UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného Mgr. Jánom Grechom, povereným zamestnancom, proti povinnému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/XX, XXX XX X. A. Q., pre vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4Er/714/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. februára 2017, č. k. 16CoE/748/2016-36, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 23. júna 2016, č. k. 4Er/714/2009-16, exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a ust. § 243f ods. 1, 3, 4, a 6 Exekučného poriadku. To znamená, že v prípade exekučných konaní vykonávaných na podklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený má povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosť, že právny predchodca oprávneného zanikol, bola podľa súdu prvej inštancie irelevantná. Okrem iného je oprávnený povinný k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, len odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a na osvedčenie relevantných skutočností nepredložil ani žiadne dôkazy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že si oprávnený nesplnil zákonnú povinnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a keďže nebol preukázaný opak v zmysle ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 22. februára 2017, č. k. 16CoE/748/2016-36, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd upriamil pozornosť na to, že v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 14Zm/932/99. Odvolací súd zdôraznil, že exekučný súd má povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, ktorú povinnosť oprávnený si v danom prípade nesplnil. Odstránenie tejto vady preto zabezpečil odvolací súd a pripojil si zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 14Zm/932/99. Po preskúmaní zmenkového spisu odvolací súd zistil, že zmenkový súd rozhodol len na základe tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a originálu predloženej zmenky. Obsahom zmenkového spisu podľa odvolacieho súdu neboli žiadne listinné dôkazy preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva) ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa nejednalo o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Zo zmenkového spisu zároveň nebolo zrejmé, či zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom zmenkovom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nebol preukázaný opak (ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), tak boli dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený s poukazom na ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., podľa ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, pretože sa týka novej právnej úpravy platnej od 22.12.2015. 4. K dovolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.
5. S prihliadnutím ku skutočnosti, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, oprávnený písomným podaním zo dňa 25.01.2019, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 30.01.2019, zobral podané dovolanie v celom rozsahu späť.
6. Podľa ust. § 446 C. s. p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon oprávneného ako dovolateľa zo dňa 25.01.2019, doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 30.01.2019, ktorým vzal dovolanie späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie zastavil.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.
8. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.