Najvyšší súd
2Oboer/355/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou V. proti povinnej: J., o vymoženie 948,80 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6Er/462/2013, o dovolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. augusta 2013 č. k.
16CoE/179/2013-33, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal dňa 16. 04. 2013 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie sumy 948,80 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu
pripojený rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a. s. so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882 z 11. 11. 2011, sp. zn. IDC12100652,
ktorým bola povinnej J. uložená povinnosť zaplatiť sumu 948,80 Eur s príslušenstvom. Súdny
exekútor požiadal Okresný súd Považská Bystrica o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 24. 06. 2013 č. k. 6Er/462/2013-25
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd prvého
stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 písm. c/, § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Súd prvého stupňa uviedol, že v bode 3.7. zmluvy o úvere je
obsiahnutý odkaz na rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza vo Všeobecných obchodných
podmienkach v čl. 10.2, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Samotný bod 3.7 zmluvy o úvere
ako bod 11.2 obchodných podmienok pre úver nie je rozhodcovskou doložkou, ale iba
odkazom na ňu. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka v danej veci je
neplatnou z dôvodu nedostatku písomnej formy ako aj neplatnou z dôvodu, že sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal právomoc v spore zo zmluvy rozhodovať a ním vydaný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Zároveň sa rozhodcovská doložka prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi
a princípmi ochrany spotrebiteľa a preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcovským súdom
na základe takejto rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného napadnutým rozhodnutím z 27. 08. 2013 č. k. 16CoE/179/2013-33 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd
konštatoval, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie
a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný
titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací
súd zdôraznil, že dojednania spotrebiteľského úveru musia byť v súlade s ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe,
ak takéto práva a povinnosti obsahuje, sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou
neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05). Z uvedených
dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 2. písm. a/, b/, c/ O. s. p. a § 237 písm. a/, d/, e/, f/ O. s. p. (súdy
rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom) ako aj v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
Povinná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods.1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2
O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 238 ods. 3 O. s. p., nakoľko v danej veci
súd rozhodol uznesením, pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p., t. j., že sa v tej istej veci už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova.
Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia vedie
k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec.
Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného: P., proti povinnej:
J., o vymoženie 948,80 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp. zn. 6Er/462/2013 na základe rozhodcovského rozsudku z 11. 11. 2011, sp. zn.
IDC12100652 vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. nepredchádzalo žiadne iné
konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené konanie nie je
zaťažené dovolateľom namietanou vadou (§ 237 písm. d/ O. s. p.).
K ostatným obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje
prípustnosť a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší
súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. 2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013, 2Oboer/30/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú
plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku),
2. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol
podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom
prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,
3. pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, len ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní; súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul; pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj
neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že
spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.),
4. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.
Rovnako má dovolací súd za to, že postup právneho predchodcu oprávneného –
Poštovej banky, a. s. nezodpovedal v danom prípade ustanoveniu § 93b ods. 1 Zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože rozhodcovská doložka nebola zrejme naformulovaná tak,
aby založila právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým
združením (viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o doplnení
a zmene niektorých zákonov).
Tieto právne závery (viď 1. až 4.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade zamietnutím žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vysvetlených už súdmi
nižších stupňov nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.
Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími
dôvodmi (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne
prípustné.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia).
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 a § 238 ods. 3 O. s. p. a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej v zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal
z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. novembra 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová