2Oboer/4/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore oprávneného: Ing. O. H., nar. XX. S. XXXX, bytom U., zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Alenou Kožiakovou, so sídlom Adyho 2969/24, 984 01 Lučenec, proti povinnému: Z. Z., nar. XX. N. XXXX, bytom E., o vymoženie sumy 1 678,92 eur s príslušenstvom, v konaní o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2012, č. k. 14CoE/249/2012-87, takto

rozhodol:

I. Dovolanie povinného o d m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie, uznesením zo dňa 05. 03. 2012, č. k. 3Er/260/2011-71 zamietol námietky povinného proti exekúcii, vedenej pod sp. zn. Ex/664/2010 podľa ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie podľa ustanovenia § 201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zamietol i návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky proti exekúcii boli podané z obsahovo totožných dôvodov, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie povinného napadnutým uznesením z 25. 09. 2012, č. k. 14CoE/249/2012-87, uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, potvrdil. Odvolanie žalovaného smerujúce proti výrokom I. a III. uznesenia odmietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, ktoré odôvodnil „porušením ústavnéhopráva na súdnu ochranu, súdy nerešpektujú ústavný zákon č. 23/1991 Zb.“. Svoje podanie následne doplnil podaním „dovolanie - odvolanie“ z 28. 12. 2012, kde konštatoval zaujatosť sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici voči svojej osobe.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas povinný, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie povinného je potrebné odmietnuť, pretože neboli splnené podmienky na jeho prejednanie.

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované).

6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.).

7. V danom prípade, zo spisu vyplýva, že dovolateľ, ktorý nepreukázal dosiahnutie právnického vzdelania druhého stupňa, napriek výzve Okresného súdu Brezno na zvolenie si advokáta (č. l. 160 spisu), ktorú prevzal 13. 05. 2015, taxatívnu podmienku zastúpenia advokátom nesplnil. V predmetnej výzve súd prvej inštancie správne poučil dovolateľa o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (ďalej len „CPP“) a následkoch zastavenia konania v prípade, že neodstráni uvedenú podmienku konania

- povinnosť byť zastúpený advokátom. Podmienku povinného zastúpenia advokátom, alebo osobou s právnickým vzdelaním druhého stupňa v dovolacom konaní taxatívne ustanovuje aj § 429 ods. 1 a 2 písm. a/, b/, c/ C. s. p.

8. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie povinného proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. e/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.