2Oboer/2/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 875, v mene ktorej koná JUDr. Jozef Novák, ako advokát a konateľ, proti povinnej: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. mája XXX/X, XXX XX U., o vymoženie 1.220,54 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 8Er/655/2011, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. februára 2012, č. k. 2CoE/2/2012-32, takto

rozhodol:

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Dovolania oprávneného o d m i e t a.

III. Povinnej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 31. augusta 2011, č. k. 8Er/655/2011-12, zamietol žiadosť súdnej exekútorky R.. X. W. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 420/11 zo dňa 11.08.2011. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IDB0410015 zo dňa 08. apríla 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. júna 2011 a vykonateľnosť dňa 07. júna 2011, ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretú dňa 22.05.2007 medzi povinnou a oprávneným súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver, v rámci ktorých bola zakotvená aj rozhodcovská doložka.Uvedenú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie preto podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia v celosti zamietol. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie oprávneného napadnutým uznesením zo dňa 24. februára 2012, č. k. 2CoE/2/2012-32, uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 31. augusta 2011, č. k. 8Er/655/2011-12, potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu a konštatoval, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých z tejto zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Ďalej odvolací súd uviedol, že rozhodcovská doložka v danom prípade nebola individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu v tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. V závere odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. 3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: (1) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), (2) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), (3) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), (4) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), (5) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a (6) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). 4. K dovolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený (PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464), ktorý však ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bol dňa 9. augusta 2017 vymazaný z obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. 6. Podľa ust. § 64 C. s. p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V zmysle citovaného ustanovenia § 64 C. s. p., ktoré je podľa § 438 ods. 1 C. s. p. primerane aplikovateľné aj v dovolacom konaní, dovolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. 7. Po zistení, že dovolanie podal včas účastník exekučného konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože neboli splnené podmienky na jeho prejednanie. 8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 01.01.2015 (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p. 9. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013, 2Oboer/30/2013, 2Oboer/355/2013, 3ECdo/225/2013, 3ECdo/84/2014, 3ECdo/96/2014,1Cdo/152/2012, 2ECdo/363/2012, 4ECdo/218/2013, 5ECdo/310/2013, 6Cdo/318/2012, 7ECdo/220/2013, 8ECdo/117/2014, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. 10. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. februára 2012, č. k. 2CoE/2/2012-32, podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.