UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti povinnému 1/ M. J., narodenému X. R. XXXX, Q. I. XXX a povinnej 2/ A. J., narodenej XX. I. XXXX, Q. I. XXX, obaja zastúpení JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, o vymoženie sumy 112.078,98 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62Ek/2519/2022, o dovolaní povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. novembra 2023 č. k. 16CoEk/6/2023-157, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinným n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením zo dňa 27. januára 2023, sp. zn. 62Ek/2519/2022, zamietol sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2519/2022 zo dňa 15. novembra 2022, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie (výrok I.). Oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 370,54 eura (výrok II.).
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 15. novembra 2023, č. k. 16CoEk/6/2023-157, odmietol odvolanie povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zo dňa 27. januára 2023, sp. zn. 62Ek/2519/2022 a oprávnenému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali povinní (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dovolaciemu súdu povinní navrhli, aby zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu avec vrátil na ďalšie konanie a oprávneného zaviazal k náhrade trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Z vyjadrenia oprávneného k dovolaniu povinných vyplýva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením odvolacieho súdu a dovolanie povinných hodnotí ako neprípustné, preto dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie povinných odmietol a určil, že oprávnený má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie povinných je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
6. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o z mene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017“) nadobudlo dňa 1. apríla 2017 účinnosť novelizované ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 síce určilo pravidlo, že ak ust. § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo.
9. V posudzovanej veci dovolaním povinných bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané dňa 15. novembra 2023, teda bolo vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie povinných (podané dňa 11. apríla 2024) bolo potom rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
10. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017, 3ECdo/16/2017, 5Oboer/25/2018, 2Oboer/13/2018 a 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, I. ÚS 281/2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018.
11. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 novelizovaného Exekučného poriadku, prípustnosť dovolania povinných podaného proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčená podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Dovolanie povinných je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
13. Vzhľadom na to, že dovolanie povinných nebolo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, najvyšší súd nemohol pristúpiť k posúdeniu dovolacích dôvodov vymedzených oprávneným.
14. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



