UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeným TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 70X/X, V., o vymoženie sumy 1.102,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11Er/246/2017, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2017, č. k. 26CoE/147/2017-34, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd, Topoľčany ako súd prvej inštancie, uznesením z 15. mája 2017, č. k. 11Er/246/2017- 14 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. O udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súdu prvej inštancie bola dňa 3.5.2017 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 1.102,50 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 966,20 Eur od 22.1.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania v sume 11,47 Eur, trov rozhodcovského konania v sume 66,84 Eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní 167,98 Eur a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený aj návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 16.3.2017, exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok číslo: SRSAspA 14358/16 vydaný dňa 3.11.2016 Mgr. Petrom Senovským rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asoicácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava.
3. Po preskúmaní návrhu súd prvej inštancie Rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 24.11.2015 vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Predmetná rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na odvolanie oprávneného, napadnutým rozhodnutím z 27. októbra 2017, č. k. 26CoE/147/2017-34 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu zo dňa 08.12.2009, Dohodu zo dňa 24.11.2015 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.11.2015. Exekučný súd je totiž v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
5. Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôraznil, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom a účelom sa priečila dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber ovplyvniť, bol pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne objavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré oprávnený v zmysle spotrebiteľských predpisov nemal nárok.
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený z dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p."). Rozhodnutie odvolacieho súdu tak malo závisieť od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešená nebola. Oprávnený dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
9. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
10. Zákonom č. 2/2017 Z. z. (ďalej len „novela") bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý s účinnosťou od 01.04.2017 obsahuje v ust. § 202 ods. 4 právnu úpravu vylučujúcu prípustnosťdovolania a dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Uvedená novela síce k úpravám účinným od 01.04.2017 v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovila, že ak ust. § 243i až § 243k neurčujú inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo neurčila. Preto aj vo vzťahu k dovolaciemu konaniu je potrebné vychádzať z princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy (porovnaj uznesenia najvyššieho súdu z 20.12.2017, č. k. 8ECdo/17/2017, z 12.12.2017, č. k. 3ECdo/16/2017, z 20.01.2019, č. k. 5Oboer/25/2018 a z 04.12.2018, č. k. 2Oboer/13/2018).
11. V posudzovanej exekučnej veci bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané dňa 27.06.2017 a dovolacie konanie bolo začaté dňa 09.10.2017, teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Na dovolacie konanie preto najvyšší súd aplikoval právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Prípustnosť dovolania je tak výslovne vylúčená ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie oprávneného odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p. z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.