   2   2Sdo/17/2016

konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku   prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti

ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p.).

5. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. (§ 250t ods. 7 O.s.p.)

6. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

7. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak

nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. V súlade s vyššie citovaným ustanovením nového procesného kódexu prejednal Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a

dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

9. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia

druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistil taký nedostatok, procesnej

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1

SSP.

11. Podľa § 151 ods. 1 SSP, doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť sťažnosťou, je

právoplatné.

12. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym

súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o

intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd

postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

13. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o

dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

14. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa.

  3   2Sdo/17/2016

15. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP.

Súčasne zo žiadneho ustanovenia SSP ustanovujúceho správne súdnictvo   nevyplýva prípustnosť

dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve.   Z uvedeného plynie záver,

že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc

konať.

16. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v

žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a

taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle SSP sú

opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania.

Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok SSP neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah

subsidiarity medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť

CSP, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na

základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť

dovolania v správnom súdnictve.  

17. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v

danej veci pred najvyšším súdom.

18. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v

spojení s § 452 ods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

19. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve.

20. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

21. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o

odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne

rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu

ústavného súdu bola založená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

22. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu

sťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň   4   2Sdo/17/2016

(prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať

dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s

dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu

prípustnosti dovolania v správnych veciach.

23. Ústavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka

prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení

právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného

súdu bol ojedinelým, v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť

dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych

názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v

uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

24. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa

ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve

neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).

25. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania   z dôvodu

neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom

dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a

jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo

prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním

zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne

súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola

verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne

súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie

najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že

správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“

(IV. ÚS 208/08).

26. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie   IV. ÚS

283/07 neprichádza do úvahy.

27. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k   zmene   v rozhodovacej

činnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.     5   2Sdo/17/2016

28. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z

účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0

(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom od 1. mája 2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 4. apríla 2017

JJUUDDrr.. JJaannaa ZZEEMMKKOOVVÁÁ PPhhDD..,, vv..rr..

predsedníčka senátu

JJUUDDrr.. EElleennaa KKoovvááččoovváá,, vv..rr.. JJUUDDrr.. IIvvaann RRuummaannaa,, vv..rr..

  členka senátu   člen senátu

JJUUDDrr.. JJaarroossllaavvaa FFúúrroovváá,, vv..rr.. JJUUDDrr.. IIggoorr BBeellkkoo,, vv..rr..

  členka senátu   člen senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alžbeta Šnóriková