UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v exekučnej veci oprávnenej spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 940 875, proti povinnej S. M., narodenej XX. Q. XXXX, naposledy bytom H. XXXX/X, Y., o vymoženie 1 033,95 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky sp. zn. 23Er/7394/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. júna 2013 sp. zn. 21CoE/556/2012-28, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Malacky uznesením sp. zn. 23Er/7394/2011-14 zo dňa 31. mája 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 164/2011 (§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov) na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku označeného v žiadosti exekútora, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky.
2. Krajský súd v Bratislave potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Malacky, ako vecne správne (§ 219 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP)), keď dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov a nebola tak daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.
3. Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších inštancií a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípaderozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a) OSP), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d) OSP), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e) OSP), súdy odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f) OSP), konanie zaťažili, tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP) a svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Poznamenal, že jeho dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 OSP.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP ")), po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP ) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c) CSP ).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti OSP, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Na odôvodnenie svojho záveru najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/70/2012, 2ECdo/89/2013, 2ECdo/227/2013, 2ECdo/304/2013, 2ECdo/323/2013, 2ECdo/48/2014, 2ECdo/54/2014, 2ECdo/63/2014, 2ECdo/63/2014, 2ECdo/81/2014, 2ECdo/253/2014, 1Cdo/9/2012, 1ECdo/85/2014, 3ECdo/2/2014, 4ECdo/134/2013, 4ECdo/62/2014, 5ECdo/3/2014, 5ECdo/158/2014, 6ECdo/44/2013, 7ECdo/70/2014, 8ECdo/137/2014, 8ECdo/141/2014, 8ECdo/157/2014, 8ECdo/181/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP, už ďalšie dôvody neuvádza.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.