2Oboer/3/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore oprávneného: EDMA s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti povinným: 1/ H. N., nar. XX. P. XXXX, bytom Z., 2/ Ing. I.Y., nar. XX. Z. XXXX, bytom V., 3/ V. J., nar. XX. Z. XXXX, bytom S., 4/ S. Z., nar. XX. Z. XXXX, bytom W., 5/ S. H., nar. XX. S. XXXX, bytom K., zastúpenej JUDr. Mariannou Lechmanovou, advolátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie a námietkach povinných proti exekúcii, o dovolaní povinného 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22. apríla 2015, č. k. 17Er/252/2015-60, takto

rozhodol:

I. Dovolanie povinného 5/ o d m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice - okolie uznesením z 22. 04. 2015, č. k. 17Er/252/2015-60, exekúciu v sume 1 015 eur na vymoženie istiny zastavil. V tejto súvislosti rozhodol aj o upravení vymáhaného úroku takto: úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 3 902,94 eur od 16. 02. 1999 do 20. 09. 2012, zo sumy 3 802,94 eur od 21. 09. 2012 do 05. 11. 2012, zo sumy 3 582,94 eur od 06. 11. 2012 do 11. 01. 2013, zo sumy 3 482,94 eur od 12. 01. 2013 do 22. 02. 2013, zo sumy 3 342,94 eur od 23. 02. 2013 do 23. 04. 2013, zo sumy 3 092,94 eur od 24. 04. 2013 do 07. 05. 2013, zo sumy 2 992,94 eur od 08. 05. 2013 do 16. 12. 2013, zo sumy 2 852,94 eur od 17. 12. 2013 do 30. 10. 2014, zo sumy 2 037,94 eur od 31. 10. 2014 do 21. 11. 2014, zo sumy 1 837,94 eur od 22. 11. 2014 do zaplatenia. Ďalej námietky povinných proti exekúcii zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že základom pre výkon exekúcie v danom prípade tvorí exekučný titul spočívajúci vo vykonateľnom rozhodnutí Okresného súdu Košice II zo dňa 10. 02. 2012, č. k. 37Cb/10/2000-113. Nakoľko pred začatím exekúcie došlo k čiastočnej úhrade istiny vo výške 1 015 eur, súd prvej inštancie pristúpil k čiastočnému zastaveniu exekúcie a spresneniu vymáhaného úroku z omeškania. Námietky proti exekúcii, ktoré podali povinní 1/ a 5/, súd prvej inštancie považoval za podané po lehote, preto na ne neprihliadol. Súd prvej inštancie skonštatoval, že povinný 2/ podal námietky proti exekúcii síce v lehote, avšak po obsahovej stránke v nich netvrdil a ani nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali takéokolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. S prihliadnutím na obsah námietok podaných povinným 2/ a rovnako aj povinnými 1/ a 5/, všetci vo svojich námietkach tvrdili len skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v konaní nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosť či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie, námietky povinných 1/, 2/ a 5/ zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal povinný 5/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Okresný súd Košice - okolie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie mu odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s ust. 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1. Dovolateľ tvrdil, že po jemu doručenom Upovedomení o začatí exekúcie dňa 24. 02. 2015 podal námietky voči exekúcii na poštovú prepravu dňa 27. 02. 2015 a súdny exekútor ich dňa 02. 03. 2015 prevzal (ďalej len „námietky“). Následne mu zo strany súdneho exekútora bolo doručené Opravné upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13. 03. 2015, na ktoré povinný 5/ zareagoval Doplnením námietok doručených súdnemu exekútorovi dňa 30. 03. 2015 (ďalej len „doplnenie námietok“). Dovolateľ zastáva názor, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí jeho námietkami nezaoberal, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Uvedeným postupom sa súd prvej inštancie voči dovolateľovi dopustil odmietnutia spravodlivosti. Na základe uvedených skutočností má dovolateľ za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou a je nedostatočne odôvodnené.

3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu povinného 5/ uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za skutkovo aj právne správne a dovolanie povinného 5/ žiada v celom rozsahu zamietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie povinného 5/ je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. § 447 písm. c/ C. s. p.).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, ust. § 237 a ust. § 239 O. s. p.

6. Zo spisu vyplýva, že dovolanie bolo podané na súd prvej inštancie dňa 26. 05. 2015. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 353/2014 Z. z. (účinného od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom sa Občiansky súdny poriadok uvádza v tomto znení).

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (ust. § 236 ods. 1 O. s. p.).

8. Povinný 5/ napadol dovolaním uznesenie. Uznesenia súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie nie je uvedené v týchto ustanoveniach, preto prípustnosť dovolania oprávneného z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva.

9. V zmysle § 237 ods. 1 O. s. p je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomtoustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia).

10. V zmysle ust. § 237 ods. 2 O. s. p. ale dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým tu treba rozumieť zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

11. Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania oprávneného nevyplýva ani z ust. § 237 O. s. p.

12. Vzhľadom na to, že oprávneným podané dovolanie nie je prípustné ani podľa ust. § 237 ani podľa ust. § 239 O. s. p., dovolací súd ho odmietol ako procesne neprípustné (ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

13. Dovolací súd podotýka, že námietky povinného 5/ proti exekúcii podané (na poštovú prepravu dňa 27. 02. 2015 a súdny exekútor ich dňa 02. 03. 2015 prevzal) v lehote, preto je súd prvej inštancie povinný sa nimi riadne a s náležitým odôvodnením zaoberať.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.