2 Rkc 1/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Ď., bývajúceho v T., proti žalovaným 1/ M. a 2/ Z., o zrušenie zápisov dieťaťa, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 26 C 32/2013, v spore o právomoc medzi Okresným súdom Trenčín
a Mestom N., takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Trenčín zo 14. marca 2013 sp. zn.
26 C 32/2013 vo vzťahu k Mestu N. a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa diskriminačnou žalobou z 11. februára 2013 domáhal rozhodnutia, že bol
rozhodnutím o zápise maloletého B. J. Ď. do materskej školy bez jeho súhlasu diskriminovaný
na základe pohlavia otca dieťaťa, rozhodnutím základnej školy o zápise maloletého B. J. Ď.
bez jeho súhlasu bol diskriminovaný na základe väzieb vyplývajúcich z pracovného pomeru
matky dieťaťa a na základe pohlavia otca dieťaťa a taktiež, aby Okresný súd Trenčín zrušil
platnosť týchto rozhodnutí, nakoľko boli vykonané nezákonným spôsobom.
Okresný súd Trenčín uznesením zo 14. marca 2013 sp. zn. 26 C 32/2013 rozhodol, že
nemá právomoc, konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
zrušenia rozhodnutí o zápise maloletého B. J. Ď. do materskej školy N. a základnej školy S.
Okresný súd poukázal na ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a/ zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej
správe vykonávanej v školstve a školskej samospráve, podľa ktorého riaditeľ základnej
školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni, pričom rozhoduje aj o prijatí žiaka do
školy. Podľa § 5 ods. 14 písm. a/ zákona č. 596/2003 Z.z. riaditeľ materskej školy
rozhoduje o prijatí dieťaťa do materskej školy. Na základe ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec
zriaďovateľom. Okresný súd zároveň uviedol, že zistenie, či boli rozhodnutia nezákonné pre
porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní bude predbežnou otázkou, s ktorou sa bude musieť vysporiadať orgán
vykonávajúci štátnu správu v druhom stupni podľa § 6 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z., teda
obec, ktorá je zriaďovateľom materskej školy a základnej školy, ktorých riaditelia rozhodli
v prvom stupni. Na základe uvedeného vyhlásil, že nemá právomoc konať v danej veci.
Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd konanie zastavil.
Predmetnú vec postúpil Mestu N. a Mestu Trenčín.
Mesto N. nesúhlasilo s postúpením veci a vec vrátilo na Okresný súd Trenčín.
Okresný súd Trenčín predložil vec podľa § 8a O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na rozhodnutie o spore o právomoc medzi ním a Mestom N..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý má rozhodnúť spor o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy (§ 8a O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení konania a postúpení veci mestu
bolo predčasné.
Pre vyriešenie otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdu podľa § 7 O.s.p. je
potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje uplatnený nárok
(predmet súdneho konania). Za týmto účelom ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy
už v návrhu rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Tie majú súdu umožniť, aby daný
právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok preskúmal a právne kvalifikoval z aspektov, ktoré
sú významné nielen pre vlastné posúdenie veci samej, ale aj pre posúdenie rôznych otázok
procesnej povahy (napr. právomoci). Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť,
nemusí ho však právne zdôvodniť. Ak návrh obsahuje aj právne zdôvodnenie, súd týmto
zdôvodnením nie je viazaný. Je vždy úlohou súdu, aby vykonal vlastnú právnu kvalifikáciu.
V preskúmavanom prípade zo spisu vyplýva tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím
materskej školy v obvode mesta N. a základnej školy v obvode mesta Trenčín o zápise
maloletého B. J. Ď. sa tieto dopustili diskriminácie na základe pohlavia otca dieťaťa a väzieb vyplývajúcich z pracovného pomeru matky dieťaťa. Podľa jeho názoru boli zápisy
vykonané nezákonne, keďže boli vykonané bez jeho súhlasu. Zo žalobného tvrdenia tak
vyplýva, že žalobca, okrem zrušenia platnosti rozhodnutí materskej a základnej školy o zápise
maloletého, žiada súd o konštatovanie, že rozhodnutiami materskej školy a základnej školy
bolo porušené jeho právo na rovnaké zaobchádzanie.
V predmetnej veci je zrejmé, že žalobca sa tak domáha ochrany práva na rovnaké
zaobchádzanie, ktoré bolo podľa jeho názoru porušené rozhodnutiami materskej a základnej
školy.
Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou (§ 9 ods. 1
zák. č. 365/2004 Z.z.).
Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol
dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania (§ 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z.).
Bolo povinnosťou okresného súdu rozhodnúť o diskriminačnej žalobe. Pokiaľ tak
neurobil, zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie.
V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu rozhodnúť o tom, či bol konaním
materskej školy v obvode mesta N. porušený zákon o rovnakom zaobchádzaní. Pokiaľ ide
o rozhodnutie o zrušení platnosti rozhodnutia materskej školy o zápise maloletého B. J. Ď.,
okresný súd postúpi túto žiadosť príslušnému orgánu štátnej správy. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, že pôsobnosť obce pri výkone štátnej správy
v školstve upravuje zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
(§ 6 ods. 20). Z tohto právneho predpisu nevyplýva právomoc obce rozhodovať o tom, či bolo
porušené právo na rovnaké zaobchádzanie v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené, uznesenie okresného súdu o zastavení konania
a postúpení veci (po právoplatnosti uznesenia) vo vzťahu k Mestu N., nemožno považovať za správne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová