2Oboer/310/2013
Najvyšší súd 2Oboer/310/2013 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P. s. r. o., so sídlom A., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: V., s. r. o., so sídlom K., IČO: X.,
proti povinnému: Ľ., nar. X., bytom L., o vymoženie 274,57 eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. R., so sídlom E. v M., Ľ. pod sp. zn. EX 5699/11, vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16Er/6617/2011, o dovolaní oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2013 č. k. 13CoE/288/2012-22,
takto
r o z h o d o l :
Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 31. augusta 2011 sp. zn.
ISA0910003, ktorý vydal S. zriadený pri R., a. s., so sídlom T., IČO: X. (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“).
Okresný súd Košice I uznesením z 25. apríla 2012 č. k. 16Er/6617/2011-13 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/143/2011).
Ďalej uviedol, že právny predchodca oprávneného P., a. s. uzavrel s povinným 15. mája 2006
Zmluvu o úvere č. 6823222506 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“), ktorá má
povahu spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasťou zmluvy o úvere
sú aj Obchodné podmienky pre úver, v ktorých je v článku 9.2 upravená rozhodcovská
doložka na základe, ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Uviedol, že
rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Praktickým dôsledkom
ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu
s obchodnými podmienkami, obsahom, ktorých je rozhodcovská doložka reálne vopred
vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Súd poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ
zo 16. novembra 2010 vo veci C-76/10, v ktorom sa uvádza, že podľa ustálenej judikatúry
systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Uviedol, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov
zo zmluvy, čo je neprijateľné. Navyše rozhodcovskú doložku je možné považovať aj
za nekalú z dôvodu, že rozhodcovský súd so sídlom v B. sa nachádza v značnej vzdialenosti
od miesta bydliska povinného v Košiciach. Tento záver je podporený aj judikatúrou Súdneho
dvora EÚ vo veci C-243/08. Súd rozhodcovskú doložku považoval za dohodnutú
v rozpore s dobrými mravmi a tiež za neprijateľnú a z toho dôvodu podľa § 39 a § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka ako aj podľa čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13 za absolútne neplatnú.
Preto, ak v rozhodcovskom konaní bola rozhodnutá vec, pre ktorú nebola dohodnutá takáto
právomoc, tak rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom je vydané v rozpore so
zákonom, je paaktom a nie je spôsobilé byť exekučným titulom.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Uviedol, že materiálna právoplatnosť rozhodcovského rozsudku nie je
bezvýnimočná, ale existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je aj ustanovenie § 45 Zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon č. 244/2002 Z.z.“), ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Podľa
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v tomto ustanovení ako keby právoplatný nebol. Nemožno opomenúť, že právny
vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere je vzťahom
spotrebiteľským riadiacim sa Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde
Súdny dvor EÚ zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku
na základe, ktorej bol vydaný exekučný titul. Ďalej uviedol, že povinnosť exekučného súdu
preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku
v zmysle, ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. Pri skúmaní, či exekučný titul bol
vydaný orgánom na to oprávneným má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej
rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
tejto rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR
z 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením
uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že povinnému je
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá
žalobu na rozhodcovský súd. Odvolací súd má za to, že ak rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom, ktorej je aj takáto doložka vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu. Uviedol, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej
doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský
rozsudok a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Prípustnosť
a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s 237 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, ustanovením § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ustanovením § 237
písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred ním. Prípustnosť dovolania odvodzoval aj z ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. Ďalej svoje dovolanie odôvodňoval ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že
poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo aby alternatívne uznesenie odvolacieho
súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.)
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie
prípustné sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s.
p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p., nakoľko
v danej veci súd rozhodol uznesením, pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p., t. j., že sa v tej istej veci už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova.
Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia vedie
k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec.
Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného: P. s. r. o.,
so sídlom A., IČO: X., proti povinnému: Ľ., nar. X., bytom L., o vymoženie 274,57 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16Er/6617/2011 na základe
rozhodcovského rozsudku z 31. augusta 2011 sp. zn. ISA0910003 vydaného S. zriadeným
pri R.R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým
rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou
(§ 237 písm. d/ O. s. p.).
K ostatným obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje
prípustnosť a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší
súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza
najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. 2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013,
2Oboer/30/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú
plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je
daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku).
Ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol
podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom
prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy len, ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní; súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul; pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj
neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že
spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.).
Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.
Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd
sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade zamietnutím žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších
stupňov nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.
Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími
dôvodmi (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne
prípustné.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia).
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 a § 238 ods. 3
O. s. p. a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému
nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 12. augusta 2014
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová