UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 875, v mene ktorej koná JUDr. Jozef Novák, ako advokát a konateľ, proti povinnej: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.Á. XX, U. X.Q., o vymoženie 230,22 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok, pod sp. zn. 2Er/16/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. novembra 2012, č. k. 7CoE/172/2012-26, takto
rozhodol:
I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
III. Povinnej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd v Kežmarku uznesením zo dňa 10. júla 2012, č. k. 2Er/16/2012-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 6062/11. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. IBC0610086 zo dňa 14. októbra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. novembra 2011 a vykonateľnosť dňa 14. novembra 2011, ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretú dňa 31.01.2008 medzi povinnou a oprávneným súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver, vrámci ktorých bola zakotvená aj rozhodcovská doložka. Uvedenú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie preto podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v celosti zamietol. 2. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, na odvolanie oprávneného napadnutým uznesením zo dňa 29. novembra 2012, č. k. 7CoE/172/2012-26, uznesenie Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 10. júla 2012, č. k. 2Er/16/2012-18, potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu a konštatoval, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých z tejto zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Ďalej odvolací súd uviedol, že rozhodcovská doložka v danom prípade nebola individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu v tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. V závere odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil. 3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: (1) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), (2) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), (3) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), (4) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), (5) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a (6) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 4. K dovolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený (PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464), ktorý však ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bol dňa 9. augusta 2017 vymazaný z obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. 6. Podľa ust. § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V zmysle citovaného ustanovenia § 64 C.s.p., ktoré je podľa § 438 ods. 1 C.s.p., primerane aplikovateľné aj v dovolacom konaní, dovolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. 7. Po zistení, že dovolanie podal včas účastník exekučného konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože neboli splnené podmienky na jeho prejednanie. 8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 01.01.2015 (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p. 9. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p., stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013, 2Oboer/30/2013, 2Oboer/355/2013, 3ECdo/225/2013, 3ECdo/84/2014, 3ECdo/96/2014,1Cdo/152/2012, 2ECdo/363/2012, 4ECdo/218/2013, 5ECdo/310/2013, 6Cdo/318/2012, 7ECdo/220/2013, 8ECdo/117/2014, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p., už ďalšie dôvody neuvádza. 10. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. novembra 2012, č. k. 7CoE/172/2012-26, podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.