2Oboer/310/2013

Najvyšší súd     2Oboer/310/2013   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P. s. r. o., so sídlom A., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: V., s. r. o., so sídlom K., IČO: X.,  

proti povinnému: Ľ., nar. X., bytom L., o vymoženie 274,57 eur s príslušenstvom, vedenej

súdnym exekútorom JUDr. R., so sídlom E. v M., Ľ. pod sp. zn. EX 5699/11, vedenej  

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16Er/6617/2011, o dovolaní oprávneného  

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2013 č. k. 13CoE/288/2012-22,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

  Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa § 44 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 31. augusta 2011 sp. zn.

ISA0910003, ktorý vydal S. zriadený pri R., a. s., so sídlom T., IČO: X. (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Košice I uznesením z 25. apríla 2012 č. k. 16Er/6617/2011-13 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu  

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu je exekučný

súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/143/2011).

Ďalej uviedol, že právny predchodca oprávneného P., a. s. uzavrel s povinným 15. mája 2006

Zmluvu o úvere č. 6823222506 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“), ktorá má

povahu spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasťou zmluvy o úvere

sú aj Obchodné podmienky pre úver, v ktorých je v článku 9.2 upravená rozhodcovská

doložka na základe, ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Uviedol, že

rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Praktickým dôsledkom

ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu

s obchodnými podmienkami, obsahom, ktorých je rozhodcovská doložka reálne vopred

vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Súd poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ  

zo 16. novembra 2010 vo veci C-76/10, v ktorom sa uvádza, že podľa ustálenej judikatúry

systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ  

sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide

o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu  

na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Uviedol, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov

zo zmluvy, čo je neprijateľné. Navyše rozhodcovskú doložku je možné považovať aj  

za nekalú z dôvodu, že rozhodcovský súd so sídlom v B. sa nachádza v značnej vzdialenosti

od miesta bydliska povinného v Košiciach. Tento záver je podporený aj judikatúrou Súdneho

dvora EÚ vo veci C-243/08. Súd rozhodcovskú doložku považoval   za dohodnutú

v rozpore s dobrými mravmi a tiež za neprijateľnú a z toho dôvodu podľa § 39 a § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka ako aj podľa čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13 za absolútne neplatnú.

Preto, ak v rozhodcovskom konaní bola rozhodnutá vec, pre ktorú nebola dohodnutá takáto

právomoc, tak rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom je vydané v rozpore   so

zákonom, je paaktom a nie je spôsobilé byť exekučným titulom.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Uviedol, že materiálna právoplatnosť rozhodcovského rozsudku nie je

bezvýnimočná, ale existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je aj ustanovenie § 45 Zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon č. 244/2002 Z.z.“), ktoré

obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Podľa

tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v tomto ustanovení ako keby právoplatný nebol. Nemožno opomenúť, že právny

vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere je vzťahom

spotrebiteľským riadiacim sa Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde

Súdny dvor EÚ zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku  

na základe, ktorej bol vydaný exekučný titul. Ďalej uviedol, že povinnosť exekučného súdu

preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku

v zmysle, ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia  

na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie

exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. Pri skúmaní, či exekučný titul bol

vydaný orgánom na to oprávneným má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej

rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe

tejto rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR

z 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením

uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým

dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že povinnému je

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá

žalobu na rozhodcovský súd. Odvolací súd má za to, že ak rozhodcovská zmluva nebola

osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci akou je

prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom, ktorej je aj takáto doložka vopred vzdáva práva

na účinnú procesnú obranu. Uviedol, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej

doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský

rozsudok a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s 237 písm. a/

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí  

do právomoci súdov, ustanovením § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ustanovením § 237  

písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred ním. Prípustnosť dovolania odvodzoval aj z ustanovenia § 238 ods. 3   O. s. p. Ďalej svoje dovolanie odôvodňoval ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Navrhol, aby dovolací   súd   uznesenie   odvolacieho   súdu   zmenil tak, že

poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo aby alternatívne uznesenie odvolacieho

súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.)

zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje  

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie

prípustné sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s.

p. prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p., nakoľko

v danej veci súd rozhodol uznesením, pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil  

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p., t. j., že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať

znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia vedie  

k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného: P. s. r. o.,  

so sídlom A., IČO: X., proti povinnému: Ľ., nar. X., bytom L., o vymoženie 274,57 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16Er/6617/2011 na základe

rozhodcovského rozsudku z 31. augusta 2011 sp. zn. ISA0910003 vydaného S. zriadeným  

pri R.R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

(§ 237 písm. d/ O. s. p.).

K ostatným obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. 2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013,  

2Oboer/30/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú

plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je

daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov  

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku).

Ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal  

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy len, ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc

rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní; súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora  

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul; pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj

neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia  

na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237  

písm. f/ O. s. p.).

Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd  

a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.

v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd  

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade zamietnutím žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších

stupňov nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 a § 238 ods. 3  

O. s. p. a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.  

v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 12. augusta 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová