UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX G. Y., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10Er/1296/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2013, č. k. 21CoE/178/2012-38, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo,,okresný súd“) uznesením zo dňa 19. decembra 2011, č. k. 10Er/1296/2011-13, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Oprávnený svojím podaním zo dňa 09.11.2011 zaslal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., spisová značka WHB0110535 zo dňa 02.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.10.2011 a vykonateľnosť dňom 15.10.2011. 3. Nakoľko je v danom konaní exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd prvej inštancie pred vydaním poverenia postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Po preskúmaní predložených listín spolu s odôvodnením rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli dňa 13.06.2007 Zmluvu o úvere (ďalejlen „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnému úver vo výške 331,94 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v 11-tich mesačných splátkach po 32,90 Eur pri úrokovej sadzbe 17,38 % ročne. V zmysle odôvodnenia rozhodcovského rozsudku si povinný svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, a preto sa oprávnený obrátil na rozhodcovský súd s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu sumy 161,53 Eur s príslušenstvom. 4. S prihliadnutím na formu a obsah zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola pripravená oprávneným, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje týkajúce sa povinného. Povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy definoval ako spotrebiteľskú zmluvu kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nakoľko sa právna úprava zmluvy o úvere nachádza v Obchodnom zákonníku súd prvej inštancie si bol vedomý, že zmluva pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy nespadala. Napriek uvedenému súd prvej inštancie bol toho názoru, že uvedenú zmluvu je možné ako spotrebiteľskú zmluvu subsumovať pod ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným túto charakteristiku podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňala. 5. Na základe predložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 6. Nakoľko neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, súd prvej inštancie považoval za potrebné ich preskúmať. Uskutočnením tohto prieskumu súd prvej inštancie zistil, že je v bode 11.2. obsiahnutá neprijateľná podmienka v podobe rozhodcovskej doložky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel, pretože predmetná rozhodcovská doložka znemožňovala spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Okrem iného si rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rovnako súd prvej inštancie upozornil aj na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, teda po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Uvedené považoval súd prvej inštancie za dostačujúce na prijatie záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. 7. V závere súd prvej inštancie zhrnul, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa podľa názoru súdu prvej inštancie prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, vyhodnotil súd prvej inštancie ako právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b/, nakoľko exekučný titul trpí vadou uvedenou v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a/ ZoRK. 9. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 31. mája 2013, č. k. 21CoE/178/2012-38, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd preskúmanímnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne správne. 10. V rámci odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že zmluva predstavuje tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Ďalej odvolací súd vyslovil názor zhodný s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva je bez akýchkoľvek pochybností spotrebiteľskou zmluvou. 11. Rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá znemožňovala voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku odvolací súd posúdil ako spôsobujúcu hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. Tým pádom sa podľa odvolacieho súdu nejednalo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola odvolacím súdom posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), ak je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná. Odvolací súd zdôraznil, že následkom neplatnosti rozhodcovskej doložky je absencia právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať daný spor, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd skonštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Nakoľko sa nejednalo o konečné rozhodnutie odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. 13. Dovolaním zo dňa 18. júla 2013 sa oprávnený domáhal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo alternatívne zruší obe rozhodnutia súdov nižšej inštancie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko súdy v danom prípade: 1./ rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p.), 2./ rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 237 písm. d/ O. s. p.), 3./ rozhodovali napriek tomu, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), 4./ odňali oprávnenej možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 5./ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), 6./ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), 7./ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a 8./ v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.. 14. Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili. 15. Písomným podaním zo dňa 19.12.2014 doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.12.2014 podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu Návrh na zastavenie exekúcie spolu so žiadosťou o vrátenie exekučného titulu (č. l. 59 spisu). Následne bola súdu prvej inštancie doručená dňa 18.02.2015 samostatná Žiadosť oprávneného o vrátenie exekučného titulu zo dňa 13.02.2015 (č. l. 59b spisu). 16. Výzvou zo dňa 24.04.2015 doručenou právnemu zástupcovi oprávneného dňa 06.05.2015 (č. l. 61 spisu) sa súd prvej inštancie domáhal oznámenia, či oprávnený trvá na podanom dovolaní, a to práve s poukazom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V odpovedi zo dňa 28.05.2015, doručenej súdu prvej inštancie dňa 01.06.2015 (č. l. 63 spisu), oprávnený uviedol, že podané dovolanie berie v celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie v zmysle ust. § 243b ods. 5 O. s. p. zastavil. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolacie konanie je potrebné zastaviť (ust. § 446 C. s. p.). 18. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované). 19. Podľa ust. § 446 veta druhá C. s. p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie zastaví. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon oprávneného ako dovolateľa, ktorým vzal dovolanie späť, dovolací súd (ust. § 35 C. s. p.) konanie o jeho dovolaní zastavil. 20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.. 21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.